Španielsko

Pyrenejský polostrov

Iberský polostrov (najzápadnejší polostrov v Európe, Š. a Portugalsko) vl. m.

Hispánia (Pyrenejský polostrov, najmä Š.) lat. hist.

polostrov

peninsula lat. geogr.

Apeninský p. (p. medzi Iónskym a Egejským morom) vl. m.

Pyrenejský p.

Iberský p. (najzápadnejší p. v Európe, Španielsko a Portugalsko) vl. m.

Hispánia (Pyrenejský p., najmä Španielsko) lat. hist.

Škandinávsky p. (najväčší európsky p. v severnej Európe) vl. m.

Anatólia (p.medzi Stredozemným, Egejským a Čiernym morom, Malá Ázia) vl. m.

zbraň

bodná, sečná, vrhacia z.

pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.

sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.

skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.

stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.

tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.

kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.

kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.

spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.

machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.

gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.

akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.

falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.

korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.

špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.

šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.

frangia (druh šable) ? hist.

paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.

karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.

šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.

saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.

jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.

handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.

kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.

fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.

rapír

rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.

halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.

sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.

tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.

franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.

banderila

banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.

pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.

partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.

sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.

asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.

harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.

pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.

bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.

makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.

katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.

totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.

balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.

palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.

torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera

bola

bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.

strelná z.

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.

brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.

lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.

gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.

hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.

lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.

banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.

terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.

repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.

dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.

karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.

vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.

arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.

mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.

trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.

šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.

venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.

berdanka

berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.

flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.

remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.

mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.

mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.

winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.

henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.

manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.

tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.

falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.

magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.

pištoľ

pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.

parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.

tercerol

tercerola

trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.

bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.

brovning

browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.

signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.

revolver angl.

kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.

automat (samopal) gréc.

mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.

maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.

pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.

bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.

kanón (delo) tal.-nem. voj.

húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.

tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.

harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.

falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.

bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.

tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.

kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.

raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1

palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.

budzogáň

buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.

nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.

boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.

taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.

spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.

militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.

inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.

ad arma! (do zbrane!) lat.

šija

istmus (pás pevniny spájajúci polostrov s pevninou) gréc. geogr.

meč

spata (ťažký dlhý m. s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.

machaira (jednosečný m. s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.

gladius (krátky dvojsečný m. rímskych legionárov pešiakov) lat.

akinakes (skýtsky krátky dvojsečný m. z bronzu al. zo železa) perz.-gréc. archeol.

falcata (iberský krátky m. s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.

korduláč (široký ťažký dvojsečný m., Čechy 15. – 16. st.) lat.-nem.

špadón (dvojsečný obojručný m., 16. st.) gréc.-tal. hist.

ense et aratro (mečom a pluhom) lat.

ferro et igni (ohňom a mečom) lat. kniž.

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)

rákoš maď. pren. hovor.

plénum lat.

plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.

konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.

kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.

kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.

míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.

manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.

happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.

tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.

jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.

chunta

junta /chu-/ (dočasné z.) špan.

parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.

senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.

kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.

ekklézia

eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.

apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.

komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.

diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.

sejm (poľ. palament) poľ.

sobranie (bulh. Snem) bulh.

skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.

duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.

soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.

thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.

Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.

tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.

Kortesy (špan. parlament) špan. plur.

kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.

House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.

House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.

eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.

folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.

storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.

ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.

althing

alting /-lsi-/ (island. parlament) island.

chural (mongol. parlament) mongol.

kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.

diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.

medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.

džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.

eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.

kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.

koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.

synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.

konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.

kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.

konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.

konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.

sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

vietor

anemo- gréc. v zlož. sl.

meluzína (kvílivý, skuvíňajúci v., víchor, víchrica) vl. m.

cyklón (vzdušný vír nad tropickými oceánmi so silným v. a dažďami) gréc.

orkán indián.-nem.

uragán (v. s ničivými účinkami trvajúci niekoľko hodín s rýchlosťou nad 32,7 m/s) indián.-špan.

tornádo (orkán v južných štátoch USA) špan. meteor.

hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) indián.-špan.

tajfún (orkán v juhovýchodnej ázijskej oblasti, Juhočínskeho mora a Filipín) čín. meteor.

baguios /-gijos/ (orkán v oblasti Filipín) špan. meteor.

fön

föhn (teplý v., najmä nárazový padavý, s malou relatívnou vlhkosťou vzduchu na záveternej strane hôr) nem.

chinook /činuk/ (föhn na východných svahoch Skalnatých hôr v zime a na jar) indián.

monzún (pravidelný sezónny v. v južnej Ázii a rovníkovej Afrike, vanúci v zime z pevniny nad oceán, v lete z oceánu nad pevninu) arab.

mistrál (silný studený severný v. v južnom Francúzsku) franc.

