Výsledky vyhľadávania

komický

komický pozri smiešny

smiešny

smiešny
komický (zábavný, žartovný, vtipný) gréc.
špásovný nem. hovor.
švandovný nem. hovor.
srandovný (vtipný, žartovný, zábavný) ? hovor. vulg.
humorný
humoristický (zábavný, žartovný, veselý, vtipný) lat.
recesijný
recesistický
recesný (výstredne s.) lat. hovor.
anekdotický (žartovný, zábavný) gréc.
buffo tal.
funny /fany/ (veselý, žartovný) angl. hovor.
groteskný (s prvkami prekvapenia, spotvorenia, zvlášny, podivný) lat.
klaunský angl.
cirkusantský (šašovský) tal.
bizarný špan.
pitoreskný (podivný, čudný, zvláštny, neobvyklý) tal.-franc. kniž.
burleskný (hrubo, drsne, nevyberane s.) tal.-franc.
buffový (drsne, surovo s.) tal.
tragikomický (veselý a smutný, vážny súčasne) gréc. pren.
fraškový
fraškovitý (hrubo, drsne žartovný) tal.
donkichotský
donkichotovský (rojčivý, snivý, blúznivý, dobrácky, čudácky a s.) vl. m. expr.

zábavný

zábavný
komický (žartovný, vtipný) gréc.
humorný
humoristický lat.
špásovný (žartovný, veselý, vtipný) nem. hovor.
anekdotický (smiešny, žartovný) gréc.
špásovný
švandovný nem. hovor.
srandovný (smiešny, vtipný, žartovný) ? hovor. vulg.
recesijný
recesistický
recesný (výstredne žartovný, veselý, vtipný) lat. hovor.
salónny (nenáročný, ľahký) franc. s. muzika
showmanský /šou-/
šoumenský (o bavičovi, umelcovi účinkujúcom v zábavnom výpravnom predstavení) angl. hovor.
kabaretný franc.
estrádny (o programe, predstavení) lat.-franc.
revuálny (o zábavnom výpravnom programe) franc.
fidélny (bezstarostný, veselý) lat. kniž.
animačný (starajúci sa o zábavu hostí v hoteli a pod.) lat. a. tím

vtipný

vtipný 2 (žartovný)
humorný
humoristický lat.
špásovný
švandovný nem. hovor.
srandovný (zábavný, žartovný, veselý, vtipný) ? hovor. vulg.
komický (zábavný, žartovný) gréc.
recesijný
recesistický
recesný (výstredne v.) lat. hovor. porovnaj žartovný 1žartovný 2

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentár
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanizmus
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rituál
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šaría
šaria
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valor
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
klávesnica
klaviatúra lat.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropola
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
kurz
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitkom
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
komiks
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.
práv. noriem pozri právo 2
súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

rad

rad 2 (skupina jednotlivcov al. vecí spojených vlastnosťami, záujmami, znakmi)
séria lat.
šnúra (r. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
perióda (skupina, r. javov, kt. sa pravidelne opakujú) gréc.
línia (r. príbuzných jedincov, rodová vetva, pokolenie) lat.-nem.
ordo /-dó/ (r. v sústave živočíšnej ríše) lat. odb.
primáty (r. cicavcov s prstami krytými nechtami a ďalšími znakmi, kam patrí aj človek) lat. zool.
fabula (r. dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova lit. diela, dej) lat. lit.
verš (sled slov usporiadaných rytmicky, rytmicky organizovaná jednotka, časť básne, jeden riadok básne) lat. porovnaj verš
edícia (séria diel s jednotnou úpravou al. zameraním, knižnica) lat.
sekvencia (sled záberov so súvislým dejom, uzavretý úsek filmu) lat. film.
seriál (sled článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
komiks
comics /komiks/ (obrázkový, komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.
soap-seriál /soup-/ angl. + lat.
soup-opera /soup-/ (dojímavý lacný televízny seriál) angl. + tal.
sitkom
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
telenovela (romantický až sentimentálny televízny seriál) gréc. + tal.
tour chainés /túršene/ (plynulý r. tan. otáčok) franc. tan.
flush /flaš/ (súvislý r. kariet rovnakej farby) angl. kart.
kvodlibet (sled otázok a odpovedí v scholastickej dišpute) lat.
iterácia (sled pozorovaní so spoločnou črtou) lat. kniž. porovnaj spoločnosť 1

seriál

seriál lat.
komiks
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný s.) angl.
manga (jap. komiks) jap.
sitkom
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho s.) angl.
soap-seriál /soup-/ angl. + lat.
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny s.) angl.

