Výsledky vyhľadávania

začiatok

introit

introitus lat. kniž.

origo lat.

ouvertúra /uv-/ franc. pren.

prelúdium (úvod, nástup, predohra, udalosť al. čin niečomu predchádzajúci) lat. kniž.

incipit (z. diela) lat.

kustoda

kustód (z. textu ďalšej strany na predchádzajúcej strane v starých tlačiach, najmä slabika) lat. knihov.

anakrúza (nedôrazný, neprízvučný z. verša alebo rytmického radu, predrážka) gréc. lingv. lit.

arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy) gréc. filoz.

iniciácia (začatie chem. reakcie) lat. odb.

štart (z. pretekov v behu, jazde, plávaní a pod.) angl.

buly (začatie hry v hokeji vhodením puku medzi protihráčov) angl.

sanctus (z. chválospevu biblického pôvodu používaného pri katolíckej omši) lat. cirk.

Agnus dei (z. modlitby biblického pôvodu pri omši, baránok boží) lat. náb.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, Pane, zmiluj sa) gréc.

hedžra

hidžra (z. moslimského letopočtu počítaný od odchodu Mohameda z Mekky do Mediny r. 622 po Kr.) arab.

sub initio /-cio/ (na z.) lat. kniž.

ab origine /-rí-/ (od z., od počiatku, pôvodne) lat. kniž.

ab initio /início/ (od z., od počiatku) lat.

ab ovo (od z., od prvopočiatku, z vajca) lat. kniž.

a limine (od z. bez prerokovania, zásadne) lat. kniž.

da capo /dakápo/ (od z., opakovať) tal. hud.

/začať/ od piky /začať/ (/začať/ od samého z.) franc.

omne principium grave (každý z. je ťažký) lat. kniž.

alfa et omega

alfa a omega (z. aj koniec, to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz. porovnaj úvod

odstránenie

odstránenie 1 (danie preč; spôsobenie, aby niečo prestalo jestvovať)

ab-

abs-

de-

des- lat. v zlož. sl.

likvidácia (odstraňovanie, zrušenie, rušenie, zničenie, ničenie, skoncovanie, skončenie, zneškodnenie, zneškodňovanie) lat.

eliminácia (odstraňovanie, vylúčenie, vylučovanie) lat. kniž.

deprivácia (odstraňovanie, strata, zbavenie, zbavovanie niečoho dôležitého, nedostatok) lat.

deplecia (vyprázdnenie) lat. lek.

evulzia (vybratie, vytrhnutie) lat. lek.

remócia (chir. vybratie lek.; o. všeobecne) lat. lek.

-tomia

-tómia (o. orgánu, chirurgické otvorenie telovej dutiny al. orgánu, rez, preťatie) gréc. v zlož. sl.

amputácia (chir. o. orgánu al. časti tela, najmä končatiny) lat. lek.

ektómia gréc. lek.

-ectomia

-ektómia (o. orgánu, vybratie, vyrezanie) gréc. v zlož. sl.

exenterácia (o. orgánov z telových dutín al. tkanív uložených hlbšie pod povrchom tela) gréc. lek.

resekcia (chir. o. tkaniva, orgánu al. ich časti, vyrezanie) lat. lek.

eviscerácia (vybratie vnútorných orgánov z tela) lat. lek.

excízia (vybratie, vyrezanie tkaniva al. jeho časti z liečebných al. diagnostických dôvodov) lat. lek.

explantácia (vybratie živého tkaniva z tela) lat. lek.

exkochleácia (vyškrabanie chorobného tkaniva ostrou lyžičkou) lat. lek.

extrakcia (vytiahnutie, vybratie, trhanie, vytrhnutie zuba, telesa z rany) lat. lek.

abolícia (zničenie orgánu) lat. lek.

ablácia (o. chorobne zmenenej časti tela, napr. nechta) lat. lek.

onychektómia (o. nechta) gréc. lek.

exstirpácia (o. chorobného útvaru al. celého orgánu z tela) lat. lek.

helotómia (o. "kurieho oka") gréc. lek.

angiektómia (o. cievy) gréc. lek.

vazektómia (vyrezanie cievy) lat. + gréc. lek.

flebektómia (vybratie žily, najmä rozšírenej) gréc. lek.

trombektómia (o. krvnej zrazeniny) gréc. lek.

lobektómia (o. laloku niektorého orgánu, napr. pľúc, pečene a pod.) gréc. lek.

radektómia (o. miechového koreňa) lat. lek.

pulmonektómia (vybratie časti pľúc) lat. + gréc. lek.

gingivektómia (o. ďasna al. jeho časti) lat. lek.

