Výsledky vyhľadávania

učeň

elév (žiak na niektorých školách, učeň, chovanec, odchovanec) franc.
pikolík (čašnícky učeň) tal. hovor. porovnaj žiak

žiak

premiant (vynikajúci ž.) lat.
prímus (najlepší ž v triede al. škole) lat. hovor.
bifliar nem. hovor.
štuker (ž. učiaci sa snaživo, usilovne, ale často aj mechanicky) nem. slang.
blicoš (ž. vyhýbajúci sa školskej dochádzke, záškolák) nem. slang.
eminens (vynikajúci ž.) lat. zastar.
reprobant (ž., kt. prepadol pri skúške, bol uznaný za nespôsobilého) lat. škol. hist.
repetent (ž. opakujúci pre neprospech ročník) lat. škol.
scholár (ž. al. študent v stredoveku) lat. hist.
scholastik (ž., študent, najmä jezuitskéj školy) gréc.-lat. cirk. hist.
elév (ž. na niektorých školách, učeň, chovanec, odchovanec) franc.
mendík (chudobný ž. na ľudovej škole pomáhajúci v škole al. na fare za stravu) lat.
pikolík (čašnícky učeň) tal. hovor.
kadet (ž. al. študent na dôstojníckej škole) franc.
junker (ž. dôstojníckej školy v cárskom Rusku) nem. hist.
muríd (ž. moslimského učiteľa al. náčelníka kmeňa) arab.
študent lat.
študák lat. slang.
študiózus (ž. strednej školy al. poslucháč vysokej školy) lat. zastar.
gymnazista (ž. strednej výberovej školy pripravujúcej na vysokoškolské štúdium) gréc. škol.
parvista lat. zastar.
primán (ž. prvého ročníka gymnázia, prvák) lat.
sekundán (ž. druhého ročníka gymnázia, druhák) lat.
tercián (ž. tretieho ročníka gymnázia, tretiak) lat.
kvartán (ž. štvrtého ročníka gymnázia, štvrták) lat.
kvintán (ž. piateho ročníka gymnázia, piatak) lat.
sextán (ž. šiesteho ročníka gymnázia, šiestak) lat.
septimán (ž. siedmeho ročníka gymnázia, siedmak) lat.
oktaván (ž. ôsmeho ročníka gymnázia, ôsmak) lat.
preparand (ž. prípravného ročníka starého gymnázia) lat. zastar.
syntaxista (ž. štvrtého r. starého gymnázia) gréc. hist.
humanista (ž. piateho a šiesteho ročníka bývalého šesťtriedneho gymnázia) lat. škol. zastar.
lyceista (ž. strednej výberovej školy poskytujúcej všeobecné vzdelanie) lat. + gréc.
principista (ž. prvej al. druhej triedy latinskej strednej školy) lat. hist.
realista (ž. strednej sedemročnej školy zameranej na matematiku, prírodné a technické odbory) lat. zastar.
privatista (ž. strednej školy študujúci súkromne) lat.
maturant (študent v období záverečnej skúšky na strednej škole; človek s úplným stredoškolským vzdelaním) lat.
abiturient (študent gymnázia al. strednej školy po al. tesne pred ukončením strednej školy, zložením záverečnej skúšky) lat.
konzervatorista (študent na vyššej strednej hud., tan. al. dram. škole) lat.
beán (nový, začínajúci študent na vysokej škole pred prijatím medzi starších študentov) lat. hist.
externista (študent, kt. nenavštevuje pravidelne prednášky, oslobodený od pravidelnej školskej dochádzky) lat.
univerzitant (študent najstaršieho typu vysokej školy) lat. zastar.
akademik (študent na akadémii, napr. vysokej škole umeleckého smeru; študent al. absolvent vysokej školy) lat.
burš (nem. vysokoškolák) nem. hist.
medik (poslucháč lekárstva) lat.
technik (poslucháč technickej vysokej školy)
stážista (študent navštevujúci vysokoškolské praktické cvičenia, napr. medikov na klinike) lat.
jurista (poslucháč práv) lat.
teológ (poslucháč bohoslovia, bohoslovec) gréc.
bócher (žid. bohoslovec.) hebr.
softa (tur. bohoslovec) perz.-tur.
diplomant (š. pripravujúci sa na zloženie záverečných skúšok) gréc. škol.
absolvent (človek po úspešnom ukončení strednej al. vysokej školy, školenia, kurzu) lat.
postgraduant (účastník vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.
goliard franc.
vagant (potulný, žobravý stredoveký študent šíriaci študentskú poéziu) lat.
seminarista (chovanec ústavu pre výchovu katolíckych kňazov) lat.
suplikant (študent, kt. cez prázdniny chodieval vyberať príspevky na školy a fary) lat. zastar.
štipkár (ž. al. študent, kt. dostáva od štátu al. inštitúcie peňažnú podporu na štúdium) lat. slang.
alumnista (chovanec ústavu pri škole (počas reformácie) poskytujúceho lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie) lat.
frekventant (návštevník školy, kurzu a pod.) lat. porovnaj vysokoškolákstredoškolák

