mariť

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne m., hatiť nejaké konanie) lat.

torpédovať (útočiť proti niečomu, znemožňovať, obmedzovať, m. niečo) lat. pren.

blokovať (znemožňovať, uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem. porovnaj brzdiť 2

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)

blokovať

zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.

paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť

sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.

torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.

vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.

šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

brániť

brániť 2 (prekážať, zabraňovať)

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (brzdiť, mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, spomaliť, zdržovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (brzdiť, tlmiť) lat.

brzdiť

brzdiť 2 (prekážať, brániť v činnosti)

hamovať (sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (tlmiť) lat.

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

prekážať

obštruovať (úmyselne p., zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

kolidovať (p. si, priečiť sa, odporovať si, krížiť sa, nezhodovať sa) lat.

tangovať (dotýkať sa, týkať sa, mrzieť, trápiť) lat. hovor. to ma netanguje porovnaj brzdiť 2

obmedzovať

obmedzovať 1 (ohraničovať)

limitovať (určovať hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničovať, vymedzovať) lat.

lokalizovať (o. pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedzovať) lat.-franc.

vinkulovať (o. voľné používanie a rozhodovanie s peniazmi, cennými papiermi a pod.) lat. fin.

blokovať (znemožňovať, uzatvárať al. o. prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem.

termínovať (určovať, vymedzovať, stanovovať, ohraničovať presný čas, lehotu) lat.

torpédovať (o., znemožňovať, mariť niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.

demilitarizovať (o., odstraňovať, rušiť al. zakazovať ozbrojené sily, zbrane, na určitom území, odzbrojovať) lat.

internovať (o. slobodu pohybu civilným občanom nepriateľského štátu nachádzajúcim sa na území bojujúceho al. neutrálneho štátu, zaisťovať, uväzňovať policajným, nie súdnym rozhodnutím) lat. práv.

diskriminovať (neoprávnene, zámerne rozlišovať, o., odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať) lat. práv. ekon.

konfinovať (úradne o. pohyb, prikazovať zdržiavať sa na určitom mieste) lat. práv.

útočiť

šturmovať (dobývať útokom) nem. hovor. zastar.

atakovať (napádať, najmä v športe) franc. kniž.

fightovať /fajtovať/ (ú. v boxe) angl. šport.

harcovať (ľahko ú., bojovať) nem. hist.

harangovať (burcovať, štvať, vyzývať) franc.

bombardovať (dobiedzať, znepokojovať, napádať) franc.

torpédovať (ú. torpédom voj.; ú. proti niečomu, znemožňovať, mariť, obmedzovať niečo pren.) lat.

inzultovať (napádať, urážať niekoho) lat.

polemizovať (slovne al. písomne ú., napádať, dohadovať sa, viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov) gréc.