Výsledky vyhľadávania

prekážať

obštruovať (úmyselne p., zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.
kolidovať (p. si, priečiť sa, odporovať si, krížiť sa, nezhodovať sa) lat.
tangovať (dotýkať sa, týkať sa, mrzieť, trápiť) lat. hovor. to ma netanguje porovnaj brzdiť 2

brániť

brániť 2 (prekážať, zabraňovať)
obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.
hamovať (brzdiť, sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.
haltovať (brzdiť, mierniť, upokojovať) nem. subšt.
retardovať (spomaľovať, spomaliť, zdržovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.
moderovať (brzdiť, tlmiť) lat.

brzdiť

brzdiť 2 (prekážať, brániť v činnosti)
hamovať (sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.
haltovať (mierniť, upokojovať) nem. subšt.
retardovať (spomaľovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.
moderovať (tlmiť) lat.
obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

dotýkať sa

dotýkať sa 2 (nepríjemne zasahovať)
tangovať (týkať sa, mrzieť, prekážať, trápiť) lat. hovor. to ma net.

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)
zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.
paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.
vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.
šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

mariť

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne m., hatiť nejaké konanie) lat.
torpédovať (útočiť proti niečomu, znemožňovať, obmedzovať, m. niečo) lat. pren.
blokovať (znemožňovať, uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem. porovnaj brzdiť 2

priečiť sa

priečiť sa 2 (byť v rozpore)
kolidovať (odporovať si, prekážať si, krížiť sa, nezhodovať sa) lat.

odporovať

odporovať 2 (byť v rozpore)
kolidovať (priečiť sa, prekážať si, krížiť sa, nezhodovať sa) lat.

nezhodovať sa

kolidovať (priečiť sa, odporovať si, prekážať si, krížiť sa) lat.