Výsledky vyhľadávania

zbraň

bodná, sečná, vrhacia z.
pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.
sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.
skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.
stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.
tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.
kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.
kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.
spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.
machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.
gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.
akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.
falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.
korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.
špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.
šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.
frangia (druh šable) ? hist.
paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.
karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.
šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.
saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.
jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.
handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.
kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.
fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.
rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.
halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.
sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.
tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.
franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.
banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.
pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.
partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.
sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.
asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.
harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.
pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.
bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.
makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.
katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.
totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.
balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.
palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.
torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera
bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.
strelná z.
puška gréc.-lat.-nem.
flinta nem. hovor.
kvér nem. hovor. zastar.
štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.
brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.
lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.
gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.
hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.
lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.
banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.
terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.
repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.
dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.
karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.
vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.
arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.
mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.
trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.
šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.
verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.
venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.
berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.
flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.
remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.
mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.
mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.
winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.
henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.
manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.
tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.
falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.
magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.
pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.
parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.
trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.
bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.
browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.
signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.
revolver angl.
kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.
automat (samopal) gréc.
mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.
maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.
pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.
bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.
kanón (delo) tal.-nem. voj.
húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.
tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.
harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.
falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.
bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.
tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.
kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.
raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1
palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.
buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.
nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.
boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.
taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.
spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.
militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.
inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.
ad arma! (do zbrane!) lat.

uvádzať

uvádzať 1 (hovoriť, poskytovať údaj)
citovať (doslovne u. cudzí výrok z knihy a pod.) lat.
alegovať (citovať z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
operovať (u. dôvody, dokazovať, zdôvodňovať, odôvodňovať, dôvodiť, využívať niečo ako dôkaz) lat.
justifikovať (u. nutné a dostatočné dôvody na uznanie pravdivosti určitého tvrdenia) lat. log.
datovať (u. na listine údaj o dobe a mieste jej vydania) lat.
postdatovať (u. neskorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat.
retrodatovať (u. skorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat. zried.

označovať

označovať 1 (robiť značku, vyznačovať)
signifikovať lat. kniž. a odb.
datovať (o. písomnosť údajom o dobe a mieste jej vydania) lat.
retrodatovať (datovať skorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená) lat. zried.
postdatovať (datovať neskorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená) lat.
signovať (značkovať, značiť knihy v knižnici, predmety v zbierke a pod. značkou; o. výtv. dielo podpisom al. značkou umelca) lat. odb.
tetovať (trvalo značkovať) polynéz. poľnohosp. t. zvieratá
paginovať (o. stránky knihy číslami, číslovať stránky, stránkovať) lat. odb.
fóliovať (číslovať listy rukopisu al. starých tlačovín; číslovať protiahlé strany v účtovnej knihe) lat.
puncovať (vyhlasovať; značkovať predmety z drahých kovov znakom pravosti a akosti) tal.-nem.
ciachovať (značkovať predmety a tým úradne potvrdzovať ich správnosť a použiteľnosť) nem.
stigmatizovať (o. znakom, znamením kniž.; o. vypálením, vypaľovať znamenie na tele otroka al. väzňa, v starom Grécku hist.) gréc.
biľagovať (verejne obviňovať, o. biľagom) maď.
graduovať (značkovať, o. stupnicu na meracích prístrojoch) lat. tech.
kalibrovať (určovať a značiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.

uviesť

uviesť 1 (povedať, poskytnúť údaj)
citovať (doslovne u. cudzí výrok z knihy a pod.) lat.
alegovať (citovať z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
justifikovať (u. nutné a dostatočné dôvody na uznanie pravdivosti určitého tvrdenia) lat. log.
datovať (u. na listine údaj o dobe a mieste jej vydania) lat.
postdatovať (u. neskorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat.
retrodatovať (u. skorší dátum, ako bola listina vyhotovená) lat. zried.

