brzdiť

brzdiť 2 (prekážať, brániť v činnosti)

hamovať (sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (tlmiť) lat.

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

upokojovať

hamovať nem. hovor.

haltovať (mierniť, brzdiť) nem. subšt.

pacifikovať (obnovovať mier a poriadok, najmä násilím, urovnávať nepokoje, potlačovať vzburu) lat.

komplikovať (robiť zložitým, zaplietaž, zamotávať) lat.

hamovať (brzdiť, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor. porovnaj brzdiť 2

brániť 2 (prekážať, zabraňovať)

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (brzdiť, mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, spomaliť, zdržovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (brzdiť, tlmiť) lat.

brzdiť 1 (spomaľovať rýchlosť pohybu brzdou)

hamovať nem. hovor.

flekovať (prudko b., so stopami pneumatík na vozovke) nem. slang.

hamovať (brzdiť, sťažovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

retardovať (s., zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

inhibovať (potláčať, utlmovať, obmedzovať) lat.

moderovať (tlmiť, brzdiť) lat.

mierniť 2 (upokojovať, tíšiť)

hamovať nem. hovor.

haltovať (upokojovať, brzdiť) nem. subšt.