Výsledky vyhľadávania

jednoducho

jednoducho
nudis verbis (jednoduchými slovami) lat. kniž. porovnaj jednoduchý

priamo

priamo
vis-à-vis /vizaví/ (naproti, zoči-voči) franc. hovor.
tête à tête /tetatet/ (medzi štyrmi očami, dôverne) franc. kniž. t. rozhovor
expressis verbis (výslovne, vyslovene, naplno, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.
rekta- (bezprostredne) lat. v zlož. sl.
direkt
akurát (práve, priam, presne) lat. hovor. porovnaj priamy 1priamy 2priamy 3

dôrazne

dôrazne
accentato /aččentá-/
con accento /kon aččen-/ tal. hud.
enfatico /-iko/ (vzletne) tal. hud.
ponderoso /-rózo/ (ťažko) tal. hud.
rinforzando /-ca-/
rinfozato /-cá-/ (výrazne) tal. hud.
marcando /-kan-/
marcato /-ká-/ (zdôraznene, výrazne) tal. hud.
forzando /-can-/ (silno) tal. hud.
sforzando /-can-/
sforzato /-cá-/ (zosilnene) tal. hud.
crescendo /kreše-/ (zosilňovane, zosilňujúco, zosilnene, postupne zosilňovať, čoraz silnejšie) tal. hud.
accrescendo /akreše-/ (zosilnene, zosilňovane, zosilňujúco, čoraz silnejšie) tal. hud.
expressis verbis (výslovne, vyslovene, priamo, naplno, jednoznačne, jasne) lat. kniž. vyjadriť e. v. porovnaj dôrazný

výslovne

výslovne
kategoricky (bezpodmienečne, jednoznačne, rázne, rozhodne) gréc.
explicitne
explicite (jasne, zreteľne, zjavne) lat. kniž.
expressis verbis (vyslovene, priamo, naplno, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.

jednoznačne

jednoznačne
konkrétne (presne, určito, jasne, vecne) lat.
kategoricky (bezpodmienečne, rázne, rozhodne, výslovne) gréc.
expressis verbis (výslovne, vyslovene, priamo, naplno, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v. porovnaj jednoznačný

naplno

naplno
pleno /plé-/ (všetkými hlasmi, všetkými nástrojmi) tal. hud.
ripieno /-pjé-/
tutti (v plnom obsadení, všetky hlasy, nástroje) tal. hud.
expressis verbis (výslovne, vyslovene, priamo, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.

jasne

jasne
konkrétne (presne, určito, jednoznačne, vecne) lat.
explicitne
explicite (výslovne, zreteľne, zjavne) lat. kniž.
expressis verbis (výslovne, vyslovene, priamo, naplno, jednoznačne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.
distinto
distinuto (presne, zreteľne, čisto, o prednese) tal. hud.
vide licet
videlicet (očividne, zrejme) lat. kniž. porovnaj jasný

zjavne

zjavne
aperte (otvorene) lat. kniž.
explicitne
explicite (výslovne, jasne, zreteľne) lat. kniž.
expressis verbis (výslovne, vyslovene, priamo, naplno, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.
vide licet
videlicet (očividne, jasne, zrejme) lat. kniž. porovnaj zjavný

nechuť

nechuť
repugnácia (odpor) lat. lek.
antipatia (záporný citový postoj, nevôľa, odpor) gréc.
averzia (záporný citový postoj, silná n., odpor) lat.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, odpor) lat. kniž.
apatia
letargia (nevšímavosť k okoliu, otupenosť, necitlivosť, ľahostajnosť) gréc.
flegma
flegmatizmus
flegmatickosť (nevšímavosť, chladnokrvnosť, nezáujem, ľahostajnosť) gréc.
rezignácia
rezignovanie
rezignovanosť (zmierenie s okolnosťami, odovzdanosť, poddanie sa osudu, ľahostajnosť) lat.
ódium (odpor, nenávisť, opovrhnutie) lat. kniž.
fóbia gréc.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný odpor, nenávisť k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.
miso- /mizo/
mizo- (odpor, nenávisť, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.
taedium vitae /té- víté/ (pocit znusenosti, znechutenia zo života, n. do života) lat. lek. psych.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v ruskom prostredí) gréc.-rus.
anorexia gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, n. do jedla, nechutenstvo) lat. lek. porovnaj odpor 1

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)
senzus lat.
psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.
fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.
déj¸ vu /deža vi/
déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.
nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.
libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.
inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.
eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.
hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.
katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.
komplex lat. hovor.
mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.
skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.
resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.
taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.
tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.
démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

odpor

odpor 1 (záporný citový postoj, nechuť)
repugnácia (nenávisť, neznášanlivosť) lat. lek.
antipatia (záporný citový postoj, nevôľa, nechuť) gréc.
averzia (záporný citový postoj, silná nechuť) lat.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť) lat. kniž.
apatia
letargia (nechuť, nevšímavosť voči okoliu, otupenosť, necitlivosť, ľahostajnosť) gréc.
antagonizmus (nezmieriteľný o., nepriateľstvo) gréc. kniž.
ódium (nenávisť, opovrhnutie, nechuť) lat. kniž.
fóbia gréc.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný o., nenávisť k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.
miso- /mizo/
mizo- (nenávisť, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.
mizantropia (nenávisť, neláska voči ľuďom) gréc.
mizogýnia (nenávisť k ženám) gréc. odb.
mizandria (nenávisť k mužom) gréc. kniž. odb.
mizopédia (nenávisť k vlastným deťom) gréc. lek.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v ruskom prostredí) gréc.-rus.
idiosynkrázia (neprekonateľný pudový o. k rôznym vnemom, najmä dotykom, zvukom, vôňam) gréc. psych.
koprofóbia (strach, o. voči vlastným výkalom) gréc. lek.
taedium vitae /té- víté/ (pocit znusenosti, znechutenia zo života, nechuť do života) lat. lek. psych.
mizogamia (o. k manželstvu, uzavretiu manželstva) gréc.
antifeminizmus (o. voči ženám a ich uplatneniu vo verejnom živote) gréc. + lat.
anorexia gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
melofóbia (chorobný o. k hudbe) gréc. lek.
bibliofóbia (chorobný o. voči knihám) gréc.
xenofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči cudzincom, všetkému cudziemu) gréc. kniž.
šovinizmus (nenávisť k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
rasizmus (nenávisť k niektorým ľudským plemenám podmienená teóriou o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.
slovakofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovensku a všetkému slovenskému) vl. m. + gréc.
slavianofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovanom a všetkému slovan.) rus. + gréc.
rusofóbia
rusofóbstvo (nenávisť, nepriateľstvo voči Rusku a všetkému ruskému) vl. m. + gréc.
maďarofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Maďarsku a všetkému maďarskému) vl. m. + gréc.
germanofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Nemecku a všetkému nemeckému) lat. + gréc.
frankofóbia germ. + gréc.
galofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Francúzsku a všetkému francúzskemu) vl. m. + gréc.
anglofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Anglicku a všetkému anglickému) lat. + gréc.
antisemitizmus (rasová, národnostná a náb. nenávisť voči Židom) gréc. + vl. m.
negrofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči černochom) špan. + gréc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.