Výsledky vyhľadávania

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)
idea gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.
devíza (heslo, výrok) lat.-franc.
téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.
krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.
maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.
regula lat. zastar. al. hovor.
regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.
artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.
kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, <i>rýchlejšie, vyššie, silnejšie</i>) lat. šport.
demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.
pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.
kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.
subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.
liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, <i>sloboda, rovnosť, bratstvo</i>) franc. polit.
laisser-faire /lese fér/
laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.
principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.
iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, <i>súd právo pozná</i>) lat. práv.
alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.
papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.
eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.
adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.
sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.
satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.
ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.
tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.
pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.
bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.
tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.
similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, <i>podobné sa lieči podobným</i>) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

uprednostňovanie

preferencia (zvýhodňovanie) franc.
favorizovanie (nadržiavanie, zvýhodňovanie) tal.
protektorstvo (podpora zo strany vplyvnej osoby, priazeň, ochrana, zvýhodňovanie) lat.
nepotizmus (u. príbuzných a chránencov, najmä vo funkciách) lat.
cryonizmus /kryo-/ (u. príbuzných, rodinkárstvo) angl. publ.
materializmus (u. hmotných záujmov, prospechu) lat. pejor.
individualizmus (vyzdvihovanie, nadraďovanie, u. záujmov jednotlivca nad záujmami spoločnosti) lat.
kolektivizmus (zdôrazňovanie podriadenia osobných záujmov spoločnosti) lat.
partikularita (u. čiastkových záujmov pred záujmami celku, presadzovanie miestnych a pod. záujmov, požiadaviek, najmä neoprávnených, zdôrazňovanie časti pred celkom) lat. kniž.
lokálpatriotizmus (vyzdvihovanie, u. svojho mesta, kraja, zdôrazňovanie významu kraja a miestnych záujmov) lat. hovor. aj pejor.

zdôrazňovanie

akcent (zdôraznenie, zvýrazňovanie, zvýraznenie slabiky al. tónu, prízvuk, dôraz) lat. lingv.
diafora (rečnícke zdôraznenie rozdielov) gréc. lit.
verbalizmus (z. výrazovej stránky prejavu, prílišný dôraz na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, mnohovravnosť, slovičkárenie, prázdne reči) lat.
augmentácia (zdôraznenie rozvedením, stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov) lat. lit.
intelektualizácia (zdôraznenie rozumovej činnosti, rozumu, myslenia) lat. kniž.
voluntaizmus (z. a preceňovanie vôle, významu vôle) lat. kniž.
kolektivizmus (dôraz na podriadenie osobných záujmov spoločnosti, nadraďovanie, uprednostňovanie záujmov spoločnosti nad záujmy jednotlivca) lat.
individualizmus (dôraz na vlastnú osobu, jednotlivca, vyzdvihovanie, nadraďovanie, uprednostňovanie záujmov jednotlivca nad záujmy spoločnosti) lat.
univerzalizmus (z. všeobecného al. celkového proti čiastkovému al. jednotlivému, všestrannosť) lat.
lokálpatriotizmus (z. významu kraja a miestnych záujmov, vyzdvihovanie, uprednostňovanie svojho mesta, kraja, prehnaná láska, obdiv k svojmu mestu, kraju) lat. hovor. aj pejor.
partikularita (úsilie o zdôraznenie časti pred celkom, uprednostňovanie čiastkových záujmov pred záujmami celku, presadzovanie aj neoprávnených miestnych a pod. záujmov, požiadaviek) lat. kniž.
militarizmus (z. vojenstva, voj. moci v štáte) lat. porovnaj uprednostňovanie

podriadenosť

subordinácia (služobná p.) lat.
subalternácia (spoločenská al. pracovná p.) lat. kniž.
submisívnosť (podriadenie sa, podrobenie sa, podrobovanie sa, ústupčivosť, poddajnosť, ovládateľnosť, poslušnosť) lat.
heteronómia (závislosť od vonkajších činiteľov, príčin, podnetov, zákonov) gréc. odb.
vazalstvo (závislosť, poslušnosť, poddanosť, poddanstvo) kelt.-franc.
kolektivizmus (podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.
mediatizácia (podriadenie vláde iného štátu) franc. práv.
obediencia (cirkevnopráv. p. nižších duchovných vyšším) lat. cirk.
militarizácia (podriadenie voj. záujmom, potrebám a cieľom, zbrojenie, vyzbrojenie, vyzbrojovanie) lat.
remilitarizácia (opätovná militarizácia) lat.