dodatočne

ex post (následne, neskôr, potom) lat.

posticipando (po splatnosti) tal. obch.

in margine lat.

ad marginam

ad marginem (na okraj) lat. kniž. porovnaj dodatkový

okraj

okraj 2 (úzky čistý pás na kraji)

margo (o. strany) lat.

in margine lat.

ad marginam

ad marginem (na o., dodatočne) lat. kniž.

pleréza (čierny o. smútočných oznámení) franc.

plika (prehnutý dolný o. listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny) lat. odb.

bordúra (ozdobný o., orámovanie, lem umeleckých diel) franc.

kartuša (ozdobný plastický, rozvinutý o. okolo erbu a pod, renesancia a barok) tal.-franc.

splatnosť

maturita lat. ekon.

valuta (s. pohľadávky, dlhu) tal. účt.

skadencia (s. záväzku, dlhu) tal.

posticipando (po splatnosti, dodatočne) tal. obch.

upravovať

modifikovať lat.

adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobovať) lat.

aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.

inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpisovať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.

štylizovať (u. do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať) lat.-franc.

regulovať (u. breh a okolie vodného roku; u. všeobecne) lat.

korigovať lat.

rektifikovať (opravovať, napravovať) lat. kniž. a odb.

retušovať (opravovať, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.

preparovať (pripravovať, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.

reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

štelovať (u., nastavovať na použitie a pod.) nem. hovor.

modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.

apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.

novelizovať (meniť, u. zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.

rekodifikovať (meniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.

normalizovať (uvádzať vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.

adjustovať (náležite u., pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.

glajchšaltovať (riadiť, usmerňovať k jednote, jednotne u., vyrovnávať) nem. hovor. pejor.

sanovať (u., naprávať nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdravovať kniž.; u. stavbu stav.) lat.

asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.

flambovať (u. mäso pri stole poliatím jedla alkoholom a zapálením na ovplyvnenie chuti a vône jedla) lat.-franc.

editovať (spracovávať a u. text v počítači, písať text na počítači, vkladať) lat.

interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.

redigovať (u. text na uverejnenie, do tlače) lat.-franc.

konzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovávať ich v požívateľnom stave, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť) lat.

egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.

tupírovať (u. vlasy, účes šuchorením, česať hrebeňom proti smeru rastu vlasov) franc.-nem.

trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.

granulovať (u. látku do stavu zrnitosti, tvoriť zrnká, hrudky, drviť) lat.

cizelovať (opracovávať umelecké kovové predmety dlátkami, rydlami a pod.) franc.

planírovať (u. povrch do rovnej plochy, vyrovnávať, urovnávať, zarovnávať) lat.-nem.

štokovať (opracúvať povrch kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovať) nem. tech. slang.

valcovať (u. niečo, napr. terén, materiál a pod., valcom) nem. geom.

upraviť

modifikovať lat.

adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobiť) lat.

aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.

inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpísať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.

korigovať lat.

rektifikovať (opraviť, napraviť) lat. kniž. a odb.

retušovať (opraviť, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.

preparovať (pripraviť, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.

zoštelovať (u., nastaviť na použitie a pod.) nem. hovor.

reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.

apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.

novelizovať (zmeniť, u. zákon al. ho doplniť novým zákonom) lat. práv.

rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.

normalizovať (uviesť vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.

adjustovať (náležite u., pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.

glajchšaltovať (usmerniť k jednote, jednotne u., vyrovnať) nem. hovor. pejor.

sanovať (u., napraviť nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdraviť kniž.; u. stavbu stav.) lat.

asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

editovať (napísať text na počítači, vložiť, spracovať a u. text v počítači) lat.

interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.

ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.

konzervovať

zakonzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovať ich v požívateľnom stave, predĺžiť ich skladovateľnosť) lat.

egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.

trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)

lingvo- lat. v zlož. sl.

langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.

language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.

parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.

newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.

slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

žargón franc. lingv.

hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.

argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.

dialekt (nárečie) gréc.-lat.

cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.

koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.

handrbulčina nem. hovor. pejor.

harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.

substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.

superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.

adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.

cheirofázia

cheirológia

chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.

daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.

daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.

prešpuráčtina

prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.

švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.

landsmál

nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.

dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)

makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.

lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.

pidgin /-dž-/

pidžin

Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.

basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.

jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.

esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.

ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.

volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.

kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.

novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.

interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.

pazilália

pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.

ro (j. vytvorený Fosterom) um.

spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.

occidental /okci-/

okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.

interlingva

interlingua

interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.

meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.

sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.

introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.

izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.

aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.

flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.

inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.

programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.

basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.

fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.

pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.

algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

uvádzať

uvádzať 3 (stávať sa podnetom činnosti, zmeny stavu)

aktivovať

aktivizovať (u. do väčšej činnosti) lat.

reaktivovať

reaktivizovať (znova, opätovne, nanovo aktivovať) lat.

synchronizovať (u. do súladu, najmä časového, zlaďovať) gréc. kniž. a odb.

koordinovať lat.

harmonizovať (u. do súladu, zlaďovať, ladiť) gréc.

normalizovať (upravovať vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.

legalizovať (u. do zákonného stavu, dodatočne uznávať, uzákoňovať) lat.

justovať (u. prístroj do správneho stavu, nastavovať ho) lat. tech.

centrovať (umiestniť, u. zariadenie a pod. do stredovej polohy) lat. tech.

štartovať (spúšťať, u. motor, zariadenie a pod. do chodu, do pohybu) angl.

reštartovať (opätovne štartovať počítač) lat. + angl.

bootovať /bú-/ (spúšťať operačný systém, program na prípravu počítača do činnosti) angl. výp. tech.

servovať (podávať, u. loptu do hry v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

recyklovať (znova u. do obehu, opätovne využívať suroviny obsiahnuté v odpadoch, spracovávať použité materiály) lat. + gréc.-angl.

uznávať

uznávať 2 (vyhlasovať platnosť)

legalizovať (dodatočne u., uvádzať do zákonného stavu, uzákoňovať) lat.

legitimizovať

legitimovať (vyhlasovať za oprávnené, právoplatné, zákonné) lat. práv.

reprobovať (u. žiaka za nespôsobilého pri skúške) lat. škol. hist.

rehabilitovať (verejne opätovne u., priznávať význam) lat.

nostrifikovať (u. platnosť oprávnenia získaného v zahraničí) lat. odb.

approbatur (uznáva sa, schvaľuje sa) lat. kniž. cirk. práv.

uviesť

uviesť 3 (stať sa podnetom činnosti, zmeny stavu)

aktivovať

aktivizovať (u. uvádzať do väčšej činnosti) lat.

reaktivovať

reaktivizovať (znova, opätovne, nanovo aktivovať) lat.

synchronizovať (u. do súladu, najmä časového, zladiť) gréc. kniž. a odb.

koordinovať (u. do súladu, zladiť) lat.

normalizovať (upraviť vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.

legalizovať (u. do zákonného stavu, dodatočne uznať, uzákoniť) lat.

justovať (u. prístroj do správneho stavu, nastaviť ho) lat. tech.

centrovať (umiestniť, u. zariadenie a pod. do stredovej polohy) lat. tech.

štartovať (spustiť, u. motor, zariadenie a pod. do chodu, do pohybu) angl.

reštartovať (opätovne štartovať počítač) lat. + angl.

bootovať /bú-/ (spustiť operačný systém, program na prípravu počítača do činnosti) angl. výp. tech.

servovať (podať, u. loptu do hry v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

recyklovať (u. znova do obehu, opätovne využiť suroviny obsiahnuté v odpadoch, spracovať použité materiály) lat. + gréc.-angl.

uznať

uznať 2 (vyhlásiť platnosť)

legalizovať (dodatočne u., uviesť do zákonného stavu, uzákoniť) lat.

legitimizovať

legitimovať (vyhlásiť za oprávnené, právoplatné, zákonné) lat. práv.

reprobovať (u. žiaka za nespôsobilého pri skúške) lat. škol. hist.

rehabilitovať (verejne opätovne u., priznať význam) lat.

nostrifikovať (u. platnosť oprávnenia získaného v zahraničí) lat. odb.

uzákoniť, uzákoňovať

kodifikovať (u. predpis, normu, najmä práv. al. jaz.) lat.

rekodifikovať (zmeniť, meniť práv. úpravu, prijať, prijímať nový zákon) lat. práv.

legalizovať (dodatočne uznať, uznávať, uviesť, uvádzať do zákonného stavu) lat.

novelizovať (upraviť, upravovať zákon, zmeniť, meniť ho al. doplniť, dopĺňať novým zákonom) lat. práv.

inartikulovať (včleniť, včleňovať do zákona) lat. práv.

kanonizovať (u., najmä v cirk. práve) gréc.-lat.

Výsledky vyhľadávania