stena

stena 1 (zvislá časť stavby ohraničujúca priestor, múr; čo sa podobá na stenu)

fasáda tal.-franc.

front (vonkajšia s. budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.

atika (nízka s. nad hlavnou rímsou priečelia budovy) gréc. archit.

parapet (s. od dlážky po spodný okraj okna, podokenná výmurovka) tal. stav.

palisáda (obranné opevnenie, val, ohrada, hradba z kolov zarazených tesne vedľa seba do zeme al. na vrchol opevnenia) franc.

eskarpa (vonkajšia s. opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú plochu hradnej priekopy) tal.-franc.

kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

intae /-té/ (predĺžená bočná s. starogréc. chrámu zakončená zosilneným čelom, tvoriaca predsieň otvorenú stĺpmi) lat. archit.

paraván tal.-franc.

plenta nem.

španielska s.

(ľahká prenosná s. zakrývajúca menší priestor, zástena) vl. m.

treláž (s. z latiek, mriežka z úzkych, cez seba kladených latiek v záhrade a pod.) franc.

ikonostas (s. s obrazmi svätých v pravoslávnom chráme oddeľujúca oltárnu časť od chrámovej lode) gréc. cirk.

šódži (vonkajšia odsunovateľná priesvitná s. v jap. dome) jap.

fusunami (deliaca papierová nepriesvitná s. v jap. miestnosti) jap. porovnaj múr

stena

stena 2 (plocha, strana ohraničujúca priestor)

panel (tabuľa, doska na vystavovanie exponátov al. grafických materiálov) lat.-hol.

-éder (plocha, základňa) gréc. v zlož. sl.

šalovanie

šalung (obal, obloženie, debnenie z dosák, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.

antependium lat.

frontale (predná, ozdobná s. oltára z látky, kovu, dreva) lat. výtv. cirk.

dorsale /-zá/

dorzála (zadná s. chórových lavíc) lat. archit. porovnaj plocha

plenta

plenta nem.

španielska stena vl. m.

paraván (ľahká prenosná stena zakrývajúca menší priestor, zástena) tal.-franc.

plocha

facies lat. lek.

facio- lat. v zlož. sl.

area (p., najmä ohraničená) lat. kniž. a odb.

etáž (vrstva, rovina) franc. odb.

plani- (rovina, rovná p.) lat. v zlož. sl.

fasáda (povrch, vonkajšok, zovňajšok, vonkajší vzhľad) tal.-franc.

terén (zemský povrch, prirodzený al. upravený tvar, časť zemského povrchu) lat.-franc.

peneplén

peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.

tabuľa

tabla

tablica (p. poľnohosp. pôdy, malé pole) lat.

areál (vymedzená p. pozemkov) lat. stav.

plantáž (veľká p. úžitkových rastlín v trópoch) franc.

park (väčšia trávnatá p. upravená na prechádzky a oddych, okrasný pozemok so zeleňou na oddych a zotavenie, sad) angl.-franc.

rozárium (park vysadený ružami) lat. záhr.

parkovisko angl.

parking (p. určená na státie vozidiel mimo dopravného ruchu) angl. slang.

oceán (veľká súvislá vodná p. medzi pevninami, jedna zo 4, veľmi rozsiahle more) gréc.-lat.

Pantalasa (predpokladaný jednotný praoceán okolo jednotného pevninského prakontinentu) gréc.

lagúna (vodná p. uprostred atolu) tal.

-éder (stena, základňa) gréc. v zlož. sl.

parapet (p. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, vnútri krytá doskou a pod., zvonka plechom) tal. hovor. stav.

špaleta (vnútorná zvislá p. dverového al. okenného otvoru, ostenie) tal.-nem. stav.

fríza (p. ozdobená plastikou) gréc. stav.

kazeta (prehĺbené, plasticky orámované pole rovného al. klenutého stropu) tal.-franc.

kartuša (p. nepravidelného tvaru s ozdobným plastickým, rozvinutým okrajom okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.

panneau /panó/ (obloženie steny orámovanými drevenými doskami, orámovaná p. steny) franc. výtv.

lambris (obloženie stien najmä drevenými doskami, mramorom al. štukou) franc. stav.

tympanón (trojuholníková al. polkruhová p. štítu na priečelí stavieb) gréc. archit.

eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú p. hradnej priekopy) tal.-franc.

sféra (guľová p., guľa) gréc. mat.

anuloid lat. + gréc.

torus (p. utvorená rotáciou kružnice okolo priamky, kt. leží v rovine tejto kružnice a túto kružnicu nepretína, kruhový prstenec) lat. mat.

kvadrika lat. geom.

hyperboloid

paraboloid

elipsoid (p. druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.

sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.

ovál (p. vajcovitého tvaru) lat.

areola (dvorček okolo prsnej bradavky) lat. anat.

laterál (celková ponorená p. bokorysu plavidla) lat. lod.

