Výsledky vyhľadávania

skôr

skôr
pro- lat. v zlož. sl.
ante- (pred, vopred) v zlož. sl.

film

film 1 (sfilmované dielo, určené na premietanie) angl.
videofilm (f. nasnímaný na magnetický záznam) lat. + angl.
remake /rímejk/ (nová podoba staršieho úspešného f.) angl. film.
sequel (f. s dejom, kt. nasleduje po deji skôr nakrúteného al. uvedeného filmu, druhý diel f.) angl.
preguel
preseguel (f. s dejom, kt. predchádza deju skôr nakrúteného al. uvedeného filmu) angl.
žurnál (film. spravodajský týždenník) franc.
retrofilm lat. + angl.
retro (f. vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.
detektívka (f. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.
krimi
kriminálka (f. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.
thriller /tril-/
triler (f. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.
horor (f. vyvolávajúci pocity strachu, hrôzy) angl.
science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.
sci-fi (f. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.
fantasy (f. založený na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.
nervák (napínavý, vzrušujúci f., spôsobujúci napätie, vzrušenie) lat. hovor.
kovbojka (dobrodružný f. zo života, prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.
indiánka
mayovka (dobrodružný f. zo života, prostredia Indiánov) vl. m.
western (f. s dobrodružným námetom z amer. divokého západu) angl.
eastern /ís-/ (f. s dobrodružným námetom z východnej Európy pripomínajúci western) angl.
groteska (f. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.
chaplinovka /čep-/ (groteska s Ch. S. Chaplinom al. jej napodobenina) vl. m.
disneyovka /dizny-/ (f. vytvorený W. Disneym a jeho film. spoločnosťou) vl. m.
pornografia gréc.
porno gréc. hovor.
pornofilm (f. zobrazujúci pohlavný život, pohlavný styk nemravne, vybočujúc z noriem bežnej mravnosti) gréc. + angl.
softporno
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.

vopred

vopred
anticipadno lat. zastar. platiť a.
a priori (bezdôvodne, zaujato, s predsudkom, nezávisle od zmyslovej skúsenosti, o záveroch, úsudkoch a pod.) lat. kniž.
ante- (pred, skôr) lat. v zlož. sl.

pred-

pred-
prae- /pré/
pre- lat. v zlož. sl.
pro- gréc. lat. v zlož. sl.
ante- (vopred, skôr)
cis- (z tejto strany) lat. v zlož. sl.

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
cheirofázia
cheirológia
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčtina
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
landsmál
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
pidžin
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilália
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingva
interlingua
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

pristúpenie

pristúpenie
akcesia (p. štátu k zmluve už skôr uzavretej medzi inými štátmi) lat. práv.
intercesia (prevzatie dlhu namiesto pôvodného dlžníka al. popri hlavnom dlžníkovi) lat. práv.

predstavivosť

predstavivosť
fantázia gréc.
imaginácia (schopnosť predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, obrazotvornosť) lat. kniž.
eidetizmus /ej-/ (schopnosť vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