označiť

označiť 1 (urobiť značku, vyznačiť)
signifikovať lat. kniž. a odb.
datovať (opatriť písomnosť údajom o dobe a mieste jej vydania) lat.
retrodatovať (datovať skorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená) lat. zried.
postdatovať (datovať neskorším dátumom, ako bola písomnosť vyhotovená) lat.
signovať (značiť knihy v knižnici, predmety v zbierke a pod. značkou; o. výtv. dielo podpisom al. značkou umelca) lat. odb.
puncovať (vyhlásiť; označkovať predmety z drahých kovov znakom pravosti a akosti) tal.-nem.
stigmatizovať (o. znakom, znamením kniž.; o. vypálením, vypáliť znamenie na tele otroka al. väzňa, v starom Grécku hist.) gréc.
graduovať (o. stupnicu na meracích prístrojoch) lat. tech.
kalibrovať (určiť a o. objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.

datovať

datovať lat.
retrodatovať (d. listinu skorším dátumom, ako bola vyhotovená) lat. zried.
postdatovať (d. listinu neskorším dátumom ako bola vyhotovená) lat.

znehodnotenie

devalvácia (z. peňazí, zníženie hodnoty meny, jej parity voči zahraničným menám; z. meny, zníženie stanoveného zlatého obsahu menovej jednotky) lat.
depreciácia (živelné z., zníženie hodnoty meny v dôsledku zvýšenia cien) lat.-franc.
inflácia (z. peňazí, zníženie hodnoty peňažnej jednotky a tým rast cien zvýšením množstva peňazí v obehu nad únosnú mieru) lat. ekon.
stagflácia (inflácia v období stagnácie, zastavenia hosp. rastu niektorých odvetví alebo celého národného hospodárstva) lat. ekon.
reflácia (zámerná, kontrolovaná inflácia) lat. ekon.
denaturácia (z. látky, aby bola nepožívateľná, znečistenie) lat. d. liehu
obliterácia (z. kolku, známky, prepísaním al. pečiatkou) lat.

znehodnotiť

degradovať (znehodnocovať, znížiť, znižovať, zbaviť hodnoty, postavenia, zosadiť, zosadzovať) lat.
devalvovať (znehodnocovať peniaze, znížiť, znižovať hodnotu meny, jej parity voči zahraničným menám; znehodnocovať, znížiť, znižovať stanovený zlatý obsah menovej jednotky) lat.
deklasovať (spoločensky znehodnocovať, znevážiť, znevažovať, znížiť, znižovať, ponížiť, ponižovať) franc.
denaturovať (znehodnocovať, znečistiť, znečisťovať látku, aby bola nepožívateľná) lat. d. lieh
obliterovať (znehodnocovať kolok, známku, prepísaním al. pečiatkou) lat.

znečistenie

kontaminácia (z. prostredia al. predmetu choroboplodnými zárodkami alebo inými škodlivými látkami, nakazenie, zamorenie) lat. odb.
emisia (vypustenie znečisťujúcich látok, škodlivín, do ovzdušia, z. vyjadrené množstvom) lat. ekol.
exhalácia (z. ovzdušia, vypustenie pevných, kvapalných a plynných odpadových látok do ovzdušia) lat. tech.
smog (z. ovzdušia veľkých miest a priemyselných oblastí, pôvodne zmes hmly a dymových splodín) angl. skr.
miazma (z. vzduchu škodlivinami) gréc. ekol. lek.
denaturácia (znehodnotenie látky, najmä liehu, aby bola nepožívateľná) lat.
transsaprobita (z., najmä jedovatými látkami, rádioaktívnym odpadom a pod.) lat. + gréc. odb.

