Výsledky vyhľadávania

seba-

seba-
auto- (samo-, sám, vlastný) gréc. v zlož. sl.

uctievanie

uctievanie
apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, zbožňovanie, chválospev) gréc. kniž.
kult lat.
-latria (u. bohov, svätých, zbožňovanie; neprimerané, zveličené vyzdvihovanie osoby, majetku a pod., velebenie pren.) lat. v zlož. sl.
nudizmus
naturizmus (kult nahoty) lat.
zoolatria (kult zvierat) gréc. náb.
ofiolatria (u. hadov u starovekých a prírodných národov) gréc.
fetišizmus (u. predmetov, kt. sa pripisuje zázračná, nadprirodzená moc; slepé, nekritické, prepiaté u. pren.) port.-franc.
fetišizácia (slepé, nekritické, prepiaté u.) port.-franc. pren.
idolatria (u. modiel, kultových predmetov, modloslužobníctvo) gréc. kniž.
pyrolatria (u. ohňa) gréc. náb.
heliolatria (u. Slnka) gréc. odb. náb.
uranolatria (u. hviezdnej oblohy) gréc.
astrolatria (vzývanie hviezd v staroveku) gréc.
teolatria (u. boha al. bohov, bohoslužba) gréc. náb.
adorácia (zbožňovanie, vzývanie, najmä boha) lat. kniž. a náb.
deifikácia (u. ako boha, povýšenie na božstvo, postavenie na úroveň boha, zbožštenie) lat. cirk.
tychizmus (u. bohyne šťastnej náhody) gréc. mytol.
hagiolatria (u. svätcov) gréc. kniž.
hyperdúlia (u. Panny Márie viac ako anjelov a svätých) gréc. cirk.
angelolatria (u. anjelov) gréc. + lat. náb.
ikonodúlia gréc.
ikonolatria (u. obrazov svätých) gréc. + lat. kniž.
bibliolatria (prehnané u. kníh) gréc.
antropolatria (zbožňovanie človeka) gréc.
apoteóza (posmrtné zbožštenie človeka, prijatie medzi bohov) gréc. náb. mytol.
idiolatria (zbožňovanie vlastnej osoby, seba samého, sebazbožňovanie) gréc. + lat. kniž.
egoteizmus (zbožštenie seba samého) lat. + gréc. filoz.
satanizmus (u. protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
démonolatria (u. zlých duchov) gréc.
lokálpatriotizmus (vyzdvihovanie, uprednostňovanie svojho mesta, kraja, zdôrazňovanie významu kraja a miestnych záujmov, prehnaná láska, obdiv k svojmu mestu, kraju) lat. hovor. aj pejor. porovnaj náboženstvo

sám

sám
auto- (samo-, seba-, vlastný) gréc. v zlož. sl.
sponte sua
sua sponte /-á/ (s. od seba, z vlastnej vôle, dobrovoľne) lat. kniž.
in propria persona (osobne) lat.

náchylnosť

náchylnosť
philo- /fi-/
-filo
-philus /fi-/
-filus
-philia /fí-/
-fília gréc. v zlož. sl.
dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.
inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.
sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.
trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.
tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.
optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.
pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.
sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.
intropunícia
intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.
haló-efekt
halóefekt
haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.
submisia
submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.
didaktizmus
didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.
sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.
punitivita
punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.
intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.
kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.
viktimita
viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.
kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.
posesivita
posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.
predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.
dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.
hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.
spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.
diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.
megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.
erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.
hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.
bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.
heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.
homosexualita
homosexuálnosť gréc. + lat. lek.
buzerantstvo tal.-nem. slang.
pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.
uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.
lesbizmus vl. m.
sapfizmus vl. m. lek.
tribadia
tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná
zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
inštrument lat.
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropaion
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
softvér
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardvér
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
krak
krek
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
mariška
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
diafora
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
anafora
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epifora
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epanastrofa
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatum
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
pleonazmus
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
tróp
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxa
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

uzavretosť

uzavretosť 2 (neprístupnosť, upätosť)
introvertnosť (u. do seba, zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť) lat. psych.
autizmus (uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie, aj ako duševná choroba, porucha) lek.

stena

stena 1 (zvislá časť stavby ohraničujúca priestor, múr; čo sa podobá na stenu)
fasáda tal.-franc.
front (vonkajšia s. budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.
atika (nízka s. nad hlavnou rímsou priečelia budovy) gréc. archit.
parapet (s. od dlážky po spodný okraj okna, podokenná výmurovka) tal. stav.
palisáda (obranné opevnenie, val, ohrada, hradba z kolov zarazených tesne vedľa seba do zeme al. na vrchol opevnenia) franc.
eskarpa (vonkajšia s. opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú plochu hradnej priekopy) tal.-franc.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
intae /-té/ (predĺžená bočná s. starogréc. chrámu zakončená zosilneným čelom, tvoriaca predsieň otvorenú stĺpmi) lat. archit.
paraván tal.-franc.
plenta nem.
španielska s.
(ľahká prenosná s. zakrývajúca menší priestor, zástena) vl. m.
treláž (s. z latiek, mriežka z úzkych, cez seba kladených latiek v záhrade a pod.) franc.
ikonostas (s. s obrazmi svätých v pravoslávnom chráme oddeľujúca oltárnu časť od chrámovej lode) gréc. cirk.
šódži (vonkajšia odsunovateľná priesvitná s. v jap. dome) jap.
fusunami (deliaca papierová nepriesvitná s. v jap. miestnosti) jap. porovnaj múr

samo-

samo-
auto- (sám, seba-, vlastný) gréc. v zlož. sl.

prijatie

prijatie 1 (pojatie, obsiahnutie do seba)
absorpcia lat. kniž. a odb.
resorpcia
resorbovanie (prijímanie, vstrebanie, vstrebávanie, pohltenie, pohlcovanie, vsatie, vsávanie, vpitie, vpíjanie) lat. odb.
recepcia (prijímanie) lat. kniž. a odb.
ingescia (prijímanie potravy) lat. lek.
konzum
konzumácia lat.
konzumpcia (spotreba potravín a bežných vecí) lat. odb.

poznať

poznať 2 (zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosti, názor)
heuréka (poznal som, objavil som, našiel som, už to mám, údajný výrok Archimeda) gréc.
gnóthi seauton (poznaj sám seba) gréc.

prijať

prijať 1 (pojať, obsiahnuť do seba)
absorbovať lat. kniž. a odb.
resorbovať (prijímať, vstrebať, vstrebávať, pohltiť, pohlcovať, vsať, vsávať, vpiť, vpíjať) lat. odb.
recepovať (prijímať) tal. kniž.
apercipovať
percipovať (prijímať vonkajšie podnety, vnemy, chápať) lat. odb. a kniž.
konzumovať (prijímať, spotrebovať, spotrebovávať, najmä potraviny a veci bežnej spotreby, kúpiť, kupovať) lat.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 79. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.