Výsledky vyhľadávania

omša

omša lat.
missa (náb. obrad v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.
vigília (katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom) lat. cirk.
rekviem
requiem (zádušná o. za mŕtveho) lat. cirk.
nešpor
nešpory (popoludňajšia o., predvečerná, najmä nedeľná pobožnosť) lat. cirk.
primície (prvá o. slúžená kňazom po vysvätení) lat. cirk.
roráty (ranná adventná o.) lat. cirk.
missa solemnis (slávnostná o.) lat. cirk.
tedeum
Tedeum
Te Deum (ďakovná o. al. chválospev) lat. cirk.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
duo
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
sket
scat /sket/
sketovanie
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
aleluja
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
tedeum
Tedeum
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

chválospev

chválospev
hymna gréc. lit.
pajan (oslavná báseň) gréc. kniž. zried.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (báseň al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená báseň al. pieseň) gréc. bás.
chorál (oslavná zborová pieseň) gréc.
apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, uctievanie, zbožňovanie) gréc. kniž.
hosana
hosanna (velebenie) hebr. náb.
glória (oslavný spev v katolíckej liturgii) lat. cirk.
aleluja
haleluja (radostný náb., cirk. ch. na boha) hebr. cirk.
tedeum
Tedeum
Te Deum (ďakovný ch. al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (ch. Panny Márie) lat. náb.
sanctus (ch. biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

obrad

obrad
rituál
rítus lat.
ceremónia (slávnostný o. podľa stanoveného poriadku, spoločenská formalita) lat.
ceremoniál (pravidlá a zvyklosti stanovené pre slávnostné príležitosti) lat.
forma
formalita (ustálená vonkajšia podoba úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť) lat.
kult (bohoslužobný o., úkon vzdávania úcty bohu) lat. náb.
mystérium (tajný, pôvodne staroveký kult) lat. gréc. teol.
eleuzínie (tajný starogréc. o. na poctu bohyne Demetry a Persefony) gréc. vl. m.
orgie (o. na počesť boha Dionýza al. Bakcha spojený s hýrením) gréc.
dionýzie (starogréc. orgie) gréc.
bakchanálie (starorím. orgie) gréc.
agapy
agapé (starokresťanský o., hody lásky) gréc. hist.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.
omša
missa (náb. o. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
vigília (katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom) lat. cirk.
rekviem
requiem (zádušná omša za mŕtveho) lat. cirk.
nešpor
nešpory (popoludňajšia omša, predvečerná, najmä nedeľná pobožnosť) lat. cirk.
primície (prvá omša slúžená kňazom po vysvätení) lat. cirk.
roráty (ranná adventná omša) lat. cirk.
missa solemnis (slávnostná omša) lat. cirk.
tedeum
Tedeum
Te Deum (ďakovná omša al. chválospev) lat. cirk.
sakramentália (posvätný o., kt. cirkev vyprosuje Božiu milosť, žehnanie, svätenie) lat. cirk.
konsekrácia (bohoslužobný úkon v rímskokatolíckej cirkvi, premena chleba a vína na Kristove telo a krv) lat. cirk.
teofágia (o., pri kt. veriaci prijímajú telo svojho Boha, aby sa mu priblížili) gréc. náb.
eucharistia gréc. náb.
sanktissimum (sviatosť oltárna, o. prijímania tela a krvi Kristovej) lat. cirk.
viatikum (sviatosť, prijímanie Kristovho tela pred smrťou) lat. cirk.
asperges (o. kropenia veriacich na pripomenutie krstu pred omšou) lat. cirk.
konfirmácia (slávnostný o., prijatie za dospelého člena evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
birmovanie lat. cirk.
birmovka (sviatosť udelená biskupom kresťanovi na posilnenie viery) lat. hovor.
funebrálie
funerálie (pohrebný o., pohreb) lat.
parentácia (smútočná pohrebná rozlúčka) lat. zastar.
incinerácia lat. kniž.
cinerácia (pohreb spopolnením, spopolnenie) lat.
kremácia (spopolnenie mŕtvych, pohreb žehom a smútočný o.) lat.
obsekvie (pohrebné obrady) lat. cirk.
panychída (smútočný pohrebný o. v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi) gréc. cirk.
koleda (trojkráľový o. vysviacania príbytkov katolíckym kňazom) lat.
tonzúra (o. uvedenia do duchovného stavu prestrihnutím vlasov) lat. cirk.
lustrácia (o. očisťovania od viny vodou al. ohňom) lat.
mágia (obrady a úkony spojené s vierou v schopnosť človeka ovplyvniť udalosti mimo oblasti normálneho pôsobenia) gréc.
teurgia (obrady, pôsobenie na nadprirodzené sily, aby slúžili človeku) gréc.
homágium (o. prijatia lénnych záväzkov, prísaha vernosti v lénnom zriadení) lat. hist. porovnaj zvykobeťslávnosť 1

