Výsledky vyhľadávania

hnisanie

hnisanie
purulencia lat. lek.
pyóza gréc. lek.
supurácia lat. lek.
absces (ohraničené h., dutina vyplnená hnisom, hnisavý zápal tkanív, ložisko hnisu, hľuza) lat. lek. vet. porovnaj zápal 1

jedinec

jedinec 2 (samostatný živý, živý tvor, bytosť (rastlina al. živočích))
organizmus
biont gréc. biol.
hominid (j. z čeľade primátov zahrnujúcej vyhynuté druhy a človeka, napr. opočlovek, pračlovek) lat.
solitér (j. vyskytujúci sa jednotlivo) franc. kniž.
eobiont (najjednoduchší živý organizmus) gréc. biol.
monéra (predpokladaný prvotný živý jednobunkový organizmus) gréc. biol.
makroorganizmus (organizmus viditeľný okom) gréc. biol.
mikroorganizmus
mikrób
mikrobión
protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.
patogén (choroboplodný zárodok, mikroorganizmus schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
baktéria (mikroskopický jednobunkový mikroorganizmus bez jadra) gréc. biol.
bacil (tyčinkovitý mikroorganizmus biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.
vírus (najjednoduchší nebunkový mikroorganizmus vyvolávajúci choroby) lat. biol.
bakteriofág
fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.
HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.
streptokok (mikroorganizmus vyvolávajúci infekcie, napr. angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.
stafylokok (guľovitýmikroorganizmus tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.
rickettsia /riket-/
riketsia (mikroorganizmus na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.
parazit (cudzopasný organizmus využívajúci iný organizmus ako zdroj potravy a ako životné prostredie a tak mu škodiaci, cudzopasník) gréc. biol. porovnaj príživník 2
pseudoparazit (organizmus, kt. náhodne vnikol do tela iného organizmu) gréc. zool.
endozoá (organizmus žijúci vnútri telových dutín živočíchov) gréc. zool. plur.
endofág (organizmus žijúci a živiaci sa vnútri živočíchov a rastlín) gréc. biol.
biofág (organizmus živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (organizmus živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
symbiont (organizmus žijúci v trvalom spolužití s iným organizmom) gréc. biol.
kozmopolit (rastlina al. živočích rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (organizmus schopný obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
alochtón (organizmus pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.
autochtón (organizmus pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu) gréc. odb.
penetrant (organizmus, kt. prenikol na nové územie za hranicu svojho pôvodného výskytu) lat. ekol.
ekáda (prispôsobený organizmus vzniknutý výberovým pôsobením okolia) gréc. genet.
stenochor (organizmus vyskytujúci sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
hydrobiont (organizmus viazaný spôsobom života na vodné prostredie) gréc. biol.
saprobiont (organizmus žijúci v znečistenej vode, živiaci sa rozkladajúcimi sa látkami) gréc. biol.
planktón (drobný organizmus tvoriaci zložku spoločenstva drobných organizmov vznášajúcich sa vo voľnej vode) gréc. biol.
amfibiont (obojživelný organizmus) gréc. biol.
geobiont (organizmus žijúci v pôde trvalo, celý život) gréc. biol.
geoxena
geoxenum (organizmus žijúci náhodne, dočasne v pôde) gréc. biol.
geophila (organizmus žijúci v pôde počas určitého vývojového štádia) gréc. biol.
litofyt
litofilný organizmus gréc. biol.
petrikolný organizmus (organizmus žijúci na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.
tyrfobiont (organizmus žijúci na rašelinisku) gréc. biol.
psamobiont (organizmus žijúci v piesku) gréc. biol.
troglofil (organizmus žijúci v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (organizmus žijúci v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
chionofóbny organizmus (organizmus žijúci na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
chionofilný organizmus (snehomilný organizmus žijúci na miestach so snehovou pokrývkou) gréc. biol.
halofóbny organizmus (organizmus neznášajúci slané prostredie) gréc. biol.
eurybiont (organizmus s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofilný organizmus (organizmus so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
halobiont (slanomilný organizmus žijúci v slanom prostredí) gréc. biol.
psychrofil
psychrofilný organizmus (chladnomilný, studenomilný organizmus rastúci pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. biol.
termofil
termofilný organizmus (teplomilný organizmus, kt. optimálna teplota je 60 – 70 °C) gréc. biol.
fotofilný organizmus (svetlomilný organizmus) gréc. biol.
heliofilný organizmus gréc.
sciofóbny organizmus (svetlomilný, slnkomilný organizmus vyskytujúci sa na silno osvetlených netienených miestach) gréc. biol. bot.
fotoautotrof (organizmus prijímajúci energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
heliofóbny organizmus
sciofilný organizmus (tieňomilný organizmus rastúci v tieni al. unikajúci do tieňa) gréc. biol. bot.
troglobiont (jaskynný organizmus trvalo žijúci v jaskyniach) gréc. biol.
osmotrofný organizmus (organizmus prijímajúci potravné roztoky povrchom tela, napr. baktérie) gréc. zool.
dekompozitor lat. + franc.
reducent lat.
deštruent (organizmus rozkladajúci organickú hmotu na jednoduchšie látky) lat. ekol.
litofágny organizmus (organizmus so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
anaerób
anaerobiont
anaeróbny organizmus (organizmus žijúci bez vzdušného kyslíka) gréc. biol.
entomofág (organizmus živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
mycetofág (organizmus živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
heterotrof (organizmus živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
detritofág (organizmus živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
saprofág
saprofyt
schizofág
saprofágny organizmus
saprofytický organizmus (organizmus živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
gynandromorf (organizmus, kt. má časť tela tvorenú samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.
intersex (pohlavne prechodný organizmus so samčími i samičími znakmi) lat. biol.
androgýn gréc. biol.
hermafrodit gréc. biol. lek.
unisexuál (organizmus so znakmi oboch pohlaví) lat.-angl.
monovoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci iba raz za rok) gréc. + lat. biol.
polyvoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci v priebehu jedného roka viackrát za sebou) gréc. + lat. biol.
mutant (organizmus vzniknutý, vyznačujúci sa obmenou, dedičnou zmenou) lat. genet. porovnaj rastlinaživočíchspoločenstvo 2

