Výsledky vyhľadávania

uzavrieť

uzavrieť 1 (zatvoriť)
inkludovať lat. zried.
blokovať (znemožniť a prerušiť spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.; znemožniť, uzatvoriť al. obmedziť prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem.
hermetizovať (vzduchotesne a vodotesne u. priestor, utesniť) gréc.-franc. tech.
obturovať (zapchať duté orgány) lat.
obliterovať (chorobne u., o dutom orgáne, napr. cieve) lat. lek.

znemožniť

znemožniť 1 (urobiť nemožným, prekaziť)
blokovať
zablokovať (z., uzatvoriť al. obmedziť prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušiť spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.
paralyzovať (potlačiť, ochromiť, oslabiť, zneškodniť, zamedziť) gréc. publ. p. vplyv, činnosť
torpédovať (z., zmariť, obmedziť niečo, zaútočiť proti niečomu,) lat. pren.
vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakázať) lat. kniž. a odb.

uzavierať

uzavierať 1 (zatvárať)
inkludovať lat. zried.
okludovať lat. odb.
blokovať (znemožňovať a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru. voj. hosp.; znemožňovať, uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem.
hermetizovať (vzduchotesne a vodotesne u. priestor, utesňovať) gréc.-franc. tech.
obturovať (zapchávať duté orgány) lat.
obliterovať (chorobne u., o dutom orgáne, napr. cieve) lat. lek.
špuntovať (u. zátkou, zátkovať) nem. hovor.

obmedzovať

obmedzovať 1 (ohraničovať)
limitovať (určovať hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničovať, vymedzovať) lat.
lokalizovať (o. pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedzovať) lat.-franc.
vinkulovať (o. voľné používanie a rozhodovanie s peniazmi, cennými papiermi a pod.) lat. fin.
blokovať (znemožňovať, uzatvárať al. o. prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem.
termínovať (určovať, vymedzovať, stanovovať, ohraničovať presný čas, lehotu) lat.
torpédovať (o., znemožňovať, mariť niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.
demilitarizovať (o., odstraňovať, rušiť al. zakazovať ozbrojené sily, zbrane, na určitom území, odzbrojovať) lat.
internovať (o. slobodu pohybu civilným občanom nepriateľského štátu nachádzajúcim sa na území bojujúceho al. neutrálneho štátu, zaisťovať, uväzňovať policajným, nie súdnym rozhodnutím) lat. práv.
diskriminovať (neoprávnene, zámerne rozlišovať, o., odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať) lat. práv. ekon.
konfinovať (úradne o. pohyb, prikazovať zdržiavať sa na určitom mieste) lat. práv.

obmedziť

obmedziť 1 (ohraničiť)
limitovať (určiť hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničiť, vymedziť) lat.
lokalizovať (pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedziť) lat.-franc.
vinkulovať (o. voľné používanie a rozhodovanie s peniazmi, cennými papiermi a pod.) lat. fin.
blokovať
zablokovať (znemožniť, uzatvoriť al. o. prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem.
termínovať (určiť, vymedziť, stanoviť, ohraničiť presný čas, lehotu) lat.
torpédovať (o., znemožniť, zmariť niečo, zaútočiť proti niečomu) lat. pren.
demilitarizovať (o., odstrániť, zrušiť al. zakázať ozbrojené sily, zbrane, na určitom území, odzbrojiť) lat.
internovať (o. slobodu pohybu civilným občanom nepriateľského štátu nachádzajúcim sa na území bojujúceho al. neutrálneho štátu, zaistiť, uväzniť policajným, nie súdnym rozhodnutím) lat. práv.
diskriminovať (neoprávnene, zámerne rozlíšiť, o., odňať, nepriznať práva al. výhody, neuznať rovnosť, znevýhodniť) lat. práv. ekon.
konfinovať (úradne obmedziť pohyb, prikázať zdržiavať sa na určitom mieste) lat. práv.

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)
blokovať
zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.
paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.
vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.
šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

prerušiť

prerušiť
blokovať (p. a znemožniť spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru) nem. voj. hosp.
suspendovať (dočasne odložiť, odročiť, p. výkon práv) lat.
stop! (prerušiť!, výzva stáť, zastaviť!) angl.

mariť

mariť
obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne m., hatiť nejaké konanie) lat.
torpédovať (útočiť proti niečomu, znemožňovať, obmedzovať, m. niečo) lat. pren.
blokovať (znemožňovať, uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem. porovnaj brzdiť 2

prerušovať

prerušovať
blokovať (p. a znemožňovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru) nem. voj. hosp.
intermitovať (prestávať, vynechávať) lat. kniž. a odb.