Výsledky vyhľadávania

poškodzovať

poškodzovať 2 (spôsobovať škodu niekomu)
handicapovať /hendike-/
hedikepovať (znevýhodňovať, ukracovať v športe al. chorobou) angl.
kompromitovať (škodiť na dobrej povesti, vážnosti, znevažovať), znemožňovať, ubližovať na povesti, zhadzovať, zahanbovať) lat.

poškodzovať

poškodzovať 1 pozri ničiť 1

ničiť

ničiť 1 (kaziť, znehodnocovať, poškodzovať)
ruinovať lat. hovor.
demolovať (búrať, napr. odstrelom, a odstraňovať nevyhovujúcu stavbu, rúcať, pustošiť) lat.
deštruovať (rozkladať, rozvracať, boriť) lat.
pľundrovať (nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.
humpľovať (nivočiť, kaziť, poškodzovať) nem. expr.
kántriť (pustošiť) lat. expr.
runtovať
runcovať (rúcať, boriť) nem. expr.
likvidovať (odstraňovať, rušiť) lat.
devastovať (pustošiť) lat.
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
alterovať (poškodzovať) lat. kniž. a odb.

kaziť

kaziť 1 (poškodzovať, ničiť)
ruinovať (ničiť) lat. hovor.
humpľovať (ničiť, nivočiť, poškodzovať) nem. expr.
pľundrovať (ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.
devastovať (ničiť, pustošiť) lat.
depravovať (zhoršovať) lat.
sabotovať (zámerne ničiť, poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
pančovať (riediť nápoj vodou, miešať do nápoja inú tekutinu a tým ho k., krstiť) nem. hovor.

ničiť sa

ničiť sa
rapľovať (kaziť sa) nem. hovor. expr. stroj r.
humpľovať sa (kaziť sa, poškodzovať sa) nem. expr. porovnaj trápiť sa 1

meniť

meniť 2 (nahrádzať iným toho istého druhu, striedať)
substituovať (nahrádzať, zamieňať) lat. kniž. a odb.
alterovať (poškodzovať, m. sa všeobecne) lat. kniž. a odb.
variovať lat. hovor.
varírovať (m. sa, obmieňať sa) lat. kniž.
fluktuovať (často a neodôvodnene striedať zamestnanie, prechádzať zo zamestnania do iného) lat.
šaltovať (m. rýchlostný stupeň prevodu, radiť, zaraďovať rýchlosť) nem. motor. slang.
modulovať (obmieňať silu tónu, farbu zvuku, hlas) lat.
rotovať (pravidelne, postupne sa vymieňať, striedať sa vo funkcii) lat. hovor. zamestnanci rotujú
rekvalifikovať (m. vzdelanie, vedomosti a pod. potrebné na vykonávanie určitej práce al. funkcie, preškoľovať) lat.
ventilovať lat.
luftovať (vymieňať vzduch, vetrať) nem. hovor. expr.
parafrázovať (vyjadrovať rovnaký obsah iným spôsobom, voľne tlmočiť, obmieňať cudzie myšlienky) gréc. porovnaj premiestňovať sa

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

znevýhodniť, znevýhodňovať

znevýhodniť, znevýhodňovať
diskriminovať (neoprávnene, zámerne rozlíšiť, rozlišovať, obmedziť, obmedzovať, odňať, odnímať, nepriznať, nepriznávať práva al. výhody, neuznať, neuznávať rovnosť) lat. práv. ekon.
handicapovať /hendike-/
hedikepovať (poškodiť, poškodzovať, ukrátiť, ukracovať, najmä v športe al. chorobou) angl.

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)
blokovať
zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.
paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.
vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.
šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

narúšať, narušovať

narúšať, narušovať
sabotovať (zámerne ničiť, poškodzovať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
destabilizovať (n. stálosť, ustálenosť, pevnosť, rovnováhu) lat. porovnaj ničiť 1