nezvyčajne

extra lat. hovor.

extra- (neobyčajne, zvláštne, mimoriadne) lat. hovor. v zlož. sl.

ultra- (neobyčajne, mimoriadne) lat. v zlož. sl.

extra ordinem (mimo poradia, mimoriadne) lat. kniž. porovnaj neobvyklý

osobitne

separatim /-rá-/ (oddelene) lat. kniž. zried.

extra lat. hovor.

separátne lat.

sólovo tal.

sólo tal. hovor.

extra- (oddelene, samostatne, zvlášť) lat. v zlož. sl. porovnaj osobitný

veľmi

per- lat. v zlož. sl.

extra lat. hovor.

extra- (nezvyčajne, neobyčajne, zvláštne, mimoriadne) lat. hovor. v zlož. sl.

ultra- (prehnane, príliš, nadmieru, krajne) lat. v zlož. sl.

makro- gréc. v zlož. sl.

fest nem. hovor. expr.

molto (veľa) tal. hud.

sakramentsky (poriadne, náramne) lat. hovor. expr.

assai /-aj/ (značne) tal. hud. porovnaj veľký

samostatne

extra lat. hovor.

separátne lat.

sólovo tal.

sólo tal. hovor.

extra- (osobitne, oddelene, zvlášť) lat. v zlož. sl. porovnaj samostatný

opevnenie

festung nem. hovor.

fortifikácia lat. voj.

fort (o., hradba) franc. hist.

barbakan (predsunuté o. brány stredovekého mesta al. hradu, strieľňa) perz.-lat. archit.

luneta (predsunuté polkruhovité o.) franc. hist. voj.

bastión (vystupujúca, predsunutá, najmä kruhová časť o.) franc. hist.

envelopa (plášťová hradba obklopujúca inú hradbu) franc.

reduta (predsunutá, vonkajšia uzavretá samostatná baroková hradba) franc. hist.

palisáda (obranné o., stena, val, ohrada, hradba z kolov zarazených tesne vedľa seba do zeme al. na vrchol opevnenia) franc.

gabion (o. vystužené prúteným pletivom) tal.-franc. pren.

castella /kastela/

kastel (menšie rímske o. ako súčasť hraničného systému) lat.

donjon /donžon/

donžon (obytná obranná veža v stredovekom hrade vo Francúzsku a Nemecku ako posledné útočisko obrancov hradu) kelt.-franc.

beffroi /befroa/ franc.

belfrei angl.

belfried /-fríd/ (osamote stojaca opevnená strážna veža al. mestská zvonica) nem. archit.

burgus (strážna veža ako súčasť opevnenia Rím. ríše) lat.-germ.

bašta (veža vystupujúca z o. s kruhovým al. päťuholníkovým tvarom) tal.

ravelín (trojuholníková bašta obrátená ostrým hrotom do okolia, výstupok opevenia) franc. archit.

bastila (vonkajšie zosilnenie hradieb vystupujúce z líca hradieb) vl. m. hist.

kurtina (hradbový múr, val opevnenia medzi baštami) franc.

eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú plochu hradnej priekopy) tal.-franc.

tenaille /tenáj/ (pevnostná stavba so striedavo vystupujúcimi a ustupujúcimi rohmi) franc. hist.

šanec

šianec (hradba s priekopou, val, zákop) nem. voj. hist.

extra muros (za hradbami, mimo mesta) lat. kniž. porovnaj pevnosťhrad

mesto

poli- gréc. v zlož. sl.

city /si-/ (m., najmä stred m.) angl.

metropola (veľké, významné, najmä hlavné m.) gréc.

rezidencia (sídelné m.) lat. zastar.

aglomerácia (zoskupenie, nahromadenie obyvateľstva al. priemyslu) lat. kniž. a odb.

technopolis (m. s vysokou úrovňou technologického rozvoja) gréc.

municípium (m. s osobitným zriadením vyčlenené zo správneho obvodu) lat. práv.

homeland /houmlend/ (malé m. pre černochov v JAR) angl.

latrán (m. pri murovanom hrade al. zámku, priamo od neho závislé, od ostatného m. oddelené riekou) lat. archit.

podľa urbanistickej teórie ekistiky

polis (tradičné, statické m.)

dynapolis (živelne vyvinuté m. počas 19. st.)

metropolis (sústredenie s prelínaním s okolitými oblasťami)

megalopolis (veľkomestské rozpínavé nahromadenie obyvateľstva)

ekumenopolis (posledná fáza, spojenie metropol a megapol)

Babylon

Bábel (hlavné m. starovekej ríše v Mezopotámii)

Roma aeterna /éter-/ (večný Rím, staroveké označenie) tal. kniž.

urbs aeterna /éter-/ (večné mesto, staroveké označenie) lat. kniž.

