Výsledky vyhľadávania

uctievanie

apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, zbožňovanie, chválospev) gréc. kniž.
kult lat.
-latria (u. bohov, svätých, zbožňovanie; neprimerané, zveličené vyzdvihovanie osoby, majetku a pod., velebenie pren.) lat. v zlož. sl.
naturizmus (kult nahoty) lat.
zoolatria (kult zvierat) gréc. náb.
ofiolatria (u. hadov u starovekých a prírodných národov) gréc.
fetišizmus (u. predmetov, kt. sa pripisuje zázračná, nadprirodzená moc; slepé, nekritické, prepiaté u. pren.) port.-franc.
fetišizácia (slepé, nekritické, prepiaté u.) port.-franc. pren.
idolatria (u. modiel, kultových predmetov, modloslužobníctvo) gréc. kniž.
pyrolatria (u. ohňa) gréc. náb.
heliolatria (u. Slnka) gréc. odb. náb.
uranolatria (u. hviezdnej oblohy) gréc.
astrolatria (vzývanie hviezd v staroveku) gréc.
teolatria (u. boha al. bohov, bohoslužba) gréc. náb.
adorácia (zbožňovanie, vzývanie, najmä boha) lat. kniž. a náb.
deifikácia (u. ako boha, povýšenie na božstvo, postavenie na úroveň boha, zbožštenie) lat. cirk.
tychizmus (u. bohyne šťastnej náhody) gréc. mytol.
hagiolatria (u. svätcov) gréc. kniž.
hyperdúlia (u. Panny Márie viac ako anjelov a svätých) gréc. cirk.
angelolatria (u. anjelov) gréc. + lat. náb.
ikonodúlia gréc.
ikonolatria (u. obrazov svätých) gréc. + lat. kniž.
bibliolatria (prehnané u. kníh) gréc.
antropolatria (zbožňovanie človeka) gréc.
apoteóza (posmrtné zbožštenie človeka, prijatie medzi bohov) gréc. náb. mytol.
idiolatria (zbožňovanie vlastnej osoby, seba samého, sebazbožňovanie) gréc. + lat. kniž.
egoteizmus (zbožštenie seba samého) lat. + gréc. filoz.
satanizmus (u. protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
démonolatria (u. zlých duchov) gréc.
lokálpatriotizmus (vyzdvihovanie, uprednostňovanie svojho mesta, kraja, zdôrazňovanie významu kraja a miestnych záujmov, prehnaná láska, obdiv k svojmu mestu, kraju) lat. hovor. aj pejor. porovnaj náboženstvo

zbožňovanie

-latria (uctievanie) lat. v zlož. sl.
kult (uctievanie bohov, svätých; neprimerané, zveličené vyzdvihovanie osoby, majetku a pod., velebenie pren.) lat.
antropolatria (z. človeka) gréc.
idiolatria (z. vlastnej osoby, seba samého, sebazbožňovanie) gréc. + lat. kniž.
zoolatria (uctievanie zvierat) gréc. náb.
adorácia (uctievanie, vzývanie, najmä boha) lat. kniž. a náb.
apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, uctievanie, chválospev) gréc. kniž. porovnaj uctievanie

modloslužobníctvo

idolatria (uctievanie modiel, kultových predmetov) gréc. kniž.
fetišizmus (uctievanie predmetov, kt. sa pripisuje zázračná, nadprirodzená moc) port.-franc.
pohanstvo (náboženstvo uznávajúce mnohobožstvo) lat.

náboženstvo

relígia lat. kniž. zastar.
konfesia lat.
krédo lat. cirk.
monoteizmus (n. uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha, jednobožstvo) gréc. náb.
judaizmus vl. m.-lat.
mosaizmus (žid. n.) vl. m.
kresťanstvo (n. založené na učení Ježiša Krista) lat.
islam arab.
moslimstvo arab.
musulmanstvo (n. založené na učení Mohameda začiatkom 7. st.) zastar.
védske n. (ind. n., 2. až 1. tis. pr. n. l.)
brahmanstvo (neskorá podoba védskeho n. založená na obetnom rituáli, kastách a učení o znovuzrodení) sanskrit náb.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
džainizmus (n. vychádzajúce z brahmanizmu) sanskrit
budhizmus (staroind. neteistické) sanskrit náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
tantrizmus (n. odmietajúce asketizmus, využívajúce jogu a usilujúce sa o prekonanie rozdvojenosti, spojenie kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.
zen-budhizmus (japonský budhizmus) jap. filoz. náb.
zoroastrizmus (staroiránske, perz. n., viera v trvalý boj dobra so zlom) vl. m. náb.
parsizmus (n. vyznávané potomkami Peržanov v západnej Indii) vl. m. náb.
bahaizmus (n. založené na zásadách bratstva a sociálnej rovnosti, od 19. st.) arab.-perz. + gréc.
taoizmus (staročínsky náb.-filoz. smer založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3.st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
manicheizmus (n., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m.
intoizmus (japonské n. bez vlastného učenia, uctievajúce najmä bohyňu slnka) jap. náb.
voodoo /vúdú/ (magické n. miešajúce rôzne predstavy, aj katolícke, pôvodne černochov na Haiti, neskôr aj západná Afrika) afr.
pohanstvo (n. uznávajúce mnohobožstvo, modloslužobníctvo) lat.
manizmus (prvotné n. zakladajúce sa na uctievaní mŕtvych predkov) lat.
zoomorfizmus (n. s božstvami vo zvieracej podobe) gréc. náb.
šamanizmus (n. založené na nadväzovaní kontaktov s nadprirodzeným svetom s cieľom získať si jeho priazeň a pomoc) sanskrit
totemizmus (n. založené na uctievaní symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod. v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
polyteizmus (n. uznávajúce, uctievajúce viacerých bohov, mnohobožstvo) gréc. náb.
henoteizmus (n. uznávajúce viac bohov, ale uctievajúce len jedného) gréc. náb. porovnaj smer 3vyznanie 2