rozklad

rozklad 1 (rozloženie na časti, rozpad)
-lýza gréc. v zlož. sl.
dezintegrácia franc. + lat.
deštrukcia lat. chem.
analýza (r. predmetu al. javu na jednotlivé prvky, časti, na zistenie jeho vlastností) gréc.
dekompozícia (rozloženie, napr. mŕtvej hmoty, rozobranie) lat.
disociácia (r. na zložky, oddelenie, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.
demontáž (rozoberanie, rozobranie strojov a pod. bez poškodenia ich častí) franc.
rozborka (rozoberanie ručnej zbrane) rus. voj. slang.
atomizácia
atomizovanie (rozkladanie, rozloženie na malé čiastočky, drobenie, rozdrobenie, trieštenie, roztrieštenie) gréc. kniž.
decentralizácia (rozkladanie, rozloženie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
alokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie; rozdelenie, rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
diserzia (rozptyl, rozptýlenie) lat. odb.
inkoherencia (nesúsvislosť, nesúdržnosť, roztrieštenosť, rozpad) lat. odb.
mineralizácia (r. organických látok na jednoduché anorganické) lat. chem. biol.
lýza (r. spojený s rozpúšťaním organizmov a ich častí, buniek, krviniek) gréc. biol.
cytolýza (r. buniek) gréc. odb.
hemolýza (rozpad červených krviniek) gréc. lek.
erytroblastóza (r. červených krviniek novorodenca pôsobením materských protilátok) gréc. lek.
fotolýza (r. látky účinkom žiarenia) gréc. chem.
hydrolýza (r. látky, zlúčeniny jej reakciou s vodou) gréc. chem.
pyrolýza (tepelný r. látok, štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
histolýza (porušenie, rozpustenie tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek.
termolýza (r. zlúčeniny pôsobením tepla) gréc. chem.
disimilácia (r. prebiehajúci v živej hmote, r. organických látok na anorganické; rozloženie biol., odlíšenie, rozlíšenie rozrôznenie) lat.
implózia (deštrukcia alebo zrútenie spôsobené podtlakom) lat. chem. fyz.

