Výsledky vyhľadávania

uchovávať

uchovávať 1 (chrániť pred zánikom al. zmenou)
rezervovať (uschovávať, odkladať pre prípad potreby) lat.
konzervovať (u. organické látky v požívateľnom stave, upravovať ich proti pokazeniu, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť; u. v súčasnom stave, zabezpečovať proti vplyvu prostredia, ošetrovať, napr. hist. pamiatku) lat.
pasterizovať (konzervovať mlieko a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.
marinovať (konzervovať mäso, ryby a pod. nakladaním do pikantného nálevu s octom, korením) franc. potrav.
kandizovať (konzervovať ovocie presýteným roztokom cukru, presladzovať) arab.-tal.
sterilizovať (konzervovať vysokou teplotou) lat. potrav.
lyofilizovať (konzervovať ovocie a zeleninu odparovaním vody zo zmrazeného materiálu) gréc. odb.
silážovať (konzervovať zelenú krmovinu, napr. kukuricu, ovos a pod. kvasením) špan.-franc. poľnohosp.
preparovať lat.
secirovať (konzervovať prírodninu, orgán a pod. na vedecké účely) lat. hovor.
balzamovať (konzervovať mŕtve telo napustením protihnilkobnými látkami) lat.
mumifikovať (premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.

zmeniť

zmeniť 1 (urobiť iným, premeniť)
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne z., pozmeniť) lat.
permutovať (obmeniť) lat. odb.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upraviť) lat. franc.
adjustovať (náležite upraviť, pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upraviť do iného rázu, slohu, podoby, pretvoriť) lat.-franc.
reorganizovať (z. usporiadanie, nanovo usporiadať) lat.
transformovať (pretvoriť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (z. z jednej podoby do druhej, pretvoriť) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (premeniť štruktúru, najmä hosp., polit.) lat.
disipovať (z. jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (z. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (z. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (z., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.) lat.
kondenzovať (z. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť) lat.
deformovať (z. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť) lat. aj pren.
novelizovať (z., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (z. práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (z. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (z. chlieb a víno na Kristove telo a krv) lat. cirk.

meniť

meniť 1 (robiť iným)
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
transmutovať /tranz-/ (premieňať) lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne m., pozmeniť) lat.
mutovať (m. hlas v čase dospievania; m. všeobecne kniž. a odb.) lat. fyziol.
permutovať (obmieňať) lat. odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upravovať) lat. franc.
adjustovať (náležite upravovať, pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upravovať do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať)
reorganizovať (m. usporiadanie, nanovo usporadúvať) lat.
transformovať (premieňať, pretvárať) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (premieňať z jednej podoby do druhej, pretvárať) lat. kniž. a odb.
reštrukturalizovať (premieňať štruktúru, najmä hosp., polit., pretvárať) lat.
lavírovať (plávať s plachtovou loďou kľukato proti vetru, často m. smer lode, križovať) hol.-nem. námor. hovor.
disipovať (premieňať jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (m. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (m. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (premieňať, najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovať kniž. zried.; prechádzať z pevného skupenstva do plynného fyz. chem.) lat.
kondenzovať (premieňať plynnú látku na kvapalinu, skvapalňovať, zrážať) lat.
deformovať (m. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušovať pôvodný tvar, pretvárať) lat. aj pren.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
novelizovať (m., upravovať zákon al. dopĺňať ho novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (m. práv. úpravu, prijímať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (premieňať mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (premieňať chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.

premeniť

premeniť
metamorfovať gréc. kniž. a odb.
trasmutovať /tranz-/ lat. kniž. a odb.
modifikovať (čiastočne p., pozmeniť) lat.
permutovať (obmeniť) lat. odb.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu, upraviť) lat. franc.
adjustovať (náležite upraviť, pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
štylizovať (upraviť do iného rázu, slohu, podoby, pretvoriť)
reorganizovať (p. usporiadanie, nanovo usporiadať) lat.
transformovať (pretvoriť) lat. kniž. a odb.
transfigurovať (p. z jednej podoby do druhej, pretvoriť) lat. kniž. a odb.
disipovať (p. jednu formu energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
konvertovať (p. striedavý prúd na jednosmerný al. naopak) lat. eltech.
komutovať (p. smer el. prúdu) lat. eltech.
sublimovať (p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, vystupňovať, kniž. zried.; prejsť z pevného skupenstva do plynného, fyz. chem.) lat.
kondenzovať (p. plynnú látku na kvapalinu, skvapalniť) lat.
deformovať (p. tvar telesa pôsobením vonkajších síl, porušiť pôvodný tvar, pretvoriť) lat. aj pren.
novelizovať (p., upraviť zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
mumifikovať (p. mŕtve telo človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
konsekrovať (p. chlieb a víno na Kristovo telo a krv) lat. cirk.