tonzilektómia (o. podnebných mandlí) lat. + gréc. lek.

chordektómia (vybratie hlasiviek) gréc. lek.

apikotómia (o. zubného koreňa) lat. + gréc. lek.

devitalizácia (o. zubnej drene postihnutej zápalom) lat. lek.

adenotómia (o. zväčšenej hltanovej mandle) gréc. lek.

tyreoidektómia (o. štítnej žľazy) gréc. lek.

laryngektómia (o. hrtana) gréc. lek.

gastrektómia (o. žalúdka, jeho časti) gréc. lek.

hepatektómia (o. časti pečene) gréc. chirurg.

cholecystektómia (o. žlčníka) gréc. lek.

pankeasektómia (o. podžalúdkovej žľazy al. jej časti) gréc. lek.

splenektómia (o. sleziny) gréc. lek.

enterektómia (o. časti čreva) gréc. lek.

kolektómia (o. hrubého čreva al. jeho časti) gréc. lek.

apendektómia (o. červovitého výbežku slepého čreva) lat. + gréc. lek.

proktektómia gréc. lek.

rektektómia (o. konečníka) lat. + gréc. lek.

nefrektómia (o. obličky) gréc. lek.

adrenalektómia (o. nadobličky) lat. + gréc. lek.

cystektómia

urocystektómia (o. močového mechúra) gréc. lek.

prostatektómia (o. predstojnej žľazy) gréc. lek.

litolapaxia (o. rozdrobených kamienkov z močového mechúra) gréc. lek.

litotómia (o. kamienkov z močového mechúra, obličkovej panvičky) gréc. lek.

litocystotómia (o. kameňov z močového mechúra) gréc. lek.

tymektómia (o. detskej žľazy) gréc. lek.

mamektómia lat. + gréc. lek.

mastektómia (o. prsníka) gréc. lek.

papilektómia (o. bradavky) lat. + gréc. lek.

nymfektómia (o. malého pysku ohanbia) gréc. lek.

hysterektómia (o. celej maternice) gréc. lek.

tracheloktómia (o. krčka maternice) gréc. lek.

gonadektómia gréc. lek.

kastrácia (o. pohlavných žliaz) lat. vet. lek.

semikastrácia (o. jednej pohlavnej žľazy) lat. lek.

orchektómia

orchidektómia (o. mužskej al. samčej pohlavnej žľazy, semenníka, miškovanie) gréc. lek.

orchiotómia

orchotómia (o. semenníka) gréc. lek.

cirkumcíza

cirkumcízia (o. predkožky, obriezka) lat. lek.

peotómia (o. mužského pohlavného údu) gréc. lek.

vulvektómia (vybratie ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. + gréc. lek.

ovariektómia

ovariotómia (vybratie vaječníka) lat. + gréc. lek.

tubektómia (vybratie vajcovodu) lat. + gréc. lek.

osteoktómia

ostektómia (vybratie časti kosti) gréc. lek.

patelektómia (vybratie kolennej kosti, jabĺčka) lat. + gréc. lek.

myektómia (o. svalu al. jeho časti) gréc. lek.

anestézia (vylúčenie vnímania bolesti) lek.

dezinfekcia (o. infekcie, choroboplodných zárodkov chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.

detoxikácia (o. jedovatých látok, otravy z organizmu al. z prostredia) lat. + gréc. lek.

dekontaminácia (o. škodlivých látok, mikróbov, zamorenia z prostredia al. organizmu, odmorenie) lat. lek.

deratizácia (o., ničenie, hubenie škodlivých hlodavcov, potkanov, myší) franc.

dehelmintizácia (o., ničenie cudzopasných červov, odčervovanie) lat. + gréc. veter.

epilácia

depilácia (o. vlasov, chlpov z pokožky; o nežiadúcich chĺpkov a vlasov, odchlpenie, holenie lek.) lat.

peeling /pí-/ (o. povrchovej, odumretej pokožky na tvári krémom) angl.

kupírovanie (o. časti uší a chvosta niektorých zvierat, najmä psov) franc.-nem.

demolácia

demolícia (búranie, napr. odstrelom, a odstraňovanie nevyhovujúcej stavby, ničenie, rúcanie, borenie, pustošenie) lat.

asanácia (odstraňovanie nedostatkov, napr. stavebných z územia z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

demontáž (odstraňovanie stroja a pod. z jeho miesta, rozklad určitého poriadku, celku pren.) franc.

dezaktivácia (odstraňovanie účinných látok z prostredia chem. al. fyz. pochodmi; mechanické odstraňovanie rádioaktívnych látok z výstroja, zbraní, stavieb, terénu, vody, potravín voj.) franc.