rozpustenie

rozpustenie
histolýza (porušenie, rozklad tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek. porovnaj rozpúšťanierozklad 1

porušenie

porušenie 1 (zhoršeniu stavu, nepriaznivá zmena stavu)
dys- (oslabenie, chyba, porucha) gréc. v zlož. sl.
defekt (chyba, kaz, nedostatok, poškodenie, porucha) lat.
destabilizácia (narušenie stálosti, ustálenosti, pevnosti, rovnováhy) lat.
kríza (opakujúce sa p. rovnováhy medzi dopytom a ponukou, porucha hospodárstva) gréc.
šok (kríza vyvolaná náhlym nedostatkom tovaru, najmä ropy) franc.-angl.
deformácia (p. pôvodného tvaru al. zmyslu, zmena tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, pretvorenie) lat. aj pren.
torzia (deformácia krútiacim momentom na oboch koncoch, krútenie) lat. tech.
metabáza (narušenie pravidiel správnej diskusie neprípustným prechodom z jednej myšlienky na druhú, kt. s prvou nesúvisí) gréc. log.
deflorácia (zbavenie panenstva porušením, natrhnutím panenskej blany) lat. lek.
histolýza (rozklad, rozpustenie tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek.
afekt (p. duševnej rovnováhy, prudká, krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
abrázia (p. morského pobrežia príbojom a morskými prúdmi) lat. geol.
perturbácia (porucha dráhy nebeského telesa, odchýlka v pohybe nebeského telesa) lat. astron.
evekcia (p. pohybu Mesiaca závislá na postavení Slnka k priamke apsíd) lat. astron.
variácia (porucha pohybu Mesiaca vyvolaná rušivými účinkami príťažlivosti Slnka) lat. astron.
brant
bront (kaz čiernej farby na kove, zemiakoch) nem. hovor. porovnaj porucha

mikroorganizmus

mikroorganizmus gréc. biol.
mikrób
mikrobión
protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.
baktéria (mikroskopický jednobunkový organizmus bez jadra) gréc. biol.
vírus (najjednoduchší m. vyvolávajúci choroby) lat. biol.
HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.
bakteriofág
fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.
bacil (tyčinkovitý m. biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.
stafylokok (guľovitý m. tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.
streptokok (m. vyvolávajúci infekcie, najmä angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.
rickettsia /riket-/
riketsia (m. na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.
patogén (choroboplodný zárodok schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.

ložisko

ložisko 1 (miesto zápalu tkaniva, odkiaľ sa šíri nákaza)
absces (l. hnisu, dutina vyplnená hnisom, hnisavý zápal tkanív, ohraničené hnisanie, hľuza) lat. lek. vet.
karbunkul (rozsiahle hnisavé l. vzniknuté spojením hnisavých zápalov vlasového puzdra, povrchových vredov) lat. lek.
infekt (drobné zápalové l. v orgáne, odkiaľ sa šíri) lat. lek.
papula (ohraničené a vystupujúce l. na koži, pupenec) lat. lek. porovnaj zápal 1

