Výsledky vyhľadávania

vládny

ministerský (týkajúci sa člena vlády al. ústredného správneho úradu) lat.-franc.
kabinetný (týkajúci sa zboru ministrov) franc.

zbor

zbor 1 (organizovaná skupina ľudí)
kolégium (rada, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný z., napr. lekárov, rada) lat. lek.
kuratórium (z. správcov, správny výbor) lat.
grémium (správny z. vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie orgánu, úradu, podniku) lat.
tribunál (súdna rada, súdny dvor) lat. kniž. a práv.
aktív (z. funkcionárov a aktívnych členov určitej organizácie) lat.
corps (voj., dipl., študentský a pod. z.) angl.
misia (z. osôb s istým poslaním, najmä na zastupovanie štátu) lat.
jury /žiri/ (z. odborníkov, znalcov, kt. riadia súťaž, súťažná porota) franc.-angl.
kabinet (z. ministrov al jeho časť, vláda) franc.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
chunta, junta /chu-/ (dočasný výbor) špan.
direktórium (vládny výbor, Francúzsko, 1795 – 1779) lat. hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind.
senát (z. sudcov, súd práv.; z. starších vážených občanov v starom Ríme, najvyššia štátna rada hist.) lat.
archonti (z. deviatich najvyšších úradníkov v starých Aténach) gréc. hist.
triumvirát (z. troch vládnucich mužov v starom Ríme, vláda troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy) lat. hist.
decemvirát (desaťčlenný z. vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.
tresviri /-rés-/ (z. úradníkov so zvláštnymi úlohami v starom Ríme) lat. hist.
fetialovia (kňažský z. v starom Ríme, kt. vyhlasoval vojnu a uzatváral spojenecké zmluvy) lat. hist.
garda (z. ozbrojených dobrovoľníkov na podporu al. obranu polit. hnutia) franc.
generalita (najvyšší voj. veliteľský z.) lat. voj.
štáb (z. vyššieho voj. veliteľa na velenie vojskám, veliteľstvo) špan.-nem. voj.
légia (voj. dobrovoľnícky z.) lat.
heimwehr /hajmvér/ (ozbrojený z. dobrovoľníkov v Rakúsku namierený proti revolučnej ľavici, 1919 – 1936) nem. hist.
polícia (vnútorný bezpečnostný z., jednotky vnútornej bezpečnosti, bezpečnostné orgány štátu) gréc.-nem.
milícia (polícia v niektorých krajinách, napr. bývalý ZSSR) lat.
žandarméria (polícia v niektorých krajinách, v minulosti aj u nás) franc. kniž.
četníctvo (polícia v prvej ČSR na vidieku) srb. chorv. hist.
kripo (nem. kriminálna polícia) nem. skr.
Čeka (sov. tajná polit. polícia, 1917 – 1922) rus. skr.
NKVD (sov. tajná polit. polícia pred 2. svetovou vojnou) rus. skr.
KGB (sov. tajná polit. polícia, 1954 – 1999) rus. skr.
ochranka (tajná štátna polícia v cárskom Rusku, 1881 – 1917) rus. hist.
gestapo (tajná štátna polícia v nacistickom Nemecku) nem. skr.
Stasi /štázi/ (tajná štátna polícia v bývalej NDR) nem. skr.
Secret Service /sik- -vis/ (tajná štátna polícia vo Veľkej Británii) angl.
securitate /seku-/ (tajná štátna polícia v Rumunsku) rum. hist.
sigurancia (tajná štátna polícia v Rumunsku za monarchie) rum. hist.
SS (nacistické zločinecké bezpečnostné oddiely, ich organizácia, 1925 – 1945, z nem. Schutzstaffel)
SA (polovoj. úderné nacistické oddiely, ich organizácia, 1921 – 1945, z nem. Sturmabteillung) porovnaj útvar 2
kapitula (z. kanonikov, duchovných ustanovených biskupom na vykonávanie obradov) lat. cirk.
episkopát (z. biskupov určitého kraja al. štátu) gréc. cirk.
konzistórium (poradný z. pápeža zložený z kardinálov; poradný z. biskupa zložený z duchovných príslušnej diecézy) lat. cirk.
presbytérium (rada starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk. porovnaj rada 2zhromaždenie 1

výbor

komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie) franc. kniž.
exekutíva (výkonný v.) lat. práv.
kuratórium (správny v., zbor správcov) lat.
chunta, junta /chu-/ (dočasný v.) špan.
direktórium (vládny v., Francúzsko, 1795 – 1779) lat. hist.
pančájat (v. volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind.