erózia (odstraňovanie, premiestnenie, premiestňovanie, odnášanie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovanie, vymieľanie zemského povrchu) lat. geol.

exarácia (erózia ľadovcom, brázdenie) lat. geol.

deterzia (obrusovanie a ohladzovanie sklaného podložia ľadovca) lat. geol.

detrakcia (odlamovanie a odtŕhanie rozpukaného skalného podložia ľadovcom) lat. geol.

ablácia (odnášanie zeminy zo zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) lat. geol.

evorzia (vymieľanie hornín vírivou činnosťou prúdiacej vody) lat. geol.

eforácia (vymieľanie podzemnými tlakovými vodami) lat. geol.

dehydratácia (odstraňovanie vody z látok, zbavenie, zbavovanie vody, odvodnenie, odvodňovanie) lat. + gréc.

exhaustácia (odstraňovanie vzduchu, plynu, vyčerpanie, vyčerpávanie, odčerpanie, odčerpávanie, odsanie, odsávanie vzduchu, napr. z konzerv) lat. odb.

degoržovanie (odstraňovanie kalu, nečistoty, odkaľovanie) lat. + franc.

detašovanie (odstraňovanie ťažko odstrániteľných škvŕn z tkanín pred ďalšou úpravou) franc.

decentralizácia (zrušenie, rušenie sústredenia právomoci a zodpovednosti) lat.

liberalizácia (odstraňovanie zásahov štátu, uvoľnenie, uvoľňovanie obmedzení najmä ekon.) lat.

demilitarizácia (zrušenie, rušenie, obmedzenie, obmedzovanie al. zákaz ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.

defašizácia (o. spôsobu vlády fašistov, vplyvu fašistov) lat. + tal. polit.

denacifikácia (o. nacizmu a nacistov v Nemecku a obsadených krajinách po 2. svetovej vojne podľa rozhodnutia postupimskej dohody) lat.

deboľševizácia (o. spôsobu vlády komunistov, vplyvu boľševikov) lat. + rus. polit.

laicizácia gréc.-lat. kniž.

sekularizácia (odstraňovanie vplyvu cirkvi, náboženstva, zosvetštenie, zosvetšťovanie) lat. kniž. a odb.

depurácia (o. fiktívnych položiek zo súvahy jej úpravou al. zostavením novej súvahy) lat. obch.

hĺbka

bato-

baty- gréc. v zlož. sl.

batysféra (morská hlbina, priestor pod hladinou vody) gréc.

profundita (hlbina) lat. kniž. a odb.

de profundis /dé profundís/ (z hlbín duše) lat.

ab imo pectore /pek-/ (z h. srdca) lat.

od, od-

ab-

abs-

apo-

de-

se- lat. v zlož. sl.

srdce

-cardia /kar-/

-kardia

cardio- /kar-/

kardio- gréc. v zlož. sl. lek.

bukardia

megalokardia (nadmerne zväčšené s.) gréc. lek.

in petto (v s.) tal. kniž. kardinál in p.

ab imo pectore /pek-/ (z hĺbky srdca) lat.

toto

ab hoc et ab hac (o tomto i o tamtom, dve na tri) lat.

dva

bi-

bin-

bis- lat. v zlož. sl.

di- gréc. v zlož. sl.

pel-mel

pêle-mêle /pel mel/ (dve na tri, neusporiadane, nesúladne, zmätene, bez hlavy a päty) franc. hovor.

ab hoc et ab hac (dve na tri, o tomto i o tamtom) lat.

preč

apo- lat. v zlož. sl.

ab hinc /hink/ (smerom p. od tohto miesta, odtiaľ) lat. kniž.

marš franc.-nem. hovor. expr.

pakuj (sa) (sa) nem. expr.

alou (výzva na odchod, von, prac sa, zmizni, vypadni) franc. hovor.

à bas /a ba/ franc.

abasso (výzva na odchod, dolu, p. s ním, napr. s rečníkom, politikom a pod.) tal.

odtiaľ

ab hinc /hink/ (smerom preč od tohto miesta) lat. kniž.

oddávna

ab antiquo /-kvo/ (odpradávna) lat. kniž.

hodnostár

funkcionár lat.

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.

cirkevní hodnostári

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.

protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.

familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.

abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

imám (titul hlavy šíitov) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený

iní hodnostári

rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.

dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.

pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.

prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.

taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

hypatos (h. v Byzancii) gréc.

čorbadši (voj. tur. h.) tur.

beg

bej (nižší islamský h.) tur.

ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.

paša

baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.

vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 26. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.