útočiť

šturmovať (dobývať útokom) nem. hovor. zastar.

atakovať (napádať, najmä v športe) franc. kniž.

fightovať /fajtovať/ (ú. v boxe) angl. šport.

harcovať (ľahko ú., bojovať) nem. hist.

harangovať (burcovať, štvať, vyzývať) franc.

bombardovať (dobiedzať, znepokojovať, napádať) franc.

torpédovať (ú. torpédom voj.; ú. proti niečomu, znemožňovať, mariť, obmedzovať niečo pren.) lat.

inzultovať (napádať, urážať niekoho) lat.

polemizovať (slovne al. písomne ú., napádať, dohadovať sa, viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov) gréc.

pohaniť

škandalizovať (verejne p., zhanobiť, ohovoriť, osočiť) gréc.-franc.

inzultovať (napadnúť, uraziť niekoho) lat.

napadnúť 1 (zaútočiť)

atakovať (zaútočiť, najmä v športe) franc. kniž.

inzultovať (uraziť niekoho) lat.

torpédovať (zaútočiť torpédom voj.; znemožniť niečo, zaútočiť proti niečomu, zmariť, obmedziť niečo pren.) lat.

inzultovať (urážať, zaútočiť, útočiť, napadnúť, napádať niekoho) lat.