pozdrav

pozdrav
aklamácia (hromadné hlasné pozdravovanie, vítanie, volanie na p.) lat.
ahoj (p., najmä mladých ľudí) angl.
servus lat. hovor.
sevas (dôverný p. medzi priateľmi) lat. subšt.
čao
čau tal. hovor.
čaute (priateľský p. mladých ľudí) tal. subšt.
au revoir /o revuár/ franc.
a rivederci /-či/ (do videnia, dovidenia) tal.
vale (p. na rozlúčku, zbohom, maj sa dobre) lat. zastar. dať niekomu v.
addio tal.
adieu /adiö/
adié franc.
adiós špan.
good-bye /gudbaj/
bye /baj/
bye-bye /baj/
baj-baj (zbohom) angl.
aeternum vale /éter-/ (večné zbohom, naveky zbohom) lat.
supremum vale (posledné zbohom) lat.
skol (p. medzi lyžiarmi) švéd.
salut (voj. p. šabľou al. streľbou) lat.
ave! (buď pozdravený, buď zdravý) lat.
salve! (buď pozdravený) lat. kniž.
ave, Ceasar, morituri te salutant /cézar -túri té -lú-/ (p. gladiátorov pri vstupe do arény, <i>buď pozdravený, Caesar, na smrť idúci ťa pozdravujú</i>) lat.
ave, Mária (buď pozdravená, Mária, zdrava’s, Mária) lat. náb.
pax vobiscum /vóbiskum/ (starý kresťanský p., <i>mier s vami, pokoj vám</i>) lat. kniž.
Dominus vobiscum /vóbiskum/ (starý kresťanský p., <i>pán s vami</i>) lat. cirk.
salam alejkum (islamský p., <i>pokoj vám</i>) arab. porovnaj poklona 1

stena

stena 1 (zvislá časť stavby ohraničujúca priestor, múr; čo sa podobá na stenu)
fasáda tal.-franc.
front (vonkajšia s. budovy, predná strana, priečelie) lat. stav.
atika (nízka s. nad hlavnou rímsou priečelia budovy) gréc. archit.
parapet (s. od dlážky po spodný okraj okna, podokenná výmurovka) tal. stav.
palisáda (obranné opevnenie, val, ohrada, hradba z kolov zarazených tesne vedľa seba do zeme al. na vrchol opevnenia) franc.
eskarpa (vonkajšia s. opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú plochu hradnej priekopy) tal.-franc.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
intae /-té/ (predĺžená bočná s. starogréc. chrámu zakončená zosilneným čelom, tvoriaca predsieň otvorenú stĺpmi) lat. archit.
paraván tal.-franc.
plenta nem.
španielska s.
(ľahká prenosná s. zakrývajúca menší priestor, zástena) vl. m.
treláž (s. z latiek, mriežka z úzkych, cez seba kladených latiek v záhrade a pod.) franc.
ikonostas (s. s obrazmi svätých v pravoslávnom chráme oddeľujúca oltárnu časť od chrámovej lode) gréc. cirk.
šódži (vonkajšia odsunovateľná priesvitná s. v jap. dome) jap.
fusunami (deliaca papierová nepriesvitná s. v jap. miestnosti) jap. porovnaj múr

kvapka

kvapka
guttae /-té/ (kvapky) lat. farm.
granália (stuhnutá k. zlata používaná na vyvažovanie) lat.

obydlie

obydlie
kvartieľ nem. zastar. al. expr.
kvartír (byt) nem. slang.
privát (súkromný byt) lat. hovor.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
penthouse /penthaus/ (byt na strešnej terase, najmä mrakodrapu) angl.
činžiak (nájomný, najmä obytný dom) nem. hovor.
habitácia (miesto na ubytovanie, izba) lat. zastar.
rezidencia (prepychové o.) lat. pren.
barak (jednoduchá, najmä drevená stavba určená na spoločné ubytovanie) špan.-franc.
ubikácia (stavba na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
zemľanka (úkryt, príbytok vybudovaný v zemi) rus.
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj.
pauperia (o. chudboby v starom Ríme) lat. hist.
internát lat.
intrák (stavba na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
kasárne
kasáreň (stavba na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (spoločné o. rehoľníkov, sídlo rehoľného spoločenstva) gréc. zastar.
theokoleion /te-/ (starogréc. o. kňazov) gréc.
ášram (o. hinduistického kajúcnika, pustovňa) sanskrit náb.
bétyl (príbytok al. vtelenie boha v podobe vztýčeného kameňa) hebr.
čum (prenosné o. ázijských kočovných kmeňov) mongol.
iglu (eskimácke o. vybudované zo snehových kvádrov) eskim.
vigvam (o. v tvare polgule, pôvodne u severoamer. Indiánov) indián.-angl.
terpa (zvýšené o. na ochranu proti záplavám pri Severnom mori) hol. porovnaj stavba 1

