Výsledky vyhľadávania

vybavovanie

vybavovanie 1 (činnosť zameraná na získanie, uskutočnenie niečoho)
administratíva (štátna, verejná alebo hosp. správa, v. štátnych al. podnikových vecí) lat.
byrokracia
byrokratizmus franc. gréc.
úradný šimeľ (pomalé úradovanie, nepružné v. záležitostí, lipnutie na úradných predpisoch) lat.-nem.
likvidácia (prerokovanie, prerokúvanie a vyriešenie, riešenie) lat.
per rollam (v. spisu bez porady, jeho rozoslaním na vyjadrenie, podpis, dotknutým osobám, obežníkom) lat. odb.
check-in /ček/ (odbavovanie cestujúceho pred odletom na letisku) angl.
klarovanie (v. predpísaných povinností pri odbavení námornej lode v prístave pri pristátí alebo vyplávaním lode) ? lod.

vláda

vláda 1 (najvyšší výkonný orgán štátnej moci)
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť) franc.
gouvernement /guvernmán/ (v., najmä na okupovanom území) franc.
administratíva (v., pôvodne v USA) lat.
direktórium (vládny výbor, Francúzsko, 1795-1779) lat. hist.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.

úradníctvo

úradníctvo
aparát (výkonný administratívny úrad a jeho pracovníci) lat.
administratíva lat.
byrokracia (skupina, vrstva profesionálne pracujúca v správe a riadení v polititike a ekonomike, úradnícky aparát) franc. + gréc.

správa

správa 2 (činnosť vedenia a riadenia; osoba al. úrad (inštitúcia), kt. niečo spravuje)
-nómia gréc. v zlož. sl.
manažment
management /manaž-/ (vedenie podniku, organizácie a pod.) angl.
topmanažment
topmanagement /manaž-/ (najvyššie vedenie podniku, organizácie a pod.) angl.
administratíva (štátna, verejná alebo hosp. s., vybavovanie štátnych al. podnikových vecí) lat.
direkcia
direktórium lat. hovor. zastar.
načalstvo (riaditeľstvo, vedenie) rus. zastar.
aparát (výkonný orgán a jeho pracovníci) lat.
grémium (zbor vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, správny, vedenie orgánu, úradu, podniku) lat.
byrokracia (skupina, vrstva profesionálne pracujúca v s. a riadení v politike a ekonomike, úradnícky aparát, úradníctvo; vláda úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
organizácia
organizovanie (usporadúvanie, príprava niečoho, riadenie) gréc.-lat.
erár (štátna s.) lat.
administrácia (hosp. a prevádzková s. vydavateľstva) lat.
politika (, s. verejných vecí, riadenie štátu a vzťahov medzi štátmi; s. určitej oblasti, starostlivosť o určitý odbor) gréc.
centralizmus (riadenie, vedenie a s. z jedného ústredia) lat.
verchuška (polit. vedenie) rus. pejor. zastar.
mandát (s. nad určitým územím) lat. polit.
gouvernement /guvernmán/ (s., najmä na okupovanom území) franc.
kontrola (vplyv na územie, výrobu a pod., s., riadenie niečoho) franc.
réžia (s. niektorých štátnych podnikov) franc. zastar.
intendancia
intendatúra (hlavná s., napr. div., voj.) lat.
sekvester
sekvestrácia
sekvestúra (vnútená úradná s. súkromnej veci al. majetku) lat. práv.
marketing (obchodná a výrobná politika vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon.
pastorácia (duchovná s. v reformovaných cirkvách) lat. cirk. porovnaj riadenie 1úrad 2vláda