znečistiť

kontaminovať (znečisťovať choroboplodnými zárodkami alebo inými škodlivými látkami, nakaziť, zamoriť, zamorovať) lat. odb.
emitovať (značisťovať, vypustiť, vypúšťať znečisťujúce látky, škodliviny, do ovzdušia) lat. ekol.
denaturovať (znečisťovať, znehodnotiť, znehodnocovať látku, aby bola nepožívateľná) lat. d. lieh

látka

látka 1 (forma hmoty)
materiál lat.
matéria (hmotná podstata) lat.
produkt (l. vzniknutá určitým pochodom) lat.
destilát (l. získaná destiláciou) lat. chem.
sekrét (l. vylučovaná žľazami, výlučok) lat. biol. porovnaj výlučok
enzým gréc. biochem.
ferment (bielkovinová l. urýchľujúca chem. reakcie v organizme) lat. chem.
steapsín (enzým podžalúdkovej žľazy štiepiaci tuky) gréc. biochem.
lipáza (enzým štiepiaci tuky) gréc. biochem.
pepsín (tráviaci enzým žalúdočnej šťavy) gréc. biochem.
hormón gréc. biol.
inkret (biol. aktívna l. pôsobiaca na fyziologické pochody v organizme) lat. biol.
somatotropín (rastový hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy) gréc. biol.
inzulín (bielkovinový hormón slinivky brušnej, kt. nedostatok spôsobuje cukovku) lat. biol. farm.
noradrenalín lat. biol.
epinefrín gréc.
suprarenín (hormón drene nadobličky) lat. lek.
testosterón lat. + gréc. biol.
androsterón (mužský, samčí pohlavný hormón) gréc. biol.
estrón gréc. biol.
progesterón (ženský, samičí pohlavný hormón) gréc. biochem.
fytohormón (prirodzená rastová l.) gréc. biol.
florigén (predpokladaný fytohormón vyvolávajúca kvitnutie rastlín) lat. bot.
vitamín (l. organického pôvodu nevyhnutná pre živý organizmus) lat. biol.
aneurín (vitamín B₁ v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.
pyridoxín (vitamín B₆, tri formy) gréc. biochem.
fylochinón (vitamín K₁, l. zrážajúca krv nachádzajúca sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.
alkaloid (zásaditá dusíkatá organická l. prítomná v rastlinách, účinná na človeka a často používaná ako liečivo) arab. chem.
atropín (prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.
chinín (alkaloid chinínovníkov používaný proti malárii) indián. chem.
opiát lat. + gréc.
morfium vl. m. chem.
kodeín gréc. farm.
papaverín (alkaloid zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. chem.
teín (alkaloid v listoch čaju, kávy, kakaových bôboch a pod.) čín. chem.
kofeín (alkaloid v semenách kávovníka, koly, v listoch čaju a pod.) arab. chem.
kokaín (alkaloid z listov tropického kra koky) indián. chem.
nikotín (jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.
strychnín (prudko jedovatý alkaloid v semenách používaný v lekárstve a poľnohospodárstve) gréc. chem.
novokaín (syntetický alkaloid používaný na miestne umŕtvenie, znecitlivenie) lat. + indián. farm. porovnaj droga
mediátor lat.
transmiter /tranz-/ (l. sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku) lat. + angl. biochem.
flečer (l. na dočasnú výplň poškodeného zuba, vložka do zuba) vl. m. lek. slang.
droga (liečivá rastlinná al. živočíšna l. surovina na výrobu liečiv) franc. farm.
anabolikum (l. zvyšujúca tvorbu živej hmoty, najmä svalstva, kt. je v športe dopingom) gréc. farm. lek.
gáfor (prchavá organická aromatická l. používaná najmä v medicíne) orient.-nem. chem.
bakteriocíd gréc. + lat. chem.
germicíd (l. na ničenie, usmrcovanie baktérií) lat. chem.
virostatikum (l. schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat. lek. farm.
dezinficiencium (l. na odstraňovanie, ničenie choroboplodných zárodkov, mikróbov) franc. + lat. lek.
antibiotikum (l. vytváraná mokroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc. biol. lek. farm.
antigén (cudzorodá l. schopná vyvolať tvorbu protilátok) gréc. lek.
antidotum (l. s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat. lek. farm.
