brániť

brániť 2 (prekážať, zabraňovať)

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (brzdiť, mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, spomaliť, zdržovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (brzdiť, tlmiť) lat.

spomaliť

retardovať (s., zdržať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

inhibovať (potlačiť, utlmiť, obmedziť) lat.

brzdiť 2 (prekážať, brániť v činnosti)

hamovať (sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (tlmiť) lat.

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

retardovať (s., zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

inhibovať (potláčať, utlmovať, obmedzovať) lat.

moderovať (tlmiť, brzdiť) lat.