pasát (v. smerujúci zo subtropických tlakových výšok smerom k rovníku) tal. meteor.

bríza (slabý v. na brehoch morí a veľkých jazier) franc.-angl.

zefyr

zefýr (mierny západný v.) vl. m. kniž.

tyfón (horúci južný v.) gréc.

tromba (vzdušný vír s inou než vodorovnou rovinou otáčania, najmä zvislou) tal. meteor.

košava (prudký severovýchodný nárazový v. okolo Dunaja) tur.-srb.

bóra (silný nárazovitý padavý v., najmä na Jadrane) tal.

jugo

jugovina (teplý vlhký v. z Jadranského mora do vnútrozemia) chorv. meteor.

scirocco /široko/ (teplý a vlhký v. na prednej strane tlakovej níže pri Stredozemnom mori) arab.-tal.

tramontána (studený severný v. v severnom Taliansku) tal. geogr.

solano (suchý africký v. na Pyrenejskom polostrove) špan.

biza (studený suchý severný v. na horách Francúzska a Švajčiarska) franc. meteor.

etézia (severný v. vanúci od Čierneho mora vo východnom Stredomorí) gréc. meteor.

suchovej (suchý až horúci juhovýchodný v. medzi Uralom a Volgou) rus.

buran

purga

vjuga (silný severný v. na Sibíri a v strednej Ázii, v zime ako snehová búrka, víchrica, metelica) rus. meteor.

sarma (padavý jesenný a zimný v. na Bajkale) rus. meteor.

chamsín (suchý horský južný v., najmä jarný, na severovýchode Afriky) arab. meteor.

harmattan (suchý horský v. vanúci zo Sahary do oblasti Guinejského zálivu) afr.-špan.

sámum (suchý horúci v. na severoafrických a arab. púšťach) arab. meteor.

blizard (prudká snehová víchrica v Severnej Amerike) angl.

zonda (suchý teplý argentínsky v.) vl. m. meteor.

pampero (silný studený západný alebo juhozápadný v. na juhoamer. trávnatých rovinatých stepiach) indián.-špan. meteor.

squall /skvól/ (prudký závan v. s dažďom al. snehom) angl. lod.

kočovník

nomád (kočovný pastier) gréc.

beduín (kočovný pastier na Arab. polostrove, chovateľ tiav) arab.

horda (kmeň nájazdných, lúpežných kočovníkov) tur.

pás

pás 2 (dlhá úzka plocha)

štráf (pruh) nem. hovor.

tál

táľ (p. poľa a pod.) nem. hovor.

koridor (p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu) tal.

kordón (p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo) franc.

zóna (oblasť, územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.

ekoton (prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.

banket (nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica) tal. stav.

lido (piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu) tal. geog.

istmus (p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija) gréc. geogr.

zodiak (p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh) gréc. astron.

rímsa (architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby) lat.-nem.

taenia /té-/ (starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám) gréc. lat.

lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.

vlys (ozdobný vodorovný pruh na stene stavby) franc.-nem. archit.

zooforos

zoforos (vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.) gréc. archit. porovnaj oblasť 1

pastier

valach vl. m.

juhás (p. oviec) maď.

čikóš maď.

beťár (p. koní na maď. stepi, puste) maď. zastar.

bojtár (pomocník baču al. valacha, honelník) maď. nár.

gondáš

kondaš (p. svíň, sviniar) maď. nár.

kovboj (p. dobytka jazdiaci na koni, pôvodne v USA) angl.

nomád (kočovný p., kočovník) gréc.

vaquero /vekero/ (p. dobytka) špan.

gaučo (p. dobytka na latinskoamer. pampe) špan.

beduín (kočovný p. na Arab. polostrove, kočovník, chovateľ tiav) arab.

arat (mongol. p.) mongol.

čaban (turkmén. p.) turkmén.

moslim

moslim arab.

mohamedán vl. m.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar.

Saracén (m. v oblasti Stredozemného mora) vl. m. hist.

šita

šiita (m. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

sunita

sunnita (m. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t. j. práv. a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmaelita (príslušník islamskej sekty, odnože šiitskeho islámu) arab. náb.

hadždž arab.

hadži (m., kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (m., kt. vie korán naspamäť) arab.

muezín (m. zvolávajúci veriacich na modlitby, vyvolávač z minaretu) arab.-tur.

mudejar /-char/ (m. žijúci na územiach dobytých kresťanskými štátmi na Pyrenejskom polostrove v časoch reconquisty, 11. – 13. st.) vl. m.

ahi (príslušník moslimského bratstva, Malá Ázia, 13. st.) arab. náb.

derviš (príslušník náb. bratstva v islame, žobravý mohamedánsky mních al. pustovník, žobrák) perz.-tur.

sikh (príslušník náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

mudžahíd

mudžáhid

mudžahedín (bojovník za islamskú vieru vo svetovej vojne) arab. náb. polit.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

pohan (m. z hľadiska kresťanov) lat.

Výsledky vyhľadávania