predstava

predstava 2 (obraz vytvorený fantáziou, vidina)
ideál (p. dokonalosti, o dokonalej podobe niečoho) gréc.-lat.
plán (p. budúcnosti, úmysel, zámer) lat.
utópia (vysnívaná, neuskutočniteľná p. o niečom dokonalom, výmysel) gréc.-angl.
utopizmus (neuskutočniteľné, nedosiahnuteľné, vysnívané predstavy) gréc.-angl.
apokalypsa (vidina pohromy, nešťastia, hrôzy) gréc. kniž.
chiméra gréc.
miráž (klamná p., prelud, vidina, zdanie, klam, prízrak) franc. kniž.
ilúzia (klamná p., skreslený vnem pod vplyvom emócií, vidina, klam, prelud) lat.
vízia (mylná zmätená p., zmyslový klam, prelud, vidina; videnie do budúcnosti, predvídanie) lat. kniž.
fatamorgána tal.
fikcia (klamná p., vidina, prelud, zdanie, klam) lat.
fantazma
fantazmagória gréc. kniž.
fantóm (výtvor, výplod predstavivosti, zdanie, vidina, prízrak, prelud, mam) gréc.-franc.
fotizmus (klamný zrakový vnem vznikajúci bez pôsobenia zmyslových podnetov, zrakový klam) gréc. lek.
déjà vu /deža vi/
déjà vécu /deža veki/ (klamný zmyslový dojem, vidina, mam, pocit, že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil) franc. psych.
trompe l’oeil /tromp löj/ (klamná p. v maliarstve, zrakový klam) franc. výtv.
halucinácia (porucha vnímania, keď vlastná p. je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
pseudohalucinácia (halucinácia, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych.
monoideizmus (halucinácia v hypnóze) gréc. psych.
akoazma (sluchová halucinácia prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.
fonizmus (vnímanie zvuku, slov, tónov bez podnetov a účasti zmyslov, zvukový klam) gréc. lek.
fonopsia (sluchová p. vznikajúca pri zrakových vnemoch) gréc. psych.
stroboskopia (optický klam, pri kt. sa rovnomerne pohybujúci predmet pohybuje zdanlivo inou rýchlosťou, ako je skutočná, ak sa jeho osvetlenie mení s určitou frekvenciou) gréc.
synestézia (p. vyvolaná vnemami iných zmyslov, súznenie zmyslov) gréc. psych.
obsesia lat. psych. lek.
anankazmus (vnucujúca sa, nutkavá, vtieravá p.) gréc. lek.
iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.
efeméra (krátko trvajúci, prchavý, pominuteľný, miznúci, dočasný, chvíľkový jav, vidina) gréc. kniž.
eidetizmus /ej-/ (p. prežívaná ako skutočnosť, schopnosť vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií) gréc. psych.
zoantropia
zooantropia (chorobná p. duševne chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.
lykantropia (chorobná p. duševne chorého, že je divou zverou) gréc. lek.
antropopatizmus (p. boha ako bytosti s ľudskými vlastnosťami) gréc. filoz.
vampirizmus (poverčivá p. o upíroch) srbochorv.

učiteľ

učiteľ
pedagóg (u. a vychovávateľ) gréc.
kantor (u. al. profesor) lat.-čes. slang.
profesor lat.
profák (stredoškolský u.) lat. slang.
suplent (stredoškolský výpomocný u. bez štátnych skúšok) lat.
etopéd (u. sociálne narušenej mládeže) gréc.
lektor (stály odborný prednášateľ, prednášajúci, školiteľ) lat.
lektor (vysokoškolský u. praktických vedomostí, najmä jazykov) lat.
rechtor
rektor (u., správca školy pracujúci aj ako organista) lat. hist.
scholastik (u. na nižšej škole v stredoveku) gréc.-lat. hist.
examinátor (skúšajúca osoba, skúšajúci) lat.
softa (u. na vysokej škole) perz.-tur.
dekan (u. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
rektor (u. stojaci na čele vysokej školy) lat. škol.
korepetítor
repetítor (domáci u.) lat. hist.
informátor
inštruktor
preceptor (domáci u.) lat. zastar.
ras (prísny u.) nem. pren. slang.
katechéta (u. náboženstva) gréc.
abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách) franc. cirk.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný u. filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
rabín hebr. cirk.
rabbi
rabi (u. a kazateľ židovskej náb. obce, židovský duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský u. al. kňaz, vzdelanec všeobecne) tur.
išán (moslimský u.) arab.
brahman (hinduistický náb. u. al. kňaz) sanskrit
guru (duchovný vodca, náb. u. v hinduizme; u, radca všeobecne) sanskrit
logotet
logofet (dvorný u. na byzantskom dvore) gréc. hist.
tancmajster (u. spoločenského tanca, tan. majster) nem. hovor. zastar.
dan (u. al. majster džuda, aikida a karate) jap.
tútor (vychovávateľ na anglosaských univerzitách a internátoch al. súkromný u. vo Veľkej Británii)
alfabetizátor (u. zúčastňujúci sa na hromadnej výučbe čítania a písania) gréc.
majster (vodca smeru, školy) lat.-nem.

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

život

život 3 (spôsob, ako sa žije)
patrilokalita (ž. manželov v príbuzenskej skupine manžela) lat. etnogr.
matrilokalita (ž. manželov v príbuzenskej skupine manželky) lat. etnogr.
idyla gréc.-franc.
selanka (kľudný, pokojný, prostý, blažený ž., pokoj, pohoda) poľ. pren.
bohéma franc. umelecká b.
parazitizmus
parazitickosť (ž. na úkor práce iných, príživníctvo) gréc. pejor.
sodoma (nerestný, nemravný, neviazaný, hriešny ž.) vl. m. expr. hotová s. a gomora
predácia (dravý spôsob ž., lov koristi pre potravu) lat. ekol.
metabióza (spôsob ž. dvoch organizmov, pri kt. časovo skôr sa vyvíjajúci druh vytvára podmienky pre neskorší druh) gréc. biol.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.