Výsledky vyhľadávania

studený

studený pozri chladný

vietor

anemo- gréc. v zlož. sl.

meluzína (kvílivý, skuvíňajúci v., víchor, víchrica) vl. m.

cyklón (vzdušný vír nad tropickými oceánmi so silným v. a dažďami) gréc.

orkán indián.-nem.

uragán (v. s ničivými účinkami trvajúci niekoľko hodín s rýchlosťou nad 32,7 m/s) indián.-špan.

tornádo (orkán v južných štátoch USA) špan. meteor.

hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) indián.-špan.

tajfún (orkán v juhovýchodnej ázijskej oblasti, Juhočínskeho mora a Filipín) čín. meteor.

baguios /-gijos/ (orkán v oblasti Filipín) špan. meteor.

fön

föhn (teplý v., najmä nárazový padavý, s malou relatívnou vlhkosťou vzduchu na záveternej strane hôr) nem.

chinook /činuk/ (föhn na východných svahoch Skalnatých hôr v zime a na jar) indián.

monzún (pravidelný sezónny v. v južnej Ázii a rovníkovej Afrike, vanúci v zime z pevniny nad oceán, v lete z oceánu nad pevninu) arab.

mistrál (silný studený severný v. v južnom Francúzsku) franc.

pasát (v. smerujúci zo subtropických tlakových výšok smerom k rovníku) tal. meteor.

bríza (slabý v. na brehoch morí a veľkých jazier) franc.-angl.

zefyr

zefýr (mierny západný v.) vl. m. kniž.

tyfón (horúci južný v.) gréc.

tromba (vzdušný vír s inou než vodorovnou rovinou otáčania, najmä zvislou) tal. meteor.

košava (prudký severovýchodný nárazový v. okolo Dunaja) tur.-srb.

bóra (silný nárazovitý padavý v., najmä na Jadrane) tal.

jugo

jugovina (teplý vlhký v. z Jadranského mora do vnútrozemia) chorv. meteor.

scirocco /široko/ (teplý a vlhký v. na prednej strane tlakovej níže pri Stredozemnom mori) arab.-tal.

tramontána (studený severný v. v severnom Taliansku) tal. geogr.

solano (suchý africký v. na Pyrenejskom polostrove) špan.

biza (studený suchý severný v. na horách Francúzska a Švajčiarska) franc. meteor.

etézia (severný v. vanúci od Čierneho mora vo východnom Stredomorí) gréc. meteor.

suchovej (suchý až horúci juhovýchodný v. medzi Uralom a Volgou) rus.

buran

purga

vjuga (silný severný v. na Sibíri a v strednej Ázii, v zime ako snehová búrka, víchrica, metelica) rus. meteor.

sarma (padavý jesenný a zimný v. na Bajkale) rus. meteor.

chamsín (suchý horský južný v., najmä jarný, na severovýchode Afriky) arab. meteor.

harmattan (suchý horský v. vanúci zo Sahary do oblasti Guinejského zálivu) afr.-špan.

sámum (suchý horúci v. na severoafrických a arab. púšťach) arab. meteor.

blizard (prudká snehová víchrica v Severnej Amerike) angl.

zonda (suchý teplý argentínsky v.) vl. m. meteor.

pampero (silný studený západný alebo juhozápadný v. na juhoamer. trávnatých rovinatých stepiach) indián.-špan. meteor.

squall /skvól/ (prudký závan v. s dažďom al. snehom) angl. lod.

chladný

chladný 1 (studený)

psychro- gréc. v zlož. sl.

algidný lat. lek.

sibírsky (studený, tuhý) vl. m. hovor. expr. s. zima

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.

sála nem.

terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.

hala franc.-nem.

vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.

kamrlík nem. hovor. expr.

kumbál nem. hovor. subšť.

komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.

manzarda

manzardka (podkrovná m.) vl. m.

šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.

kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.

kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

garsónka franc.

garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.

olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.

chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.

šmajchelkabinet

šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.

salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.

haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.

andron (m. pre mužov) gréc. archit.

selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.

senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.

apartmán

appartement franc.

štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.

office /ofis/

ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.

separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.

odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.

kino gréc.

biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.

multikino lat. + gréc.

multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.

music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.

amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.

promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.

foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.

aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.

kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.

lobby

loby

lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.

klub

klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.

ordinácia lat.

ordinačka lat. hovor.

ambulancia franc. + lat.

ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.

separácia lat.

separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.

izolácia tal.-franc.

izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.

maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.

resuscitačka

reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.

solárium lat. lek.

solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.

komora gréc.-lat.

špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.

magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.

depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.

bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.

ložament

ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.

garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.

budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.

frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.

štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.

pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

sejf

safe /sejf/ angl.

trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.

klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.

študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.

auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.

kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.

ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.

laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.

oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.

byro franc.

kancelária lat.

kancel lat. slang.

office /ofis/

ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.

veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.

čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.

historické pojmy

talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.

protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.

átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.

exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.

tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.

ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.

cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.

dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.

apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.

oleotéka lat. + gréc. hist.

unctorium /-któ/

unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.

lakonikum gréc. vl. m.-lat.

sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.

tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.

frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.

caldarium /kal-/

kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.

birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.

kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.

galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.

sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.

antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.

kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.

cirk., voj., väzenská m.

baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.

sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.

konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.

kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.

dormitórium

dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.

cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.

závija (cela islamského pustovníka) arab.

kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.

korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.

cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.

salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.

parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.

geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

kúpeľ

balneo- lat. v zlož. sl.

hamam tur.

sauna (suchý horúci potný k. so striedaním prehriatia organizmu a prudkého ochladenia) fín.

sudatórium lat.

laconium /-ko-/ (parný k. na vyvolanie potenia) gréc. vl. m.-lat.

frigidárium (studený k.) lat.

solikácia (slnečný k., slnenie, opaľovanie) lat. odb.

chladný

chladný 3 (nevšímavý, ľahostajný)

indiferentný lat.

laxný (nevšímavý, vlažný) lat.

flegmatický (nevšímavý, chladnokrvný, pokojný, vyrovnaný) gréc.

apatický

letargický (nevšímavý k okoliu, otupený, necitlivý) gréc.

rezervovaný (opatrný, odmeraný, zdržanlivý) franc.

mramorový (nevšímavý, studený, ľadový) gréc.-lat. pren.

oficiálny lat.

oficiózny (úradný, strohý, odmeraný) lat. pejor.

formálny (úradný, zachovávajúci vonkajšiu podobu) lat.

dyspereunický (pohlavne ch., najmä o žene) gréc. lek.

frigidný (pohlavne ch., o žene) lat. lek.

anacionálny

anacionalistický (národne vlažný, ľahostajný) gréc. + lat. kniž.

apolitický (nevšímavý k politike) gréc.

ireligiózny (náb. ľahostajný) lat. kniž. porovnaj ľahostajný

nevšímavý

apatický

letargický (ľahostajný voči okoliu, otupený, necitlivý) gréc.

laxný

indiferentný (ľahostajný, vlažný) lat.

ignorantský (úmyselne n., ľahostajný) lat.

inertný (neschopný reagovať) lat.

mramorový (ľahostajný, studený, ľadový, chladný) gréc.-lat. pren.

flegmatický (ľahostajný, chladnokrvný, pokojný, vyrovnaný) gréc.

nonšalantný (vedome, povýšenecky nenútený, nedbanlivý) franc. hovor. a kniž.

indolentný (ľahostajný) lat. kniž.

apolitický (n. voči politike) gréc.

suverénny (sebavedomý, povznesený, n. až povýšenecký) franc. pejor. porovnaj ľahostajný

zákusok

pocheraj germ.-franc. kuch. zastar.

dezert (jedlo zakončujúce stolovanie, najmä z., ovocie, syr a pod.) franc.

doboška

doboš (jemný vrstvený z.) vl. m. cukrov.

flameri

flamere (studený sladký kašovitý z.) angl. kuch.

indiánka (z. z piškótového cesta s čokoládovou polevou) vl. m. kuch.

tiramisu (tal. zákusok z piškót a syra al. tvarohu) tal.

ľahostajný

apatický

letargický (nevšímavý voči okoliu, otupený, necitlivý) gréc.

pasívny lat.

astenický (poddajný, trpný, nečinný) gréc. psych.

laxný

indiferentný (nevšímavý, vlažný) lat.

rezignovaný (zmierený s okolnosťami, odovzdaný, poddaný osudu) lat.

ignorantský (úmyselne nevšímavý) lat.

inertný (nevšímavý, neschopný reagovať) lat.

mramorový (nevšímavý, studený, ľadový, chladný) gréc.-lat. pren.

flegmatický (nevšímavý, chladnokrvný, pokojný, vyrovnaný) gréc.

nonšalantný (vedome, povýšenecky nenútený, nedbanlivý) franc. hovor. a kniž.

blazeovaný (unudený, presýtený životom, vyžitý) franc.

indolentný (nevšímavý) lat. kniž.

apolitický (nevšímavý voči politike) gréc.

ireligiózny (náb. ľ., neverecký) lat. kniž.

anacionálny

anacionalistický (národne vlažný) gréc. + lat. kniž.

impasibilný (bezcitný, surový, chladný) lat. kniž.

cynický (bezcitný, necitlivý, bezohľadný, pohŕdajúci mravnými postojmi) gréc.

torpídny (strnulý, nehybný, necitlivý, otupený, malátny) lat. kniž. a odb.

šmafú franc. hovor. zastar. byť dakomu š.

kúpele

termy (antické verejné k. s teplou vodou) gréc.-lat.

tepidárium (mierne vykúrená miestnosť v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.

lakonikum gréc. vl. m.-lat.

sudatórium (miestnosť v starorím. kúpeľoch s vyššou teplotou, parný kúpeľ) lat.

frigidárium (miestnosť v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.

caldarium /kal-/

kaldárium (miestnosť v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.