Výsledky vyhľadávania

poškodzovať

poškodzovať 2 (spôsobovať škodu niekomu)
handicapovať /hendike-/
hedikepovať (znevýhodňovať, ukracovať v športe al. chorobou) angl.
kompromitovať (škodiť na dobrej povesti, vážnosti, znevažovať), znemožňovať, ubližovať na povesti, zhadzovať, zahanbovať) lat.

poškodzovať

ničiť

ničiť 1 (kaziť, znehodnocovať, poškodzovať)
ruinovať lat. hovor.
demolovať (búrať, napr. odstrelom, a odstraňovať nevyhovujúcu stavbu, rúcať, pustošiť) lat.
deštruovať (rozkladať, rozvracať, boriť) lat.
pľundrovať (nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.
humpľovať (nivočiť, kaziť, poškodzovať) nem. expr.
kántriť (pustošiť) lat. expr.
runcovať (rúcať, boriť) nem. expr.
likvidovať (odstraňovať, rušiť) lat.
devastovať (pustošiť) lat.
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
alterovať (poškodzovať) lat. kniž. a odb.

kaziť

kaziť 1 (poškodzovať, ničiť)
ruinovať (ničiť) lat. hovor.
humpľovať (ničiť, nivočiť, poškodzovať) nem. expr.
pľundrovať (ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.
devastovať (ničiť, pustošiť) lat.
depravovať (zhoršovať) lat.
sabotovať (zámerne ničiť, poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
pančovať (riediť nápoj vodou, miešať do nápoja inú tekutinu a tým ho k., krstiť) nem. hovor.

ničiť sa

rapľovať (kaziť sa) nem. hovor. expr. stroj r.
humpľovať sa (kaziť sa, poškodzovať sa) nem. expr. porovnaj trápiť sa 1

meniť

meniť 2 (nahrádzať iným toho istého druhu, striedať)
substituovať (nahrádzať, zamieňať) lat. kniž. a odb.
alterovať (poškodzovať, m. sa všeobecne) lat. kniž. a odb.
variovať lat. hovor.
varírovať (m. sa, obmieňať sa) lat. kniž.
fluktuovať (často a neodôvodnene striedať zamestnanie, prechádzať zo zamestnania do iného) lat.
šaltovať (m. rýchlostný stupeň prevodu, radiť, zaraďovať rýchlosť) nem. motor. slang.
modulovať (obmieňať silu tónu, farbu zvuku, hlas) lat.
rotovať (pravidelne, postupne sa vymieňať, striedať sa vo funkcii) lat. hovor. zamestnanci rotujú
rekvalifikovať (m. vzdelanie, vedomosti a pod. potrebné na vykonávanie určitej práce al. funkcie, preškoľovať) lat.
luftovať (vymieňať vzduch, vetrať) nem. hovor. expr.
parafrázovať (vyjadrovať rovnaký obsah iným spôsobom, voľne tlmočiť, obmieňať cudzie myšlienky) gréc. porovnaj premiestňovať sa

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

znevýhodniť, znevýhodňovať

diskriminovať (neoprávnene, zámerne rozlíšiť, rozlišovať, obmedziť, obmedzovať, odňať, odnímať, nepriznať, nepriznávať práva al. výhody, neuznať, neuznávať rovnosť) lat. práv. ekon.
handicapovať /hendike-/
hedikepovať (poškodiť, poškodzovať, ukrátiť, ukracovať, najmä v športe al. chorobou) angl.

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)
zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.
paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.
vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.
šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

narúšať, narušovať

sabotovať (zámerne ničiť, poškodzovať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
destabilizovať (n. stálosť, ustálenosť, pevnosť, rovnováhu) lat. porovnaj ničiť 1