nápad

nápad
idea gréc.
tip (dobrá myšlienka, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný n.) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie) lat.
invencia (duchaplnosť, dôvtip, dôvtipnosť, vynaliezavosť, vynachádzavosť, nápaditosť) kniž.
gag /geg/ (prekvapivý komický n. postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný n., vtip) nem. slang.

myšlienka

myšlienka 1 (výsledok myslenia; nápad)
ideo- gréc. v zlož. sl.
nócia lat.
noéma gréc. filoz.
idea (základná, vedúca m.) gréc.
tip (dobrá m., nápad, podnet) angl. t. na dovolenku
aperçu /-si/ (krátky, stručný, duchaplný nápad) franc. kniž.
inšpirácia lat. kniž.
múza (podnet, popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
impulz lat.
stimul
stimulácia (podnet, popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
intuícia (poznanie, pochopenie pravdy bez úvahy, vnuknutie, nápad) lat.
koncepcia lat.
filozofia (chápanie, ponímanie, hľadisko, názor, sústava názorov) gréc.
idée fixe /idé fix/ (utkvelá m.) franc.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavá, vtieravá m.) lat. psych. lek.
iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.
gag /geg/ (prekvapivý komický nápad postavený na porušení logiky vo filme a divadle) angl. film. div.
fór nem. hovor.
heft (žartovný nápad, vtip) nem. slang. porovnaj výpoveď 1

zvrat

zvrat 2 (podstatná zmena, obrat, zlom)
inverzia lat. odb.
reakcia (protikladný stav opačný k predchádzajúcemu stavu, obrat) lat.
anaplázia (z. k primitívnemu zárodočnému stavu al. vzhľadu) gréc. lek.
peripetia (z. vo vývoji deja lit. diela) gréc.
gag /geg/ (neočakávaný, prekvapivý komický z. postavený na porušení logiky, náhla premena vo výstavbe situácie) angl. film. div.; porovnaj obrat 1

premena

premena
metamorfóza gréc. kniž. a odb.
transformácia (pretvorenie, prechod) lat. kniž. a odb.
komutácia (zámena, výmena) lat.
konverzia (zmena, obrat, odb.; p. jednej meny za inú menu, fin.; p. úveru na iný úver za iných podmienok, fin.; p. zbrojárskej výroby na iný druh výroby, ekon.) lat.
transmutácia /tranz-/ (premenenie, kniž. a odb.; p. obyčajných kovov na zlato, v alchýmii, hist.) lat.
transfigurácia (p. z jednej podoby do druhej, pretvorenie, pretváranie) lat. kniž. a odb.
konvalidácia (p. neplatného práv. vzťahu na platný odpadnutím prekážky jeho platnosti, napr. manželstvo, dodatočné nadobudnutie platnosti) lat. práv.
sublimácia (p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovanie) lat. kniž. zried.
verbalizácia (prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu) lat. lingv.
gag /geg/ (náhla p. vo výstavbe situácie, neočakávaný prekvapivý komický zvrat postavený na porušení logiky) angl. film. div.
reverzácia
reverzovanie (p. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.
mumifikácia
mumifikovanie (p. mŕtveho tela človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
dezertifikácia (p. obrábanej pôdy na púšť) lat. odb.
metabolizmus (látková p.) gréc. biol.
fotosyntéza (p. kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
disipácia (p. jednej formy energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
likvefakcia (p. na kvapalný stav, skvapalnenie) lat. fyz. chem.
fermentácia lat.
zymóza (premena energeticky bohatších látok na energeticky chudobnejšie, rozklad, kvasenie) gréc. chem.
konsekrácia (p. chleba a vína na Kristovo telo a krv, bohoslužobný úkon v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
transubstanciácia (p. podstaty chleba a vína na podstatu tela a krvi Kristovej pri omši, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) lat. náb. porovnaj zmena 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.