vrstva

vrstva 2 (skupina ľudí)
pozícia lat.
status (postavenie v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.
kasta (uzavretá, výsadná spoločenská v.) špan.
elita (skupina ľudí s vedúcim postavením v spoločnosti al. jej zložkách) franc. sociol.
nobilita (výsadná, popredná, bohatá, vyššia v.) lat. kniž.
oligarchia (malá vládnuca skupina niekoľkých osôb) gréc. polit.
plutokracia (bohatá vládnuca v.) gréc.
aristokracia (spoločenská v., jej časť požívajúca výsady, výhody) gréc.
patriciát (najmajetnejšia v. mešťanov) lat. hist.
buržoázia (bohatá al. vládnuca spoločenská v.; bohaté mestské obyvateľstvo za feudalizmu) franc.
establishment /-išm/ (najvyššia vládnuca v., skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy, vedúce osobnosti verejného života) angl. polit. publ. i pejor.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia spoločnosť) angl. publ.
loby
lobby
lobi (skupina vplyvných osôb presadzujúca svoje záujmy) angl.
administratíva lat.
byrokracia (vrstva profesionálne pracujúca v správe a riadení v politike a ekonomike, úradnícky aparát, úradníctvo) franc. + gréc.
luza (deklasovaná spoločenská v., zberba) nem. pejor.
plebs (v. jednoduchých chudobných občanov, prostý ľud, chudoba) lat. aj pejor.
proletariát (najchudobnejšia v. chudákov, bedárov, chudoba; revolučná robotnícka v., v. námedzne pracujúcich marx.) lat.
lumpenproletariát (nízka spoločenská v., kt. sa neživí prácou, tuláci, žobráci, spodina spoločnosti) nem. + lat.
hippies /-pis/ (spoločenská v. stúpenecov únikového protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže 2. polovice 60. rokov vyznačujúceho sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog) angl. slang.
yuppies /jupís/ (spoločenská v., mladí cieľavedomí muži usilujúci sa o kariéru al. bohatí z obchodovania) angl.
théti /té-/ (najnižia občianska v. v starovekých Aténach) gréc.
patriciát (v. urodzených plnoprávnych občanov v starom Ríme) lat. hist.
nobilita (výsadná v. v starom Ríme) lat.
equites /ekvi-/ (druhý najmocnejší stav v starom Ríme, jazdci) lat.
plebs (v. slobodných občanov bez polit. vplyvu v starom Ríme) lat.
šľachta (vládnuca v. vo feudálnej spoločnosti) nem.
aristokracia (šľachta, najmä veľkí vlastníci pôdy) gréc. hist.
džentry
gentry /džen-/ (uhor., angl. nižšia šľachta, najmä vidiecka, zemianstvo) angl.
nobilita (popredná šľachta, bohatá spoločenská v.) lat. kniž.
opričnina (služobná šľachta cára Ivana Hrozného vykonávajúca osobnú stráž) rus. hist.
vlasteli (šľachta v stredovekom Chorvátsku, Bosne a Srbsku) srb.chorv.
burakumin
eta (postihovaná v. v stredovekom Japonsku odvodzujúca svoj pôvod od stredovekej kasty nečistých) jap.
hinin (najnižšia vrstva v stredovekom Japonsku) jap.
heimin (vrstva v stredovekom Japonsku, roľníci, umelci, obchodníci) jap.
kozáci (voj. v. v južných oblastiach Ruska, od 14.st.) tur.-rus.
mameluci (vládnuca voj. v. v Egypte, Sýrii a Mezopotámii, 1250 – 1517) arab. hist.
varna sanskrt
kasta (uzatvorená skupina ľudí vykonávajúcich dedičné povolania, najmä v Indii) špan.
páriovia (najnižšia bezprávna spoločenská trieda, kasta v Indii a Barme, nedotknuteľní) tamil.
šúdrovia (najnižšia kasta v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit
kšatrijovia (druhá kasta v Indii, vládci a bojovníci) sanskrt
váišjovia (tretia kasta v Indii) sanskrt
bráhmani (najvyššia kasta v Indii) sanskrit

pás

pás 2 (dlhá úzka plocha)
štráf (pruh) nem. hovor.
tál
táľ (p. poľa a pod.) nem. hovor.
koridor (p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu) tal.
kordón (p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo) franc.
zóna (oblasť, územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.
ekoton (prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.
banket (nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica) tal. stav.
lido (piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu) tal. geog.
istmus (p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija) gréc. geogr.
zodiak (p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh) gréc. astron.
rímsa (architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby) lat.-nem.
taenia /té-/ (starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám) gréc. lat.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
vlys (ozdobný vodorovný pruh na stene stavby) franc.-nem. archit.
zooforos
zoforos (vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.) gréc. archit. porovnaj oblasť 1

rozladenie, rozladenosť

rozladenie, rozladenosť
dystýmia
tymopatia (duševné r., trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
dysfória (stav r., úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia) gréc. psych.
taedium vitae /té- víté/ (pocit zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 17. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.