dutina

dutina
syringo- gréc. v zlož. sl.
kaverna (d. po rozpade tkaniva lek.; d. všeobecne) lat. odb.
komora (d. niektorých orgánov v tele) gréc.-lat. anat.
sinus (d. ústroja v tele) lat. anat.
laparo-
coelio- /ko-/
-askos gréc. v zlož. sl.
abdómen
venter lat. biol.
ventro-
ventri-
adómino- (brušná d., časť tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány) lat. v zlož. sl.
stóma (ústna d.) gréc. anat.
orbita (párová d. v tvárovej časti lebky, očnica) lat. anat.
galaktokéla (d. v mliečnej žľaze vznikajúca počas dojčenia) gréc. lek.
alveola (d. v pľúcach, pľúcny mechúrik v čeľusti, zubné lôžko) lat. anat.
kavita (vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek.
vesicula /-ziku-/
vezikula
vesiculo- /ziku-/
vezikulo- (ohraničená d. na pokožke, mechúrik) lat. lek.
folikul (drobná dutinka, vačok) lat. anat.
cysta
cystis gréc. lek.
cysto- (chorobná d. uzatvorená v tkanive organizmu s rôznym obsahom) gréc. v zlož. sl.
milium (drobná cysta na koži tváre s rohovinou) lat. lek.
absces (d. vyplnená hnisom, hnisavý zápal tkanív, ložisko hnisu, ohraničené hnisanie, hľuza) lat. lek. vet.
vakuola (dutinka v bunke vyplnená najmä vodou a zásobnými látkami) lat. biol.
pór (malý, drobný otvor, prieduch, škára, štrbina) gréc.-lat. porovnaj otvor

zápal

zápal 1 (ochorenie prejavujúce sa sčervenaním, opuchnutím, bolesťou)
flegmázia
flogóza gréc. lek.
inflamácia lat. lek.
-itída lat. lek. v zlož. sl.
brant (hnisavý z.) nem. hovor.
absces (hnisavý z. tkanív, ohraničené hnisanie, dutina vyplnená hnisom, ložisko hnisu, hľuza) lat. lek. vet.
granulóm (ohraničený z. uzlíkovitého tvaru, hnisový vačok, napr. zubný) lat. lek.
infekt (drobné zápalové ložisko v orgáne, odkiaľ sa šíri) lat. lek.
reumatizmus gréc. lek.
reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.
katar (z. sliznice žalúdka, čriev, priedušiek a pod.) gréc. lek.
encefalitída (z. mozgu) gréc. lek.
meningitída (z. plien ústredného nervstva, mozgových a miechových plien) gréc. lek.
pachymeningitída (z. tvrdej mozgovej pleny) gréc. lek.
radikulitída (z. miechového koreňa) lat. lek.
myelitída (z. miechy) gréc. lek.
neuritída (z. nervov) gréc. lek.
flebitída (z. žíl) gréc. lek.
vaskulitída (z. cievy) lat. lek.
arteritída (z. tepny) gréc. lek.
endarteritída (z. vnútornej steny tepny) gréc. lek.
karditída (z. srdca) gréc. lek.
aortitída (z. srdcovnice) gréc. lek.
myokarditída (z. srdcového svalu) gréc. lek.
perikarditída (z. osrdcovníka) gréc. lek.
valvulitída (z. chlopne srdca) lat. lek.
myitída (z. svalu) gréc. lek.
myozitída (z. priečne pruhovaného svalstva) gréc. lek.
pimelitída (z. tukového tkaniva) gréc. lek.
tendinitída
tenonitída (z. šľachy) lat. lek.
desmitída (z. šľachy al. väzu) gréc. lek.
osteitída
osteotída
ostitída (z. kosti) gréc. lek.
osteoartrída (z. kostí a kĺbov) gréc. lek.
osteoperiostitéda (z. kosti a okostnice) gréc. lek.
karies (vleklý z. kostí spojený s ich rozrušením) lat. lek.
osteomyelitída (z. kostnej drene) gréc. lek.
spondylitída (z. stavcov chrbtice) gréc. lek.
artritída (z. kĺbov) gréc. lek.
monartritída (z. jedného kĺba) gréc. lek.
polyartritída (z. niekoľkých kĺbov súčasne) gréc. lek.
burzitída (z. kĺbovej dutiny, burzy) lat. lek.
pyartróza (hnisavý z. kĺbu) gréc. lek.
gonartritída (z. kĺbu kolena) gréc. lek.
chirartrída (z. kĺbu ruky) gréc. lek.
omartritída (z. kĺbu ramena) gréc. lek.
koxitída (z. bedrového kĺbu) lat. + gréc. lek.
falangitída (z. článku prsta na končatine) gréc. lek.
panarícium (hnisavý z. mäkkých tkanív prstov) gréc.-lat. lek.
onychitída (z. nechta) gréc. lek.
onychia
paronychia (z. nechtového lôžka) gréc. lek.
cheilitída (z. pery) gréc. lek.
angulitída (z. ústnych kútikov) lat. lek.
stomatitída (z. sliznice ústnej dutiny) gréc. lek.
gingivitída (z. sliznice ďasna priliehajúcej k zubom) lat. lek.
odontitída (z. zuba) gréc. lek.
alveolitída (z. zubného lôžka) lat. lek.
pulpitída (z. zubnej drene) lat. lek.
paradentóza
paradontóza
parodontóza
parodontitída (vleklý z. tkaniva v okolí zubov) gréc. lek.
glositída (z. jazyka) gréc. lek.
hajmory (z. čeľustných dutín) angl. lek. slang.
antritída (z. sliznice dutiny, najmä čeľustnej) lat. lek.
chorditída (z. hlasiviek) gréc. lek.
amygdalitída gréc.
angína (z. mandlí) lat. lek.
palatitída (z. podnebia) lat. lek.
tonzilitída (z. podnebných mandlí) lat. lek.
stafylitída (z. čapíka na mäkkom podnebí) gréc. anat.
faryngitída (z. sliznice hltana) gréc. lek.
laryngitída (z. hrtana) gréc. lek.
frenitída (z. bránice) gréc. lek.
tyreoiditída (z. štítnej žľazy) gréc. lek.
pleuritída (z. pohrudnice) gréc. lek.
pachypleuritída (z. pohrudnice sprevádzaný zväčšením väziva) gréc. lek.
tracheitída (z. priedušnice) gréc. lek.
bronchiolitída (z. priedušničiek) gréc. lek.
bronchitída (z. sliznice priedušiek) gréc. lek.
bronchadénia (z. miazgových uzlín okolo priedušiek) gréc. lek.
bubo /-bó/ (hnisavý z. miezgových uzlín) gréc. lek.
pneumónia gréc. lek.
pulmonitída (z. pľúc) lat. lek.
bronchopneumónia (lalôčikový z. pľúc) gréc. lek.
gastritída (z. žalúdka) gréc. lek.
jejunitída (z. lačníka) lat. lek.
hepatitída (z. pečene) gréc. lek.
cholecystitída (z. žlčníka) gréc. lek.
cholangitída (z. žlčovodov) gréc. lek.
pankeatitída (z. podžalúdkovej žľazy) gréc. lek.
peritonitída (z. pobrušnice) gréc. lek.
lienitída lat. lek.
splenitída (z. sleziny) gréc. lek.
sialodenitída (z. slinnej žľazy) gréc. lek.
enteritída (z. sliznice tenkého čreva) gréc. lek.
enterokolitída (z. sliznice tenkého a hrubého čreva) gréc. lek.
tyflitída (z. slepého čreva) gréc. lek.
apendicitída
apotyflitída lat. lek.
epityflitída (z. červovitého prívesku slepého čreva) gréc. lek.
rektitída (z. konečníka) lat. lek.
proktitída (z. sliznice konečníka) gréc. lek.
oftalmia
oftalmitída (z. oka) gréc. lek.
panoftalmia
panoftalmitída (z. všetkých očných tkanív) gréc. lek.
skleritída (z. očného bielka) gréc. lek.
iritída (z. očnej dúhovky) gréc. lek.
keratitída (z. očnej rohovky) gréc. lek.
keratokonjunktivitída (z. očnej rohovky a spojovky) gréc. lat. lek.
korneoritída (z. rohovky a dúhovky) lat. + gréc. lek.
retinitída (z. očnej sietnice) lat. lek.
konjunktivitída (z. očnej spojovky) lat. lek.
trachóm (chronický nákazlivý uzlíčkový z. očných spojoviek a rohovky) gréc. lek.
fakitída
fakoskotazmus (z. očnej šošovky) gréc. lek.
dakryocystitída (z. slzného vaku oka) gréc. lek.
dakryoadenitída (z. slznej žľazy oka) gréc. lek.
chalazion (hnisavý z. žľazy v očnom viečku, jačmeň) gréc. lek.
koryza
rinitída (z. nosovej sliznice, nádcha, nachladenie) gréc. lek.
ozéna (chronický hnisavý z. nosovej sliznice sprevádzaný zápachom, sopľavka) gréc.-lat. lek.
polinóza (senná nádcha) gréc. lek.
sinusitída (z. prínosových dutín) lat. lek.
otitída (z. ucha) gréc. lek.
tympanitída (z. bubienka) gréc. lek.
mumps (z. príušníc) angl. lek.
parotitída (z. príušnej žľazy, príušnice) gréc. lek.
otoblenorea (z. stredného ucha s hnisavým výtokom) gréc. lek.
dermatitída (z. kože) gréc. lek.
ekzém (zápalová choroba kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc. lek.
akné gréc. lek.
komedo (z. mazových žliaz kože, uhrovitosť, uhry, pupence, prýšte, vyrážky, vriedok) lat. lek.
erytém (sčervenanie kože spôsobené napr. z. ciev) gréc. lek.
erytrodermia (z. kože na celom tele, sčervenanie v dôsledku ekzému, liekov, krvných chorôb a pod.) gréc. lek.
eryzipel (streptokokový z. kože najmä na tvári a krku, ruža) gréc. lek.
impetigo (nákazlivý povrchový z. kože v podobe pľuzgierikov spôsobený stafylokokom al. streptokokom) lat. lek.
erytematodes (z. kože na miestach vystavených svetlu, hojaci sa hladkými jazvami) gréc. lek.
erytróza (z. kože psych. pôvodu) gréc. lek.
intertrigo (z. kože spôsobený zaparením al. trením, zaparenie) lat. lek.
pustulóza (z. kože v podobe pľuzgierov naplnených vodou al. hnisom) lat. lek.
flegmóna (neohraničený hnisavý z. podkožného tkaniva) gréc. lek.
panikulitída (z. podkožného tukového tkaniva) lat. lek.
hidrosadenitída (hnisavý z. pachových potných žliaz, najmä v podpazuší) gréc. lek.
furunkel
furunkul(us) (z. vlasového puzdra) lat. lek.
folikulitída (z. vlasového vačku a mazovej žľazy) lat. lek.
karbunkul (rozsiahle hnisavé ložisko vzniknuté spojením hnisavých zápalov vlasového puzdra, povrchových vredov) lat. lek.
glandulitída lat. lek.
adenitída (z. žľazy) gréc. lek.
prostatitída (z. predstojnej žľazy) gréc. lek.
cystída
urocystída (z. močového mechúra) gréc. lek.
uretritída (z. močovej rúry) gréc. lek.
ureteritída (z. močovodu) gréc. lek.
nefritída (z. obličiek) gréc. lek.
epinefritída (z. nadobličky) gréc. lek.
vulvitída (z. ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. anat.
kolpitída
elyktritída (z. pošvy) gréc. lek.
vaginitída (z. sliznice pošvy) lat. lek.
metritída (z. maternice) gréc. lek.
myometritída (z. maternicového svalstva) gréc. lek.
endometritída (z. sliznice maternice) gréc. lek.
salpingitída (z. vajcovodov) gréc. lek.
ooforitída gréc. lek.
ovaritída (z. vaječníka) lat. lek.
nymfitída (z. malých pyskov ohanbia) gréc. lek.
telitída (z. prsnej bradavky) gréc. lek.
mastitída (z. prsníkovej žľazy) gréc. lek.
postitída (z. predkožky) gréc. lek.
falitída (z. pohlavného údu) gréc. lek.
balanitída (z. žaluďa penisu) gréc. lek.
balanitída (z. sliznice žaluďa) lek.
testitída (z. párovej samčej pohlavnej žľazy, vajec) lat. lek.
epididymitída (z. nadsemeníka) gréc. lek.
orchitída (z. semenníka) gréc. lek.
vezikulitída (z. semenných vačkov) lat. lek.
funikulitída (z. semenovodu) lat. lek.
omfalitída (z. pupka novorodencov) gréc. lek.