úcta

autorita (uznávaná vážnosť, vplyv) lat.
honor (vážnosť, česť) lat. kniž. al. expr.
reputácia (vážnosť, dobrá povesť) lat. hovor.
rešpekt (vážnosť, spojená až so strachom) lat.
prestíž (významnosť postavenia, vážnosť, dôstojnosť, vplyv) franc.
serióznosť (dôstojnosť, vážnosť, spoľahlivosť, zodpovednosť) lat.
dignita (dôstojnosť, vážnosť, velebnosť) lat.
reverencia (pocta) franc. kniž.
venerácia (uctievanie) lat. kniž.
pieta (zbožná ú., úctivý ohľad, ohľaduplnosť) lat.
dekórum (zdanlivá ú., vonkajšia vážnosť, dôstojnosť) lat. kniž.
sublimita (oddanosť) lat. kniž. zried.
hold (veľký prejav ú., pocty) nem.
ovácie (prejav ú., pocty, vzdávanie pocty s prejavmi nadšenia, nadšená pocta potleskom, volaním, jasaním) lat. pomn.
standing ovation /sten- ovejšn/ (búrlivé ovácie postojačky, najmä pri umeleckých vystúpeniach) angl.
proskynéza (najvyšší prejav ú. a oddanosti, kľaknutie a bozkanie zeme) gréc.
humanita (ú. k ľudskej dôstojnosti, človeka k človeku, ľudskosť, ľudomilnosť) lat.
aka (slovo vyjadrujúce úctu v strednej Ázii) uzb.
sine respectu /-pektu/ (bez ú., bez ohľadu) lat. kniž.

vzývanie

vzývanie 1 (úpenlivé prosenie o pomoc)
invokácia (v. mena božieho, oslovenie) lat. kniž. a odb.
adorácia (zbožňovanie, uctievanie, najmä boha) lat. kniž. a náb.
implorácia (úpenlivá prosba) lat. kniž.

bohoslužba

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov) gréc.-lat. cirk.
missa (náb. obrad v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
teolatria (uctievanie boha al. bohov) gréc. náb. porovnaj obradomša

chválospev

hymna gréc. lit.
pajan (oslavná báseň) gréc. kniž. zried.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (báseň al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená báseň al. pieseň) gréc. bás.
chorál (oslavná zborová pieseň) gréc.
apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, uctievanie, zbožňovanie) gréc. kniž.
hosanna (velebenie) hebr. náb.
glória (oslavný spev v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. ch. na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný ch. al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (ch. Panny Márie) lat. náb.
sanctus (ch. biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

oslava

oslava 2 (prejav uznania a úcty)
glorifikovanie (oslavovanie, velebenie, najmä prepiate) lat. kniž.
aristia (lit. o. mimoriadneho hrdinského činu) gréc. hist. a kniž.
apoteóza (nadšené oslavovanie, uctievanie, zbožňovanie, chválospev) gréc. kniž.

sieň

sála nem.
terem (veľká priestranná miestnosť) rus. nem. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná miestnosť, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, napr. stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
palota (nápadne krásna, veľká, slávnostná s.) gréc. zastar. al. expr.
aula (slávnostná s., najmä na vysokej škole; stĺpová slávnostná s. v starorím. paláci archit.) gréc.-lat.
amfiteáter (s. so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
music hall /mjúzik hól/ (s. pre predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
loggia /lodžia/ (krytá s. otvorená na vonkajšej strane arkádami, stĺporadím) tal. archit.
hypostyl (stĺpová s.) gréc. archit.
opistodomos (zadná s. antického chrámu s vlatným vchodom na uloženie chrámového pokladu) gréc. archit.
stoa gréc. archit.
portikus (otvorená stĺpová s. pred hlavným vchodom budovy, stĺporadie) lat. archit.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
apadana (stĺpová prijímacia s. v perz. palácoch) perz. archit.
mázhaus (veľká s. na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná miestnosť na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 16. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.