Výsledky vyhľadávania

prerušovať

blokovať (p. a znemožňovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru) nem. voj. hosp.
intermitovať (prestávať, vynechávať) lat. kniž. a odb.

znemožňovať

znemožňovať 1 (robiť nemožným, prekážať, brzdiť, hatiť, mariť)
zablokovať (z., uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím; z. a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru voj. hosp.) nem.
paralyzovať (potláčať, ochromovať, oslabovať, zneškodňovať, zamedzovať) gréc. publ. p. vplyv, činnosť
sabotovať (zámerne poškodzovať, narúšať výrobu, dopravu a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu) tur.-franc.
torpédovať (z., mariť, obmedzovať niečo, útočiť proti niečomu) lat. pren.
vetovať (z. vykonanie niečoho prejavom nesúhlasu, zakazovať) lat. kniž. a odb.
šachovať (z. al. obmedzovať slobodu konania a pod.) perz. expr.

uzavierať

uzavierať 1 (zatvárať)
inkludovať lat. zried.
okludovať lat. odb.
blokovať (znemožňovať a prerušovať spojenie krajiny, protivníka a pod. zákazom hosp. stykov al. voj. uzavretím priestoru. voj. hosp.; znemožňovať, uzatvárať al. obmedzovať prístup, styk, spojenie, pohyb, obeh, právo nakladať s niečím) nem.
hermetizovať (vzduchotesne a vodotesne u. priestor, utesňovať) gréc.-franc. tech.
obturovať (zapchávať duté orgány) lat.
obliterovať (chorobne u., o dutom orgáne, napr. cieve) lat. lek.
špuntovať (u. zátkou, zátkovať) nem. hovor.