rovnosť

egalita franc. kniž.

demokracia (zásada r. a rovnoprávnosti občanov) gréc.

ekvita (r., spravodlivosť, abstraktné morálne meradlo pre použiteľnosť práv. noriem v rím. práve) lat. práv.

liberté, égalité, fraternité (sloboda, r., bratstvo, heslo Veľkej franc. revolúcie 1789) franc. polit.

parita (rovnocennosť, rovnaký počet) lat. kniž. a odb.

rovnocennosť

ekvivalencia (rovnaká platnosť) lat. odb.

ekvipolentnosť (r. dvoch viet) lat. odb.

parita (rovnosť, rovnaký počet) lat. kniž. a odb.

počet

kvantita lat.

plejáda (množstvo) gréc. kniž.

kvantum (spravidla určité množstvo) lat.

kvóta (stanovený p., množstvo, pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť) lat.-tal.

kontingent (pevný, stanovený, pravidelný p. osôb, napr. brancov, vojakov) lat.

kvórum (najnižší p. potrebných hlasov, napr. na platnosť uznesenia) lat. práv. polit.

numerus clausus /klauzus/ (uzavretý, obmedzený p. pri prijímaní na školu a pod.) lat.

tiráž (p. vytačených exemplárov knihy, náklad) franc. polygr.

parita (rovnaký p., rovnosť) lat. kniž. a odb.

frekvencia (p. pravidelne sa opakujúcich dejov al. javov na určitom mieste za jednotku času, častosť výskytu, početnosť; p. kmitov za jednotku času, kmitočet fyz.) lat.

seizmicita (p. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

epakta (p. dní medzi posledným novom Mesiaca a 1. januárom) gréc. astron.

populácia (p. obyvateľstva, obyvateľov, zaľudnenie, ľudnatosť) lat.

natalita lat.

nativita lat. zried.

parturita (p. narodených detí za rok na tisíc obyvateľov, pôrodnosť lek. štat.; p. narodených, vyliahnutých al. vzniknutých jedincov v populácii organizmov za časovú jednotku, množivosť ekol.) lat.

fertilita (p. narodených detí za rok na tisíc žien vo veku 15 – 49 rokov, plodnosť) lat. demogr.

mortinatalita (p. mŕtvonarodených na p. živonarodených) lat. lek.

neomortalita (úmrtnosť novorodencov do 10 dní po narodení) gréc. + lat. lek.

incidencia (p. nových prípadov ochorenia za určitý čas na tisíc obyvateľov) lat. lek.

morbidita (p. chorých al. chorôb k celkovému počtu obyvateľstva, chorobnosť) lat. štat.

mortalita (p. úmrtí na p. obyvateľstva, úmrtnosť lek.; p. uhynutých jedincov za jednotku času, úmrtnosť zool.) lat.

letalita (p. osôb zomretých na určitú chorobu z tisíc osôb chorých na túto chorobu, smrtnosť) lat. lek.

nuncialita

nupcialita (pomerný p. svadieb na určitom území, sobášnosť) lat. štat.

voltinizmus (p. generácií určitého druhu živočícha v priebehu jedného roka) tal. ekol.

denzita (p. jedincov rovnakého druhu na jednotke plochy al. objemu, populačná hustota) lat. ekol.

karyotyp (p. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

hyperodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa nadmerným p. zubov) gréc. lek.

oligodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa neúplným p. zubov) gréc. lek.

p. prstov pozri prst porovnaj množstvo 1zníženiezvýšenie

bratstvo

bratstvo 1 (priateľstvo, družnosť)

fraternita lat. kniž.

konfraternita (cirk. b.) lat. cirk.

liberté, égalité, fraternité (sloboda, rovnosť, b., heslo Veľkej franc. revolúcie 1789) franc. polit.

sloboda

liberté, égalité, fraternité (s., rovnosť, bratstvo, heslo Veľkej franc. revolúcie 1789) franc. polit. porovnaj samostatnosť 1

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

brať

brať 1 (zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím))

rabovať (drancovať, plieniť, lúpiť) nem.

brakovať (b. vo veľkom množstve, drancovať, plieniť) nem. hovor.

pľundrovať (plieniť, drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr.

rekvirovať (zaberať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (b. majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, habať, odnímať) lat.

arizovať (odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, habať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastňovať) lat. práv.

anektovať (zaberať, pripájať násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládať územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadzovať, zaberať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tunelovať (vykonávať podvodné finančné operácie s cieľom odčerpania majetku z podniku, banky a pod., vykrádať, rozkrádať podvodmi) angl. slang.

tezaurovať (odnímať, odoberať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovávať, hromadiť ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať, obmedzovať) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietať, zamietať žalobu súdom, neuznávať súdom, odopierať, odnímať právo) lat. práv.

heslo

heslo 2 (stručne slovne vyjadrená zásada, myšlienka)

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná zásada, myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (výrok, zásada) lat.-franc.

štandarda germ.-franc.

transparent (nápis al. obraz na páse látky, papiera a pod. nesený v sprievode) lat.

epigraf (nápis na kameni, pamätníku a pod., nadpis) gréc.

motto (h. uvádzajúce dielo a vyjadrujúce jeho základnú myšlienku) tal.

headline /hedlajn/ (hlavné h. reklamy) angl.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské h.: rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

liberté, égalité, fraternité (h. Veľkej franc. revolúcie r. 1789: sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna zásada vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

ad augusta per angusta (h. panovníkov, k vznešenosti cez ťažkosti) lat.

sub voce /vó-/ (pod h.) lat. kniž. porovnaj zásada 1

vziať

vziať 1 (zbaviť vlastníctva, odobrať)

rekvirovať (zobrať, zabrať, zhabať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (zobrať majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, zhabať, odňať) lat.

arizovať (odňať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, zhabať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastniť) lat. práv.

anektovať (zabrať, pripojiť násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládnuť územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadiť, zabrať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tezaurovať (odňať, odobrať, vyňať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovať ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (zobrať, odňať, nepriznať práva al. výhody, neuznať rovnosť, znevýhodniť, obmedziť) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietnuť, zamietnuť žalobu súdom, neuznať súdom, odoprieť, odňať právo) lat. práv.

pozbaviť

diskreditovať

zdiskreditovať (p., zbaviť, obrať, pripraviť o dôveru, vážnosť, úctu, česť, znevážiť) franc.

dehonestovať

zdehonestovať (p., zbaviť cti, znížiť vážnosť, úctu, zneuctiť, zhanobiť, znevážiť) lat.

degradovať

zdegradovať (znížiť, zbaviť hodnoty, postavenia, znehodnotiť, zosadiť) lat.

deklasovať (spoločensky znevážiť, znehodnotiť, znížiť, ponížiť) franc.

diskriminovať (zobrať, odňať, nepriznať práva al. výhody, neuznať rovnosť, znevýhodniť, obmedziť) lat. práv. ekon.

dehumanizovať (p. ľudského rozmeru, práv, vlastností, odľudštiť) lat.

suspendovať (p. úradu, funkcie, hodnosti) lat.

detronizovať (p. moci zosadením, zvrhnutím vládcu z trónu) lat. + gréc. polit.

vyšachovať sl. + perz. hovor. expr.

vyšaltovať (zbaviť postavenia, odstaviť, odstrániť) sl. + nem. hovor. expr.

exkulpovať (p. viny, ospravedlniť) lat. práv. porovnaj zbaviť

neuznávať

diskriminovať (neoprávnene, zámerne n. rovnosť, obmedzovať, odnímať, nepriznávať práva al. výhody, znevýhodňovať) lat. práv. ekon. porovnaj odmietať

Výsledky vyhľadávania