pohorie

pohorie pozri horstvo

horstvo

oro- (vrch, hora) gréc. v zlož. sl.

masív (mohutné pohorie) franc. geogr.

sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.

montagne /-taň/ (pohorie, hory) franc.

highlands /hajle-/ (vrchovina, vysočina) angl. geogr.

džabal

džebel (vrch, hora, pohorie) arab. porovnaj vrch

vrch

mont /mon/ franc.

mount /maunt/ angl.

monte (hora) tal. špan. port.

pic /pik/ (hora, vrchol) franc.

oro- (hora, horstvo) gréc. v zlož. sl.

džabal

džebel (hora, pohorie) arab.

kopje

koppie afrik.-hol.

matopo (v. nápadne vystupujúci nad plochou krajinou) ? geogr.

monadnok /mone-/ (osamotený v. na parovine) vl. m. geol.

duván (vyvýšenina pod šírym nebom) turkotat.

inselberg /-zel-/ (zvyškový ostrovný v. v púštiach a polopúštiach) nem. geogr.

bornhardt (inselberg v Afrike) vl. m. geogr.

guyot (podmorská hora, sopka tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.

palz (povrchové kopčekovité, aj niekoľko metrov vysoké pôdne útvary vytvorené spolupôsobením mrazu a rašeliny) sanskrit geogr.

šeps (v. s plochým vrcholom, tabuľová, stolová hora) angl. geol.

kalvária (v. s výjavmi z biblickej krížovej cesty) lat.

Golgota aram.

Kalvária (v. pri Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus) lat. bibl.

Parnas (v. v Grécku, sídlo ochrankýň umenia a vedy, múz) porovnaj pahorokhorstvo

pás

pás 2 (dlhá úzka plocha)

štráf (pruh) nem. hovor.

tál

táľ (p. poľa a pod.) nem. hovor.

koridor (p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu) tal.

kordón (p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo) franc.

zóna (oblasť, územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.

ekoton (prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.

banket (nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica) tal. stav.

lido (piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu) tal. geog.

istmus (p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija) gréc. geogr.

zodiak (p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh) gréc. astron.

rímsa (architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby) lat.-nem.

taenia /té-/ (starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám) gréc. lat.

lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.

vlys (ozdobný vodorovný pruh na stene stavby) franc.-nem. archit.

zooforos

zoforos (vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.) gréc. archit. porovnaj oblasť 1

pásmo

pásmo 1 (pruh územia, oblasť)

zóna (oblasť, územie) gréc. kniž. a odb.

kordón (pás územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie) franc.

sierra /sje-/ (horské p., pohorie) špan.

ekoton (prechodné p. medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

front (predné bojové p., predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj. porovnaj oblasť

rozvetvenie

bifurkácia (rozdelenie, rozdvojenie, rozštiepenie kniž.; r. toku rieky do rôznych riečnych systémov) lat.

delta (r. rieky pred ústím do jazera al. mora) gréc.

virgácia (vejárovité rozbiehanie hrebeňov, chrbtov pohorí) lat. geol. porovnaj rozdelenie 1

vznik

genéza gréc.

-genéza (pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.

-genesis (vývin) gréc. v zlož. sl.

-gónia (pôvod, zrod) gréc. v zlož. sl.

syngenéza (súčasný, spoločný v.) gréc. kniž. a odb.

osteogenéza (v. a vývoj kostí) gréc. biol.

psychogenéza (v. a vývoj duševna, duševného života) gréc.

patogenéza (v. a vývoj chorobných zmien v tele) gréc. lek.

metastáza (v. druhotného ložiska rozšírením, zavlečením chorobného procesu, zhubných buniek na iné, vzdialené miesto v organizme) gréc. lek.

speciácia (v. nového samostatného druhu) lat. biol.

habituácia (vytváranie, v. návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.

biogenéza (v. a vývin organizmov z iných organizmov, tvorba organických látok živými organizmami) gréc. biol.

abiogenéza (v. života z látok neživej prírody) gréc. biol.

archigónia (v. organizmov priamo z neživej hmoty, ako domnienka) gréc. biol.

orogenéza (v. pohorí deformáciou zemskej kôry) gréc. geol.

ab origine mundi /-rí- -dí/ (v. od stvorenia, po stvorení sveta) lat. kniž. porovnaj tvorenie 1vývoj