Výsledky vyhľadávania

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)
blokovať
zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.
paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.
vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.
šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

kaziť

kaziť 1 (poškodzovať, ničiť)
ruinovať (ničiť) lat. hovor.
humpľovať (ničiť, nivočiť, poškodzovať) nem. expr.
pľundrovať (ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.
devastovať (ničiť, pustošiť) lat.
depravovať (zhoršovať) lat.
sabotovať (zámerne ničiť, poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
pančovať (riediť nápoj vodou, miešať do nápoja inú tekutinu a tým ho k., krstiť) nem. hovor.

narúšať, narušovať

narúšať, narušovať
sabotovať (zámerne ničiť, poškodzovať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
destabilizovať (n. stálosť, ustálenosť, pevnosť, rovnováhu) lat. porovnaj ničiť 1

ničiť

ničiť 1 (kaziť, znehodnocovať, poškodzovať)
ruinovať lat. hovor.
demolovať (búrať, napr. odstrelom, a odstraňovať nevyhovujúcu stavbu, rúcať, pustošiť) lat.
deštruovať (rozkladať, rozvracať, boriť) lat.
pľundrovať (nivočiť, plieniť, pustošiť) nem. hovor. expr.
humpľovať (nivočiť, kaziť, poškodzovať) nem. expr.
kántriť (pustošiť) lat. expr.
runtovať
runcovať (rúcať, boriť) nem. expr.
likvidovať (odstraňovať, rušiť) lat.
devastovať (pustošiť) lat.
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať, znemožňovať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
alterovať (poškodzovať) lat. kniž. a odb.