Výsledky vyhľadávania

celkom

celkom 1 pozri úplne

celkom

celkom 2 (vôbec, vonkoncom)
in toto /tó-/ (vcelku, vôbec) lat. kniž.

úplne

kompletne (celkom, celkovo, ucelene, súborne) lat.-franc.
absolútne (celkom, vôbec) lat. hovor.
in toto /tó-/ (celkom, vcelku, vôbec) lat. kniž.
bajzom nem. hovor.
pajzom nem. nár. expr.
cakumpak nem. hovor.
syl- (celkovo, spolu, dovedna, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.
durchomdurch nem. hovor. subšt.
per- (celkom) lat. v zlož. sl.
holo- (celkovo, celkom, plne) gréc. v zlož. sl.
totálne (celkom) lat.
diametrálne (celkom opačne, inak) gréc.
fungl (celkom, len v spojení <i>f. nový</i>) nem. subšt. porovnaj úplný 1úplný 2

celkovo

kompletne (celkom, ucelene, súborne) lat.-franc.
summa summarum /suma sumárum/
suma sumárum lat. hovor.
sumárne (vcelku, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.
in summa (súhrnne, dohromady, vcelku) tal. kniž.
komplexne (súhrnne, všestranne, ucelene) lat.
bajzom nem. hovor.
pajzom nem. nár. expr.
cakumpak nem. hovor.
syl- (spolu, dovedna, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.
en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.
holo- (celkom, plne, úplne) gréc. v zlož. sl. porovnaj celkový

vcelku

summa summarum /suma sumárum/
suma sumárum lat. hovor.
sumárne (celkovo, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.
in summa (celkovo, súhrnne, dohromady) tal. kniž.
en bloc /án blok/ (celkovo, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.
en masse /án mas/ (spoločne, spolu, hromadne, masovo) franc. kniž.
in toto /tó-/ (celkom, vôbec) lat. kniž.
in corpore /kor-/ (všetci, hromadne) lat. porovnaj celkovoúplne

skoro

kvázi lat.
kvázi- (takmer, asi, približne, akoby, zdanlivo, tiež) lat. v zlož. sl.
anchi- (takmer, nie celkom) gréc. v zlož. sl. porovnaj asi

takmer

kvázi lat.
kvázi- (asi, približne, skoro, akoby, zdanlivo, tiež) lat. v zlož. sl.
anchi- (skoro, nie celkom) gréc. v zlož. sl.

ucelene

kompletne (celkovo, celkom, súborne) lat.-franc.
komplexne (celkovo, súhrnne, všestranne) lat. porovnaj celkovo

víno

rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.
silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.
muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.
veltlín (biele v.) vl. m. vin.
otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.
malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.
bikavér (maď. v. a hrozno) maď.
ezerjó (maď. biele v.) maď.
prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.
resinato (gréc. biele v.) gréc.
chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.
marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.
tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.
leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.
klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.
frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.
mavrud (bulh. červené v.) bulh.
rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.
barolo (tal. červené v.) tal.
chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.
beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.
portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.
santorín (gréc. v.) vl. m.
cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.
grul (matolínové v.) ? vin.
burčiak (mladé kvasiace v.) mor.
rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?
čingír maď.?
lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.
dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.
malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.
vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.
bitter (horký vermút) nem.
mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.
madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.
sherry /šery/
šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.
manzanilla (dezertné šery) špan.
fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.
olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.
amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.
amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.
demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.
furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.
malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.
cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.
cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.
amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.
sekt (šumivé v.) tal.-nem.
šampanské vl. m.
šampanier vl. m. zastar.
šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.
doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.
bruit (suché šumivé v.) franc.
brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.
dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.
bordeaux /-dó/
bordó (ťažké franc. v.) vl. m.
portské (ťažké v.) vl. m. port.
tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.
aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.
malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.
jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.
cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.
forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.
in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

protikladný

protikladný 1 (úplne odlišný)
polárny (protiľahlý) gréc.-lat. kniž.
diametrálny (protichodný, opačný, odporujúci si, celkom rozdielny) gréc.
opozitný (protikladný, nesúhlasný) lat. o. názor, stanovisko
kontrastný (úplne odlišný, nepodobný, opačný, nápadne rozdielny) tal.
antipodický (protichodný, protiľahlý, opačný) gréc. kniž.
antonymný (s opačným, protikladným významom) gréc. lingv.
kontra- (proti-, oproti, opačný, protichodný) v zlož. sl.

nemožný

imposibilný lat. kniž.
absurdný (celkom bez zmyslu, nezmyselný, nerozumný, nemysliteľný) lat.
utopistický (neuskutočniteľný, nedosiahnuteľný, vysnívaný, neskutočný) gréc.-angl.
chimérický (klamlivý, mámivý, neuskutočniteľný, neskutočný) gréc.
paradoxný (protikladný, protirečivý, zdanlivo protizmyselný, nezmyselný, odporujúci všeobecne uznávaným zásadám, rozporný) gréc. porovnaj protikladný 2
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 22. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.