Výsledky vyhľadávania

príčina

príčina 1 (to, čo niečo spôsobuje)
causa proxima /kauza/ (bezprostredná, priama p.) lat. práv.
causa remota /kauza/ (vzdialená, nepriama p.) lat. práv.
causa mortis /kauza/ (p. smrti) lat. práv.
agens (aktívna p. vyvolávajúca niektoré javy, činiteľ, pôvodca kniž. a odb.; pôvodca chorobného procesu, choroby, nákazy lek.) lat.
stresor (p. nadmerného napätia organizmu, stavu organizmu pri nadmernej záťaži) angl. lek.
noxa (p. vyvolávajúca chorobu, škodlivina) lat. lek.
etiopatogenéza (súbor príčin vzniku choroby) gréc. lek.

príčina

príčina 2 (dôvod, pohnútka)
titul (dôvod) lat.
causa /kauza/
kauza (dôvod, podnet, základ) lat.
raison d’être /rezondétr/ (dôvod bytia, existencie) franc. kniž.
casus belli /kazus/ (dôvod na vyhlásenie vojny) lat.
occasio legis /oka-/ (p. vydania zákona) lat. práv.
pretext (predstieraný dôvod, zámienka) lat. kniž.
kolúzia (p. pre vziatie do väzby v dôsledku nebezpečenstva ovplyvňovania svedkov, spoluvinníkov a pod.) lat. práv.
kontraindikácia (závažné príčiny zabraňujúce vykonanie liečebných zákrokov al. podanie lieku) lat. lek.
de gravi causa /kauza/ (z vážneho dôvodu) lat. porovnaj podnet

činiteľ

činiteľ 2 (okolnosť, (spolu)pôsobiaca sila)
subjekt lat. kniž.
faktor lat.
gén (faktor dedičnosti, jednotka genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha) gréc. biol.
ekos (faktor vonkajšieho prostredia) gréc. biol.
mutagén (faktor vyvolávajúci zmeny, obmeny u živých organizmov, fyz. al. chem.) lat. + gréc. genet.
noxa (príčina vyvolávajúca chorobu, škodlivina) lat. lek.
patogén (choroboplodný č. schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
agens (príčina vyvolávajúca niektoré javy, aktívna, č., pôvodca) lat. kniž. a odb.
moment (č., okolnosť, hľadisko) lat.
pilier (základný č.) román. kniž. pren.
determinant (určujúci č.) lat.
médium (sprostredkujúci č.) lat. odb.
koeficient (spoločný, súčiniteľ pri neznámych al. premenných v matematických výrazoch) lat. mat.
korektív (opravný, nápravný, vyrovnávajúci č.) franc.
psychoid (sprostredkujúci č. medzi hmotným, fyzickým, biologickým a nehmotným, duševným) gréc. filoz. psych.
kapitál (výrobný č. mimo práce a pôdy) lat. ekon.

zámienka

zámienka
pretext (predstieraný dôvod, príčina) lat. kniž.

škodlivina

škodlivina
exhalácia
exhalát (pevná, kvapalná a plynná odpadová látka vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie) lat. tech.
patogén (choroboplodný činiteľ schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
noxa (príčina vyvolávajúca chorobu) lat. lek.

sila

sila 1 (zdroj, príčina pohybu)
energia (s. schopná vykonávať prácu, miera rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu) gréc. fyz.
anergia (časť energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (časť energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
dynamo- (energia) gréc. v zlož. sl.
trakcia (ťažná s., pohon na dopravu, ťahanie dopravných prostriedkov bez vlastného pohonu) lat. dopr.
intenzia (napätie) lat. lek.
reakcia (s. vznikajúca ako odpoveď na pôsobenie inej sily) lat. fyz.
impakcia (nárazová s.) lat. odb.
gravitácia (príťažlivosť, príťažlivá sila) lat. fyz.
adhézia
adhéznosť
adhezívnosť lat. fyz.
adherencia
adherentnosť (príťažlivá s. medzi látkami, predmetmi, priľnavosť) lat. odb. a kniž.
kohézia (pôsobenie príťažlivých síl) lat.
repulzia (odpudivá s., odpudivosť) lat. fyz.
impedancia (odpor sústavy proti uvedeniu do kmitavého pohybu) lat. lek.
frikcia (s. pôsobiaca proti pohybu telesa, kt. je v dotyku s iným telesom, odpor, trenie) lat. fyz.
viskozita (odpor medzi časticami tekutiny pri prúdení, vnútorné trenie tekutín, väzkosť) lat. fyz.
tono-
-tonia (napätie, tlak) gréc. v zlož. sl.
horse power /horspaur/ (konská s., kôň, staršia jednotka výkonu) angl. fyz.

podnet

podnet
impulz lat.
stimul
stimulácia (popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
motív (pohnútka na vedomé konanie) lat. psych.
iniciatíva (popud na činnosť) lat.
inšpirácia lat. kniž.
múza (popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, základ) lat.
motor (hybná, hnacia sila, vzpruha) lat. pren.
nervus rerum (pohnútka, podstata, základ vecí, hlavná vec, jadro veci, najmä peniaze) lat. kniž.
motu proprio (z vlastného p., popudu) lat. kniž.
iniciácia (p., kt. sa privádza výbušnina k výbuchu, roznet) lat. voj. porovnaj príčina 2

podstata

podstata
fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
kvintesencia lat.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
étos
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
brahma
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

príčinnosť

príčinnosť
kauzalita (súvislosť javov, keď príčina vyvoláva nevyhnutný následok) lat. filoz.

súvislosť

súvislosť
korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kompaktnosť (súdržnosť, celistvosť) lat.
kontinuita (spojitosť, neprerušené, nepretržité trvanie, vzájomné nadväzovanie) lat. kniž. al. odb.
koherencia (spojitosť, závislosť) odb.
nexus (spojitosť, vzťah) lat. kniž. a odb.
filiácia (závislosť, postupnosť, vzťah) lat. kniž.
kontext (spojitosť textu; s. všeobecne) lat.
kauzalita (s. javov, kedy príčina vyvoláva nevyhnutný následok, príčinnosť) lat. filoz.
junktim (spojitosť dvoch práv. aktov) lat. práv.

pôvodca

pôvodca 1 (kto (čo) je príčinou niečoho)
iniciátor lat.
inšpirátor (p. podnetu, popudu, strojca, podnecovateľ) lat. kniž.
subjekt (p. deja) lat. lingv.
agens (činiteľ; aktívna príčina vyvolávajúca niektoré javy, činiteľ lat. kniž. a odb.; p. chorobného procesu, choroby, nákazy lek.) lat.
spiritus agens
spiritus rektor (duchovný p., vynikajúca osobnosť, vedúci, riadiaci duch, hlavný činiteľ) lat. kniž.