ministerský

ministerský lat.-franc.
kabinetný (týkajúci sa zboru ministrov, vládny) franc.

vláda

vláda 1 (najvyšší výkonný orgán štátnej moci)
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť) franc.
gouvernement /guvernmán/ (v., najmä na okupovanom území) franc.
administratíva (v., pôvodne v USA) lat.
direktórium (vládny výbor, Francúzsko, 1795-1779) lat. hist.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.

orgán

orgán 1 (zložka spoločenského života s určitou funkciou) gréc.
inštancia (o. určitého stupňa, najmä súd) lat.
aparát (výkonný administratívny o. a jeho pracovníci) lat.
administratíva (orgány vykonávajúce štátnu, verejnú al. hosp. správu) lat.
kontrola franc.
vizitácia (o. vykonávajúci dohľad, overovanie, preskúmanie, prehliadku, previerku) lat. zastar.
inšpektor (o. vykonávajúci úradný dozor, kontrolu) lat.
revízor (o. vykonávajúci skúmanie, preverovanie, zisťovanie správnosti, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.
fórum (o. povolaný niečo posúdiť) lat.
byro (užší vedúci výkonný o. polit. strany) franc.
politbyro (polit. byro, predsedníctvo ústredného výboru komunistickej strany) gréc.-rus. + franc.
rákoš (rada) maď. pren. hovor.
konferencia (pravidelne zasadajúci, rokujúci o.) lat.
kolégium (rada, zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť, vláda) franc.
kuratórium (správny výbor, zbor správcov) lat.
justícia (súdne orgány) lat.
prokuratúra (o. zastupujúci štát, verejnú žalobu, v trestnom konaní, štátne zastupiteľstvo) lat. práv.
arbitráž (mimosúdny o. riešiaci majetkové spory) franc. práv.
junta /chu-/ (dočasný o., o. s dočasnou právomocou, najmä nastolený voj. prevratom a vládnuci násilím) špan.
akademický senát (vysokoškolská rada) gréc. a lat. škol.
tripartita (rada zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrium (najvyšší žid. samosprávny o. v Júdsku, rada, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
gerúzia (rada starších, v antickej Sparte) gréc. hist.
areopág (rada zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (rada v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna rada v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
duma (poradný o. rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (rada starších, poradný o. jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská rada v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
soviet (o. štátnej moci a správy počas októbrovej revolúcie a v bývalom ZSSR; rada všeobecne) rus.
diván (štátna rada v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (rada dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenieúrad 2súd 1

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.
byrokrat franc. + gréc.
úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.
guvernér (vysoký správny ú.) franc.
notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.
korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.
registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.
ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.
cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.
oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.
solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.
oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.
aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.
auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.
amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.
kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.
akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.
koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.
referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.
coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.
exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.
adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.
recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.
feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.
revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.
ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.
titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.
atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.
pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.
disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.
protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.
eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.
komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.
stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.
prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.
efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.
diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.
tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.
edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.
duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.
kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.
kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.
konzul lat.
hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.
prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.
prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.
prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.
prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.
cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.
comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.
suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.
eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.
fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.
syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.
palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.
išpán maď. hist.
župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.
hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.
regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.
justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.
taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.
komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.
tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.
bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.
corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.
oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.
penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.
prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.
comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.
voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.
intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.
konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.
adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.
podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.
ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.
bej (nižší moslimský ú.) tur.
nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.
efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.
esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina
šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

rada

rada 2 (skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán)
rákoš maď. pren. hovor.
soviet rus.
kolégium (zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný zbor, napr. lekárov) lat. lek.
grémium (správny zbor vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie) lat.
tribunál (súdna r., súdny dvor) lat. kniž. a práv.
presbytérium (r. starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk.
junta /chu-/ (dočasná r.)
akademický senát (vysokoškolská r.) gréc. a lat. škol.
tripartita (r. zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
gerúzia (r. starších v antickej Sparte) gréc. hist.
areopág (r. zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (r. v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna r. v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrium (najvyšší žid. samosprávny orgán v Júdsku, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
duma (poradný orgán rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (r. starších, poradný orgán jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská r. v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
diván (štátna r. v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (r. dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenievýbor