brániť

brániť 2 (prekážať, zabraňovať)

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

hamovať (brzdiť, sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (brzdiť, mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, spomaliť, zdržovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (brzdiť, tlmiť) lat.

brzdiť

brzdiť 2 (prekážať, brániť v činnosti)

hamovať (sťažovať, spomaľovať, zdržiavať, mierniť, upokojovať) nem. hovor.

haltovať (mierniť, upokojovať) nem. subšt.

retardovať (spomaľovať, zdržiavať, napr. vývoj, pohyb, účinok) lat. kniž. a odb.

moderovať (tlmiť) lat.

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

obštruovať (úmyselne prekážať, zámerne m., hatiť nejaké konanie) lat.

torpédovať (útočiť proti niečomu, znemožňovať, obmedzovať, m. niečo) lat. pren.

blokovať (znemožňovať, uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem. porovnaj brzdiť 2

obštruovať (úmyselne p., zámerne mariť, hatiť nejaké konanie) lat.

kolidovať (p. si, priečiť sa, odporovať si, krížiť sa, nezhodovať sa) lat.

tangovať (dotýkať sa, týkať sa, mrzieť, trápiť) lat. hovor. to ma netanguje porovnaj brzdiť 2