anestetikum (l. spôsobujúca znecitlivenie) gréc. lek. farm.
xenobiotikum (telu cudzia l., napr. liek, jed) gréc. lek.
kancerogén lat. + gréc.
karcinogén (l. vyvolávajúca al. urýchľujúca zhubné nádorové ochorenie, rakovinu) gréc. lek.
alergén (l. vyvolávajúca precitlivenú reakciu) gréc. lek.
vehikulum (l. uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat. farm.
injekcia (liečebná l. určená na vstreknutie do tela) lat. lek.
spermatocid (l. usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná ako prostriedok proti počatiu) gréc. + lat.
abortívum (l. vyvolávajúca potrat) lat. farm. lek.
feromón (l. vylučovaná živým organizmom a vyvolávajúca u iného jedinca toho istého druhu zmenu správania) lat. + gréc. biol.
antiperspirant (l. pôsobiaca proti poteniu, v kozmetike) gréc. + lat. odb.
chemikália (l. vyrobená chem. technologickým procesom) gréc. chem.
prekurzor (východisková l., z kt. chem. premenou vzniká výsledný produkt) lat. chem.
reaktant (východisková l. vstupujúca do pochodu, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
intermediát (l. vznikajúca v priebehu premeny východiskovej látky na konečný produkt, medziprodukt) lat. chem.
iniciátor (l. na vyvolanie chem. reakcie) lat.
katalyzátor (l., kt. urýchľuje chem. reakcie a na konci reakcie sa obnoví) gréc. chem.
aktivátor (l. zvyšujúca účinnosť) lat. odb.
inhibítor (l. spomaľujúca, tlmiaca, zastavujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat. odb.
retardér (l. spomaľujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat.-franc. chem.
aditívum (l. pridávaná do výrobkov na zlepšenie al. úpravu ich vlastností, prísada) lat. odb.
fixatér lat.-franc.
fixátor (l. na znižovanie prchavosti al. zosilňovanie vône, voňavky, ustaľovač) lat.
reagens (l. na zisťovanie iných látok, činidlo) lat. chem.
indikátor (l. ukazujúca stav al. zmenu sústavy, do kt. bola pridaná) lat. chem.
disperzia (nerovnorodá sústava obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.
koloid (viaczložková l., v kt. je rozptýlená iná l., častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.
emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.
latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.
lyosól (koloidná sústava, pevná látka v kvapaline) gréc.
hydrosól (koloidná sústava, pevná látka vo vode) gréc.
aerosól (koloidná sústava, pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.
suspenzia (sústava, v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem.
gél (rôsolovitá l., v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že tvoria spojitú štruktúru) lat. chem.
emulgátor (l. uľahčujúca tvorbu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
adhezívum (l. zvyšujúca priľnavosť) lat. odb.
oxidant (l. schopná okysličovať inú látku, okysličovadlo) gréc. chem.
pyrofor (samozápalná l. horiaca samovoľne na vzduchu) gréc. chem.
odorant (ostro páchnuca l. pridávaná napr. do vykurovacích plynov) lat. chem.
saponát (syntetická l. používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sóda (biela prášková al. kusová l. používaná na zmäkčovanie vody; biela práškovitá l. používaná v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy) arab.-lat.
stimulátor (l. povzbudzujúca rast rastlín, živočíchov) lat. biol.
lakrimátor (slzotvorná l.) lat. odb.
adamsit /-zi-/ (bojová chem. kryštalická l. s obsahom arzénu) vl. m. chem.
napalm (bojová zápalná rôsolovitá l. s obsahom benzínu) angl. skr. chem. voj.
soman (bojová nervová l. obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.
tabun (bojová chemická nervová jedovatá l.) um. chem.
yperit (bojová jedovatá chem. l. spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.
pajc (l. na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod., moridlo) nem. stolár. slang.