vrstva

vrstva 2 (skupina ľudí)
pozícia lat.
status (postavenie v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.
kasta (uzavretá, výsadná spoločenská v.) špan.
elita (skupina ľudí s vedúcim postavením v spoločnosti al. jej zložkách) franc. sociol.
nobilita (výsadná, popredná, bohatá, vyššia v.) lat. kniž.
oligarchia (malá vládnuca skupina niekoľkých osôb) gréc. polit.
plutokracia (bohatá vládnuca v.) gréc.
aristokracia (spoločenská v., jej časť požívajúca výsady, výhody) gréc.
patriciát (najmajetnejšia v. mešťanov) lat. hist.
buržoázia (bohatá al. vládnuca spoločenská v.; bohaté mestské obyvateľstvo za feudalizmu) franc.
establishment /-išm/ (najvyššia vládnuca v., skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy, vedúce osobnosti verejného života) angl. polit. publ. i pejor.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia spoločnosť) angl. publ.
loby
lobby
lobi (skupina vplyvných osôb presadzujúca svoje záujmy) angl.
administratíva lat.
byrokracia (vrstva profesionálne pracujúca v správe a riadení v politike a ekonomike, úradnícky aparát, úradníctvo) franc. + gréc.
luza (deklasovaná spoločenská v., zberba) nem. pejor.
plebs (v. jednoduchých chudobných občanov, prostý ľud, chudoba) lat. aj pejor.
proletariát (najchudobnejšia v. chudákov, bedárov, chudoba; revolučná robotnícka v., v. námedzne pracujúcich marx.) lat.
lumpenproletariát (nízka spoločenská v., kt. sa neživí prácou, tuláci, žobráci, spodina spoločnosti) nem. + lat.
hippies /-pis/ (spoločenská v. stúpenecov únikového protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže 2. polovice 60. rokov vyznačujúceho sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog) angl. slang.
yuppies /jupís/ (spoločenská v., mladí cieľavedomí muži usilujúci sa o kariéru al. bohatí z obchodovania) angl.
théti /té-/ (najnižia občianska v. v starovekých Aténach) gréc.
patriciát (v. urodzených plnoprávnych občanov v starom Ríme) lat. hist.
nobilita (výsadná v. v starom Ríme) lat.
equites /ekvi-/ (druhý najmocnejší stav v starom Ríme, jazdci) lat.
plebs (v. slobodných občanov bez polit. vplyvu v starom Ríme) lat.
šľachta (vládnuca v. vo feudálnej spoločnosti) nem.
aristokracia (šľachta, najmä veľkí vlastníci pôdy) gréc. hist.
džentry
gentry /džen-/ (uhor., angl. nižšia šľachta, najmä vidiecka, zemianstvo) angl.
nobilita (popredná šľachta, bohatá spoločenská v.) lat. kniž.
opričnina (služobná šľachta cára Ivana Hrozného vykonávajúca osobnú stráž) rus. hist.
vlasteli (šľachta v stredovekom Chorvátsku, Bosne a Srbsku) srb.chorv.
burakumin
eta (postihovaná v. v stredovekom Japonsku odvodzujúca svoj pôvod od stredovekej kasty nečistých) jap.
hinin (najnižšia vrstva v stredovekom Japonsku) jap.
heimin (vrstva v stredovekom Japonsku, roľníci, umelci, obchodníci) jap.
kozáci (voj. v. v južných oblastiach Ruska, od 14.st.) tur.-rus.
mameluci (vládnuca voj. v. v Egypte, Sýrii a Mezopotámii, 1250 – 1517) arab. hist.
varna sanskrt
kasta (uzatvorená skupina ľudí vykonávajúcich dedičné povolania, najmä v Indii) špan.
páriovia (najnižšia bezprávna spoločenská trieda, kasta v Indii a Barme, nedotknuteľní) tamil.
šúdrovia (najnižšia kasta v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit
kšatrijovia (druhá kasta v Indii, vládci a bojovníci) sanskrt
váišjovia (tretia kasta v Indii) sanskrt
bráhmani (najvyššia kasta v Indii) sanskrit

orgán

orgán 1 (zložka spoločenského života s určitou funkciou) gréc.
inštitúcia lat.
inštancia (o. určitého stupňa, najmä súd) lat.
aparát (výkonný administratívny o. a jeho pracovníci) lat.
administratíva (orgány vykonávajúce štátnu, verejnú al. hosp. správu) lat.
kontrola franc.
vizita
vizitácia (o. vykonávajúci dohľad, overovanie, preskúmanie, prehliadku, previerku) lat. zastar.
inšpekcia
inšpektor (o. vykonávajúci úradný dozor, kontrolu) lat.
revízia
revízor (o. vykonávajúci skúmanie, preverovanie, zisťovanie správnosti, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.
fórum (o. povolaný niečo posúdiť) lat.
byro (užší vedúci výkonný o. polit. strany) franc.
politbyro (polit. byro, predsedníctvo ústredného výboru komunistickej strany) gréc.-rus. + franc.
rákoš (rada) maď. pren. hovor.
konferencia (pravidelne zasadajúci, rokujúci o.) lat.
kolégium (rada, zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť, vláda) franc.
kuratórium (správny výbor, zbor správcov) lat.
justícia (súdne orgány) lat.
prokuratúra (o. zastupujúci štát, verejnú žalobu, v trestnom konaní, štátne zastupiteľstvo) lat. práv.
arbitráž (mimosúdny o. riešiaci majetkové spory) franc. práv.
chunta
junta /chu-/ (dočasný o., o. s dočasnou právomocou, najmä nastolený voj. prevratom a vládnuci násilím) špan.
akademický senát (vysokoškolská rada) gréc. a lat. škol.
tripartita (rada zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrion
synedrium (najvyšší žid. samosprávny o. v Júdsku, rada, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
gerúzia (rada starších, v antickej Sparte) gréc. hist.
areopag
areopág (rada zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (rada v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna rada v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
duma (poradný o. rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (rada starších, poradný o. jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská rada v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
soviet (o. štátnej moci a správy počas októbrovej revolúcie a v bývalom ZSSR; rada všeobecne) rus.
diván (štátna rada v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (rada dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenieúrad 2súd 1