šachovnica (štvorcová p. so 64 striedavo svetlými a tmavými poľami používaná pri hre s bielymi a čiernymi figúrami) perz.

mozaika (p. vyložená z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.

fazeta (p. vybrúsená na drahokame) franc.

kaleta (plôška na spodku briliantového výbrusu) ? klenot.

estráda franc.

pódium (zvýšená p., plošina, vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov) gréc.-lat. porovnaj plôškavrstva

opevnenie

festung nem. hovor.

fortifikácia lat. voj.

fort (o., hradba) franc. hist.

barbakan (predsunuté o. brány stredovekého mesta al. hradu, strieľňa) perz.-lat. archit.

luneta (predsunuté polkruhovité o.) franc. hist. voj.

bastión (vystupujúca, predsunutá, najmä kruhová časť o.) franc. hist.

envelopa (plášťová hradba obklopujúca inú hradbu) franc.

reduta (predsunutá, vonkajšia uzavretá samostatná baroková hradba) franc. hist.

palisáda (obranné o., stena, val, ohrada, hradba z kolov zarazených tesne vedľa seba do zeme al. na vrchol opevnenia) franc.

gabion (o. vystužené prúteným pletivom) tal.-franc. pren.

castella /kastela/

kastel (menšie rímske o. ako súčasť hraničného systému) lat.

donjon /donžon/

donžon (obytná obranná veža v stredovekom hrade vo Francúzsku a Nemecku ako posledné útočisko obrancov hradu) kelt.-franc.

beffroi /befroa/ franc.

belfrei angl.

belfried /-fríd/ (osamote stojaca opevnená strážna veža al. mestská zvonica) nem. archit.

burgus (strážna veža ako súčasť opevnenia Rím. ríše) lat.-germ.

bašta (veža vystupujúca z o. s kruhovým al. päťuholníkovým tvarom) tal.

ravelín (trojuholníková bašta obrátená ostrým hrotom do okolia, výstupok opevenia) franc. archit.

bastila (vonkajšie zosilnenie hradieb vystupujúce z líca hradieb) vl. m. hist.

kurtina (hradbový múr, val opevnenia medzi baštami) franc.

eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú plochu hradnej priekopy) tal.-franc.

tenaille /tenáj/ (pevnostná stavba so striedavo vystupujúcimi a ustupujúcimi rohmi) franc. hist.

šanec

šianec (hradba s priekopou, val, zákop) nem. voj. hist.

extra muros (za hradbami, mimo mesta) lat. kniž. porovnaj pevnosťhrad

priečka

priečka 1 (rozdeľujúca stena)

rabicka (ľahká p. vytvorená z malty nanesením na kostru z drôtového pletiva) vl. m. stav.

moniérka (samostatná železobetónová p. vystužená mriežkou z oceľových prútov) vl. m. stav.

základ

základ 1 (spodná nosná časť)

fundament lat. zastar.

grunt (základy budovy, stavby, spodná časť stavby uložená v zemi) nem. hovor.

-éder (plocha, stena, základňa) gréc. v zlož. sl.

múr

múr 1 (zvislá časť stavby, stena)

anta (predĺžený bočný m. so zosilneným čelom, zosilnené čelo steny antickej architektúry) gréc. archit.

balteus (zvislý m. v ochodze antického hľadiska) lat. porovnaj stena 1

štít

štít 3 (stena nad čelnou stranou domu)

frontón (š. na priečelí budovy al. nad portálom, dvermi, oknom) franc. archit.

tympanón (trojuholníková al. polkruhová plocha štítu na priečelí stavieb) gréc. archit.

vimperk (gotický trojuholníkový š. nad oknom al. dverami, často zdobený prelamovanou kružbou a krabmi) nem. archit.

priečelie

fasáda tal.-franc.

front (vonkajšia stena budovy, predná strana, predok) lat. stav.

predok

predok 2

fasáda tal.-franc.

front (vonkajšia stena budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.

prova (predná časť lode, čelo) port. lod. porovnaj čelo

Výsledky vyhľadávania

stena

stena

plenta

plocha

opevnenie

priečka

základ

múr

štít

priečelie

predok