Roma caput mundi /ka-/ (Rím, hlava sveta, hlavné mesto sveta) lat. kniž.

municípium (starorím. m. s rímskym občianskym právom a povinnosťami) lat. hist. práv.

civitas (mestský štát v Rím. ríši, štát) lat.

oppidum (rímske antické m. budované zámerne ako m.) lat. hist.

posad (obchodné a priemyslové m. v Rusku v 17. – 18. st.) rus. hist.

extra muros (mimo m., za hradbami) lat. kniž. porovnaj časť mesta

samostatný

samostatný 2 (jestvujúci oddelene, osobitný)

sólový tal.

sólo tal. hovor.

singel angl. výp. tech. slang. s. počítač

extra (oddelený, osobitný, zvláštny) lat. hovor.

separátny (oddelený, odlúčený, osobitný, zvláštny) lat.

solitérny

solitárny (oddelený, osamotený, ojedinelý, jednotlivý) lat.-franc. kniž.

esenciálny (neznámeho pôvodu) lat. lek. e. choroba

jednotlivý

singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.

separovaný (oddelený, odlúčený, triedený) lat.

separátny (oddelený, odlúčený, samostatný, osobitný, zvláštny) lat.

izolovaný (osamostatnený, osamotený, oddelený, odlúčený, odčlenený) tal.-franc.

solitérny

solitárny (oddelený, osamotený, ojedinelý, samostatný) lat.-franc. kniž.

extra lat. hovor.

sólový tal.

sólo (osobitný, oddelený, samostatný, zvláštny) tal. hovor.

individuálny (osobitý, svojrázny, jedinečný) lat.

diskrétny (nesúvislý, nespojitý, pretržitý, oddelený) lat.-franc. fyz. filoz. d. jav

neobvyklý

atypický (nezvyčajný, odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny) gréc.

exotický (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý) gréc.

originálny (osobitý, zvláštny, svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný) lat.

unikátny (osobitý, jedinečný, ojedinelý, zvláštny, jediný svojho druhu) lat.

kuriózny (zvláštny, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný, zriedkavý) lat.

raritný (zvláštny, vzácny, nezvyčajný, zriedkavý) lat.

bizarný špan.

pitoreskný (podivný, čudný, zvláštny) tal.-franc. kniž.

extraordinárny (nezvyčajný, mimoriadny, zvláštny) lat. kniž. odb.

spektakulárny (zvláštny, neobyčajný, nezvyčajný, osobitý, vzbudzujúci pozornosť) lat.-franc. kniž.

extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny, mimoriadny) lat. hovor.

extrovný (zvláštny, výnimočný, neobyčajný) lat. hovor.

ultra- (nezvyčajný, neobyčajný, mimoriadny) lat. v zlož. sl.

singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.

špeciálny lat.

špeci

špéci (osobitý, zvláštny, mimoriadny) lat. slang.

špecifický (osobitý, zvláštny, príznačný, svojrázny) lat. kniž. a odb.

paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.

pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný sa od normálu) lat. kniž.

atraktívny (nezvyčajný, lákavý, príťažlivý, pútavý, zaujímavý) lat.

exkluzívny lat.

elitný (nezvyčajný, výnimočný, mimoriadny, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.

excentrický lat.

extravagantný (výstredný, prepiaty, nápadný, zvláštny, neobvyklý) lat. + franc.

anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný) gréc.

abnormálny lat.

abnormný lat. zried.

anormálny (odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.

exorbitantný (nezvyčajný, nesmierny, prílišný) lat. odb. kniž.

sporadický (zvláštny, zriedkavý, ojedinelý, vzácny, občasný) gréc. kniž. s. výskyt

výnimočný

anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný) gréc.

singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny) lat. kniž. a odb.

geniálny (vynikajúci, vrcholný) lat.

fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný) gréc.

extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny, mimoriadny) lat. hovor.

extrovný (zvláštny, neobyčajný) lat. hovor.

exkluzívny (nezvyčajný, mimoriadny, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) lat.

elitný (vyberaný, výborný, výlučný) franc.

super lat.-nem. hovor.

super- lat. v zlož. sl.

crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny) angl. slang.

elitársky (výlučný, náročný, nadradený) franc. porovnaj nevšednýneobvyklýveľkolepý

mimoriadny

extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.

ultra- (nezvyčajný, neobyčajný) lat. v zlož. sl.

mega-

megalo-

-megalia (veľkolepý, významný) gréc. v zlož. sl.

extraordinárny (nezvyčajný, zvláštny) lat. kniž. odb.

špeciálny lat.

špeci

špéci (osobitný, zvláštny) lat. slang.

extrovný (výnimočný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.

exkluzívny lat.

elitný (nezvyčajný, výnimočný, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.

eminentný (vynikajúci, význačný, znamenitý, výrazný) lat. kniž.

atypický (nezvyčajný, odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny) gréc.

paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.

abnormálny lat.

abnormný lat. zried.

anormálny (odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme, neprirodzený) gréc. + lat. kniž.

anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný, neprirodzený) gréc.

pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný od normálu) lat. kniž. porovnaj nezvyčajnýprvotriedny

Výsledky vyhľadávania

nezvyčajne

osobitne

veľmi

samostatne

opevnenie

mesto

samostatný

jednotlivý

neobvyklý

výnimočný

mimoriadny