rozprávať sa

debatovať franc.
diškurovať sa lat. hovor.
rákošiť maď. zastar.
kočendovať (viesť rozhovor, besedovať, rokovať) ? zastar.
dišputovať (učene, vedecky debatovať) lat. zried. zastar.
konverzovať (zhovárať sa, najmä v spoločnosti) lat.
interviewovať /-vjúovať/ (viesť rozhovor s významnou osobou určený pre verejnosť) angl.
politizovať (r. sa o riadení štátu alebo vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

rokovať

pertraktovať (prerokúvať, predebatovávať, preberať) lat. kniž.
konzultovať (radiť sa s odborníkom) lat.
debatovať franc.
diškurovať sa lat. hovor.
rákošiť maď. zastar.
kočendovať (viesť rozhovor, besedovať, rozprávať sa) ? zastar.
konverzovať (rozprávať sa, zhovárať sa v spoločnosti) lat.
dišputovať (učene, vedecky debatovať) lat. zried. zastar.
negociovať (r. medzi zástupcami štátov, v zahraničnom obchode, pôvodne v oblasti výmeny tovaru al. ciel, dnes najmä v súvislosti s Európskou úniou) lat. obch. práv.
diplomatizovať (obratne, premyslene, obozretne, opatrne r.) franc. hovor.
ventilovať (otvorene, verejne prerokúvať, preberať) lat. hovor.

hovoriť

komunikovať (doruzumievať sa, oznamovať, byť v spojení) lat.
formulovať (vyjadrovať slovne, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.
konštatovať (vyjadrovať, potvrdzovať, oznamovať zistenú, poznanú skutočnosť) lat.-franc.
verbalizovať (vyjadrovať slovami, rozprávať) lat. kniž.
artikulovať (h. a článkovať pritom hlásky lingv. fon.; jasne, zreteľne, dôrazne vyjadrovať, vyslovovať kniž.) lat.
skandovať (h., prednášať rytmicky a dôrazne) lat.
deklamovať (umelecky prednášať lit. dielo) lat.
kecať čes. slang. subšt.
h. do luftu nem. hovor.
pindať (h., najmä nezmyselne, veľa a zbytočne, tárať, drístať, trepať) vl. m. vulg.
handrboliť (h. nezrozumiteľne, rýchlo al. cudzím jazykom) nem. hovor. expr.
pindať (bezočivo h., odvrávať, papuľovať) vl. m. vulg.
reprodukovať (vyjadrovať, podávať slovami, opakovať, slovami niečo prežité, počuté) lat.
duplikovať (dôrazne h., opakovať, pripomínať, zdôrazňovať) lat.
papagájovať (netvorivo h., opakovať cudzie myšlienky) arab.-lat. expr. pejor.
pózovať (h. strojene) franc. pren. expr.
ironizovať (posmešne h., vysmievať sa, posmievať sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, zosmiešňovať) gréc.-lat.
satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky h., vysmievať sa, zosmiešňovať) lat.
teoretizovať (h. jalovo, bezobsažne, učene) gréc.
monďokovať (h. po maď.) maď. hovor. zastar. pejor.
parentovať (h., rečniť na pohrebe, smútočnej rozlúčke, o evanjelickom kňazovi) lat.
telefonovať (h, dorozumievať sa prostredníctvom telefónu, volať) gréc.
relata refero /-lá-/ (hovorím, rozprávam, opakujem iba to, čo som počul) lat. kniž.
declamando /dekla-/ (zreteľne, presne článkovať, viac h. ako spievať) tal. hud. porovnaj rozprávať sa