git (l. na spájanie al. vypĺňanie povrchových nerovností, tmel) nem. hovor.
kaučuk indián.-franc. tech.
elastomér (pružná l. z mliečnej šťavy tropických stromov al. umelá) gréc. chem.
ebonit (čierny tvrdý tuhý vulkanizovaný kaučuk) egypt.-gréc. chem.
guma (l. vyrobená vulkanizáciou kaučuku) egypt.-lat.
rezlit (tuhá guma na podošvy) lat.
polymér (makromolekulárna l.) gréc. chem.
plast (makromolekulárna l. spracovávaná teplom al. tlakom) gréc. chem.
polyvinylchlorid [PVC] (plastická l., polymér vinylchloridu) gréc. + lat.
igelit nem. vl. m.
novoplast (mäkčené ohybné nepremokavé PVC) lat. + gréc.
vinidur (plastická l., nemäkčený PVC) lat. tech.
novodur (tvrdý, nemäkčený PVC na výrobu rúrok) lat. chem.
epoxid (plastická l. používaná na výrobu lepidiel, tmelov, lakov a pod.) gréc. chem.
polyetylén (plastická l. používaná na výrobu obalových materiálov a pod.) gréc. chem.
polystyrén (bezfarebná tuhá plastická l. používaná na tepelné izolovanie) gréc. chem.
plexisklo (dokonale priehľadná bezfarebná plastická l., organické sklo) lat. + slov. tech.
polyester (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien a lakov) gréc. chem.
polyamid (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien) gréc. chem. porovnaj vlákno 1
neoprén (plastická l. podobná kaučuku) gréc. chem.
dupol (plastická l. na kabelky) ?
termoplast (plastická l. teplom mäknúca a chladom tuhnúca) gréc. chem.
teflón (plastická l. chem. a tepelne odolná používaná ako ochranný povlak na kuchynský riad a pod.) um. tech.
molitan (plastická penová l. používaná napr. v čalúnictve a ako izolačný materiál) um. chem.
tartan (plastická l. používaná na pokrývanie plochy šport. závodísk) vl. m.
celuloid (plastická pružná priehľadná, ľahko zápalná l. používaná aj v kinematografii) lat. + gréc.
dielektrikum gréc.
izolant (l. s vysokým merným odporom, elektricky nevodivé prostredie, nevodič) tal.-franc.
lubrikant (l. používaná na povrchovú úpravu sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.
komprimát (lisovaná l., napr. v tabletách) lat.
želatína (glejovitá l. živočíšneho pôvodu získaná vylúhovaním kostí a koží) franc. odb.
ambra arab.
vorvaňovina (voskovitá voňavá l. z čriev vorvaňa používaná vo voňavkárstve) rus. odb.
vazelína (l. na mazanie, prípravu mastí a pod. z minerálnych olejov) nem. + gréc.
laminát (vrstvovitá l. vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev, vystužená živicami al. plastmi, vo forme dosiek al. tvarovaná) lat. tech.
papyrus (l. na písanie v staroveku vyrobená zo stonkov egypt. vodnej rastliny z čeľade šachorovitých) gréc.
celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc. porovnaj plát
email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak) nem. hovor.
engoba (l. na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.
lister (lesklá meňavá l. na skle al. fajanse) franc. sklár.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
exhalát (odpadová pevná, kvapalná a plynná l. vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie, škodlivina) lat. tech.
polutant (l. znečisťujúca životné prostredie) lat. odb.
deterent (l. rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
éter (l. vypĺňajúca vesmírny priestor podľa starých predstáv) gréc.
fluidum (predpokladaná neviditeľná, nevážiteľná l. vyžarujúca energiu, nositeľka niektorých vlastností látok, najmä v 17.a 18. st.) lat.
imponderabiliá (predpokladané nezvážiteľné látky slúžiace na vysvetlenie niektorých fyz. úkazov) lat.
flogistón (predpokladaná l. spôsobujúca horľavosť a unikajúca pri horení, 17. – 18. st.) gréc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 16. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.