útočiť

šturmovať (dobývať útokom) nem. hovor. zastar.

atakovať (napádať, najmä v športe) franc. kniž.

fightovať /fajtovať/ (ú. v boxe) angl. šport.

harcovať (ľahko ú., bojovať) nem. hist.

harangovať (burcovať, štvať, vyzývať) franc.

bombardovať (dobiedzať, znepokojovať, napádať) franc.

torpédovať (ú. torpédom voj.; ú. proti niečomu, znemožňovať, mariť, obmedzovať niečo pren.) lat.

inzultovať (napádať, urážať niekoho) lat.

polemizovať (slovne al. písomne ú., napádať, dohadovať sa, viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov) gréc.

napadnúť

napadnúť 1 (zaútočiť)

atakovať (zaútočiť, najmä v športe) franc. kniž.

inzultovať (uraziť niekoho) lat.

torpédovať (zaútočiť torpédom voj.; znemožniť niečo, zaútočiť proti niečomu, zmariť, obmedziť niečo pren.) lat.

šturmovať (dobývať útokom, útočiť) nem. hovor. zastar.

atakovať (útočiť, najmä v športe) franc. kniž.

bombardovať (dobiedzať, znepokojovať, útočiť) franc.

polemizovať (viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov, slovne al. písomne útočiť, dohadovať sa) gréc. porovnaj útočiť