telo

telo
corpus /ko-/
korpus lat. lek.
soma gréc. biol.
somato-
-sómia gréc. v zlož. sl.
sarko- gréc. v zlož. sl.
organizmus (živé t., súbor telesných ústrojov, ústrojenstvo) gréc. biol.
fyzikum (t. človeka) gréc. zried.
cadáver /ka-/
kadáver (mŕtve t., mŕtvola) lat.
múmia (mŕtve t. človeka al. zvieraťa chránené pred rozkladom, konzervované vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
pseudomúmia (mŕtve t. živočícha zachované aj s mäkkými tkanivami inak ako vysušením, najmä zmrznutím a pod.) gréc.
zombie
zombi (mŕtve t., do kt. vstúpila nadprirodzená moc a vzkriesila ho k životu, v magickom náboženstve, vúdú) afr.
talus
thallus (t. bezcievnych rastlín, rias, húb, machorastov, stielka) gréc. bot.
mens sana in corpore sano /méns sána korpore sánó/ (v zdravom t. zdravý duch) lat.

obrad

obrad
rituál
rítus lat.
ceremónia (slávnostný o. podľa stanoveného poriadku, spoločenská formalita) lat.
ceremoniál (pravidlá a zvyklosti stanovené pre slávnostné príležitosti) lat.
forma
formalita (ustálená vonkajšia podoba úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť) lat.
kult (bohoslužobný o., úkon vzdávania úcty bohu) lat. náb.
mystérium (tajný, pôvodne staroveký kult) lat. gréc. teol.
eleuzínie (tajný starogréc. o. na poctu bohyne Demetry a Persefony) gréc. vl. m.
orgie (o. na počesť boha Dionýza al. Bakcha spojený s hýrením) gréc.
dionýzie (starogréc. orgie) gréc.
bakchanálie (starorím. orgie) gréc.
agapy
agapé (starokresťanský o., hody lásky) gréc. hist.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.
omša
missa (náb. o. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
vigília (katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom) lat. cirk.
rekviem
requiem (zádušná omša za mŕtveho) lat. cirk.
nešpor
nešpory (popoludňajšia omša, predvečerná, najmä nedeľná pobožnosť) lat. cirk.
primície (prvá omša slúžená kňazom po vysvätení) lat. cirk.
roráty (ranná adventná omša) lat. cirk.
missa solemnis (slávnostná omša) lat. cirk.
tedeum
Tedeum
Te Deum (ďakovná omša al. chválospev) lat. cirk.
sakramentália (posvätný o., kt. cirkev vyprosuje Božiu milosť, žehnanie, svätenie) lat. cirk.
konsekrácia (bohoslužobný úkon v rímskokatolíckej cirkvi, premena chleba a vína na Kristove telo a krv) lat. cirk.
teofágia (o., pri kt. veriaci prijímajú telo svojho Boha, aby sa mu priblížili) gréc. náb.
eucharistia gréc. náb.
sanktissimum (sviatosť oltárna, o. prijímania tela a krvi Kristovej) lat. cirk.
viatikum (sviatosť, prijímanie Kristovho tela pred smrťou) lat. cirk.
asperges (o. kropenia veriacich na pripomenutie krstu pred omšou) lat. cirk.
konfirmácia (slávnostný o., prijatie za dospelého člena evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
birmovanie lat. cirk.
birmovka (sviatosť udelená biskupom kresťanovi na posilnenie viery) lat. hovor.
funebrálie
funerálie (pohrebný o., pohreb) lat.
parentácia (smútočná pohrebná rozlúčka) lat. zastar.
incinerácia lat. kniž.
cinerácia (pohreb spopolnením, spopolnenie) lat.
kremácia (spopolnenie mŕtvych, pohreb žehom a smútočný o.) lat.
obsekvie (pohrebné obrady) lat. cirk.
panychída (smútočný pohrebný o. v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi) gréc. cirk.
koleda (trojkráľový o. vysviacania príbytkov katolíckym kňazom) lat.
tonzúra (o. uvedenia do duchovného stavu prestrihnutím vlasov) lat. cirk.
lustrácia (o. očisťovania od viny vodou al. ohňom) lat.
mágia (obrady a úkony spojené s vierou v schopnosť človeka ovplyvniť udalosti mimo oblasti normálneho pôsobenia) gréc.
teurgia (obrady, pôsobenie na nadprirodzené sily, aby slúžili človeku) gréc.
homágium (o. prijatia lénnych záväzkov, prísaha vernosti v lénnom zriadení) lat. hist. porovnaj zvykobeťslávnosť 1

