zoskupenie

agregát (zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, spojenie, spájanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie, hromadenie) lat.

aglomerácia (zoskupovanie, nahromadenie, hromadenie, zhluk, zhlukovanie kniž. a odb.; nahromadenie veľkého počtu obyvateľstva al. priemyslu, husté osídlenie stav.) lat.

konurbácia (z. viacerých miest s rôznymi vzájomne sa doplňujúcimi funkciami) lat.

konštelácia (z. okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer; z., postavenie nebeských telies astron.) lat.

konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.

figurácia (zostavenie) lat.

asociácia (zoskupovanie ľudí do spoločenstiev na dosiahnutie určitého cieľa) lat.

koalícia (volebné al. vládne z., spojenie, spojenectvo polit. strán, obranné al. útočné z. štátov) lat.

front (z. organizácií, strán, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom) lat. hist.

blok (z. rovnakých al. podobných predmetov, javov, tvoriace celok; z. ľudí, skupín, štátov s podobnými cieľmi) franc.-nem.

socblok (blok socialistických štátov po 2. svetovej vojne, asi do 1990) lat. + franc. + nem. publ. slang.

pakt (z. štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat.-nem. publ.

koncern (spojenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.

spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.

panoptikum (z. nerovnorodých, vzájomne nesúvisiacich osôb, predmetov, javov a pod.) gréc. pren.

eufónia (súzvučné z. tónov al. hlások, ľubozvučnosť) gréc. odb.

polyfónia (súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, viachlas) gréc. hud.

akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) tal. hud.

konsonancia (súzvuk dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.

asonancia (zvuková zhoda samohlások v slabikách na konci veršov, približný rým) lat. lit. porovnaj súzvuk

kakofónia gréc. hud. lingv.

disharmónia lat. + gréc. hud.

disonancia /-so-/ (nesúzvučné z. tónov al. hlások, nesúzvuk, neľubozvuk) lat. hud.

terc

tercka (z. troch kariet) tal. kart. porovnaj spojenie 1súbor 1zostava

súzvuk

akord (s. troch al. viacerých tónov) tal. hud.

konsonancia (s. dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.

polyfónia (s. dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, viachlas) gréc. hud.

eufónia (ľubozvučnosť, súzvučné zoskupenie tónov al. hlások) gréc. odb.

asonancia (zvuková zhoda samohlások v slabikách na konci veršov, približný rým) lat. lit.

harmónia

harmonickosť gréc.

symfónia

symfonickosť (súlad, vyrovnanosť, vyváženosť, súhra) gréc. kniž.

panharmónia (všeobecný s., súlad) gréc. kniž. porovnaj súlad 1

ľubozvuk

eufónia (ľubozvučnosť, súzvučné zoskupenie tónov al. hlások) gréc. odb.

konsonancia (súzvuk dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.

akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) tal. hud.

melodickosť

melodika (spevnosť, spevný ráz) gréc. hud. m. piesne porovnaj súzvuk

práca

práca 2 (ľudská činnosť jako spoločenský jav)

akcia (činnosť, pôsobenie) lat.

akord (úkolová p. odmeňovaná podľa merných jednotiek, napr. od kusa) franc. hovor.

penzum (uložená, vymedzená p., úloha) lat. kniž.

brigáda (dobrovoľná, výpomocná, spoločensky užitočná p., najmä skupinová) franc.

subotnik (brigáda v sobotu v bývalom ZSSR) rus.

fuška (neoprávnene vykonávaná p., najmä remeselnícka) nem. hovor.

galeje (nútené trestanecké práce, najmä veslovanie na lodiach) tal. hist.

mita (nútená p. v Lat. Amerike, v baniach, poľnohospodárstve) indián.

katorga (nútené práce v Rusku za cára) gréc.-rus.

barščina (povinná nevoľnícka robota v cárskom Rusku) rus. hist.

akcidencia (príležitostná, vedľajšia p.) lat. zastar.

kooperácia (spolupráca, súčinnosť) lat.

team-work /tím-/ (spolupráca, súčinnosť skupiny úzko spolupracujúcich ľudí) angl. publ.

lekcia (školská úloha, cvičenie) lat.

podnikateľ

businessman

biznismen (p. vo väčšom rozsahu) angl.

producent (výrobný p., výrobca) lat.

akordant (malý p., najmä v stavebníctve) franc.

finančník (p. v peňažníctve) franc.

impresário (p. v oblasti div. a hud. programov) tal.

nepman (p. v období tzv. novej ekonomickej politiky v sov. štáte umožňujúcej niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. + angl.

buržuj

buržoa franc.

kapitalista (vykorisťovateľ, bohatý meštiak, vlastník výrobných prostriedkov) lat. porovnaj obchodník

robotník

proletár (námedzný r.) lat.

šichník (pomocný r. pracujúci za dennú mzdu, nádenník) nem. hovor. zastar.

akordant (r. pracujúci v úkolovej práci, odmeňovaný podľa merných jednotiek, napr. od kusa) franc.

šleper (pomocný r. obsluhujúci vozíky v tuneli, bani a pod.) nem. ban. slang.

dokár (prístavný r.) angl.

špeditér (nosič, najmä nábytku) franc.-nem. hovor.

debardér (prístavný nosič nákladov) franc. lod.

hamal (nosič nákladov, bremien) arab.

montér (r. zostavujúci celky, najmä stroje a zariadenia z hotových častí) franc.

šalovač (stav. r., kt. robí obklad, debnenie z dosák, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.

gastarbeiter /-baj/ (príležitostný r. v západnej Európe, najmä v Nemecku) nem. subšt.

bíreš (poľnohosp. r. al. sluha na veľkostatku) maď.

komenciáš (poľnohosp. r. al. sluha pracujúci za naturálny plat) lat. zastar.

burlak (rus. nádenník ťahajúci lode proti prúdu, ťahač, 17. – 19. st.) rus.

batrak (rus. poľnohosp. r. bez pôdy, pracujúci námedzne) rus.

baráber (r. na stavbe ciest, železníc a tunelov) tal. zastar.

ciompi /čom-/ (textilní robotníci v stredovekej Florencii, 14. st.) tal.

kuli (nevyučený juhoázijský r., nádenník, nosič tovaru) hind.

peón (nekvalifikovaný poľnohosp. r. závislý na majiteľovi pôdy, Latinská Amerika) špan.