besedovať

debatovať franc.
diškurovať sa lat. hovor.
rákošiť maď. zastar.
kočendovať (rozprávať sa, viesť rozhovor, rokovať) ? zastar.
dišputovať (učene, vedecky sa rozprávať) lat. zried. zastar.
konverzovať (rozprávať sa, najmä v spoločnosti) lat.
politizovať (rozprávať sa o riadení štátu alebo vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
interviewovať /-vjúovať/ (rozprávať sa, viesť rozhovor s významnou osobou určený pre verejnosť) angl. porovnaj dorozumievať sa

uvažovať

špiritizovať lat. hovor. pejor.
filozofovať gréc.
grúblovať (premýšľať, hútať, dumať, mudrovať) nem. hovor.
špekulovať (rozmýšľať, premýšľať, hĺbať) lat.
teoretizovať (jalovo, bezobsažne, samoúčelne učene rozmýšľať) gréc.
kumštovať (šikovne vymýšľať) nem. hovor.
konštruovať (násilne vymýšľať bez skutkového podkladu, základu) lat.
morfondírovať (vymýšľať, premýšľať, hútať, vyhutovať, rozmýšľať) franc.-nem. hovor. expr.
meditovať (rozjímať, premýšľať, hĺbať) lat. kniž.
kontemplovať (sústredene, hlboko premýšľať, rozjímať, hĺbať) lat. kniž.
kombinovať (premýšľať o možnostiach riešenia, domnievať sa, dohadovať sa) lat.
reflektovať (premýšľať, rozjímať) lat. kniž.
suponovať (predpokladať, domnievať sa) lat. kniž. porovnaj usudzovať

myslieť

filozofovať gréc.
špiritizovať lat. hovor. pejor.
grúblovať (uvažovať, premýšľať, hútať, dumať, mudrovať) nem. hovor.
špekulovať (uvažovať, rozmýšľať, premýšľať, hĺbať) lat.
teoretizovať (jalovo, bezobsažne, samoúčelne, učene uvažovať, rozmýšľať) gréc.
meditovať (uvažovať, rozjímať, premýšľať, hĺbať) lat. kniž.
morfondírovať (vymýšľať, premýšľať, hútať, vyhutovať, rozmýšľať) franc.-nem. hovor. expr.
kumštovať (šikovne vymýšľať) nem. hovor.
kontemplovať (sústredene, hlboko uvažovať, premýšľať, rozjímať, hĺbať) lat. kniž.
konkludovať (usudzovať, robiť záver) lat. kniž.
kombinovať (uvažovať, premýšľať o možnostiach riešenia, domnievať sa, dohadovať sa) lat.
dedukovať (odvodzovať závery z východísk logickým úsudkom) lat.
indukovať (odvodzovať z jednotlivých prípadov všeobecné závery) lat. log.
reflektovať (uvažovať, premýšľať, rozjímať) lat. kniž.

chovanec

elév (ch., žiak na niektorých školách, učeň, odchovanec) franc.
seminarista (ch. ústavu pre výchovu katolíckych kňazov) lat.
alumnista (ch. ústavu pri škole poskytujúceho lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie, počas reformácie) lat. porovnaj chránenec