koniec

koniec 1 (posledná časť al. fáza)
finis lat. kniž.
tele-
telo- gréc. v zlož. sl.
fine (záver, zakončenie) tal.
exitus (odchod, východ, zánik) lat.
amen (záver, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.
finiš (záver práce, športových pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.
finále (záver, záverečná rozhodujúca časť) tal.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
špic
špica
špička nem.
top (ostrý, ostro vybiehajúci k. predmetu, stavby a pod., hrot, vrchol) angl.
taran (ostrý hrot voj. lodí na nárazy do nepriateľských lodí) gréc.-rus. voj.
stop (k. vety v texte telegramu) angl. hovor.
epifýza (koncová kĺbová časť dlhej kosti) gréc. anat.
apex (hrot niektorých orgánov, napr. nosa, jazyka) lat. anat.
pylor
pylorus (zúžený k. žalúdka, vrátnik) gréc. anat.
ultimo (k. mesiaca, štvrťroka, polroka, roka) tal. peňaž.
fajront (k. pracovného času, padla) nem. hovor.
víkend (k. týždňa, obdobie pracovného odpočinku na k. týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fin de siècle /fen d sjekl/ (k. 19. storočia, lit. a umelecké smery konca 19. st.) franc. kniž.
apokalypsa (k. sveta podľa Zjavenia svätého Jána) gréc. náb.
happy end /hepi-/ (šťastný k. filmu, lit. diela) angl.
emerzia (k. zatmenia, vynorenie z tieňa nebeských telies) lat. astron. odb.
al fine /fí-/ (do k. skladby) tal. hud.
sub fine (ku k.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred k., pred smrťou) lat. lek.
kampes (dolores) (k., zvolanie pri rezignácii) lat. kniž.
je po paráde (je k., je po všetkom) špan. hovor.
finis coronat opus /fínys koró-/ (k. korunuje dielo) lat. kniž.
alfa et omega
alfa a omega (začiatok aj k., to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz.
in infinitum /-ní-/
ad infinitum /-ní-/ (bez k., do nekonečna) lat.
ad tempus vitae /vité/ (do k. života, doživotne) lat.
conclamatum est /konkla-/ (všetko je stratené) lat. porovnaj záver 1zakončenie

mŕtvola

mŕtvola
necro- /nekro/
nekro- gréc. v zlož. sl.
cadáver /ka-/
kadáver (mŕtve telo) lat.
múmia (m. človeka al. zvieraťa chránená pred rozkladom, konzervovaná vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
pseudomúmia (m. živočícha zachovaná aj s mäkkými tkanivami inak ako vysušením, napr. zmrznutím a pod.) gréc.
revenant (mŕtvy, kt. nemôže nájsť v hrobe pokoj pre zlé činy al. nesplnenú úlohu) franc.
zombie
zombi (m., do ktorej vstúpila nadprirodzená moc a vzkriesila ju k životu, pôvodne v magickom náboženstve vúdú) afr.

ústrojenstvo

ústrojenstvo
orgán gréc. biol.
organo- (útvar tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou) gréc. v zlož. sl.
trakt (ústroje) lat. anat.
organizmus (súbor telesných ústrojov, živé telo) gréc. biol. porovnaj ústroj

telesný

telesný
fyzický gréc.
materiálny lat.
somatický gréc. odb.
somato- (telový, vzťahujúci sa na telo) gréc. v zlož. sl.
manuálny (založený na fyzickej, ručnej práci) lat.

stielka

stielka
talus
thallus (telo bezcievnych rastlín, rias, húb, machorastov) gréc. bot.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 31. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.