Výsledky vyhľadávania

pochodovo

alla marcia /marča/ tal. hud.

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)

sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.

ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.

duo

dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio

tercet

terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.

kvartet

kvarteto lat. hud.

tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.

kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.

septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.

okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.

noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.

etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.

ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.

prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.

antelúdium (predohra) lat. hud.

koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.

concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.

symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.

symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.

sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.

sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.

kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.

rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.

rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.

sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.

suita franc.

partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.

serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.

romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.

balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.

madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.

marcia /marča/ tal. hud.

marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.

divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.

arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.

bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.

impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.

tokáta

toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.

tokatína

toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.

fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.

siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.

sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.

kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.

air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.

ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.

pastorála tal.

pastorále tal.

pastorela tal. lit.

ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.

balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.

scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.

capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.

badinage /-náž/

badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.

humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.

burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.

fantázia (voľná s.) gréc. hud.

andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.

largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.

allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.

nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.

fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.

tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.

intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.

halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.

hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.

oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.

missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.

antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.

anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.

intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.

rekviem

requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.

stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.

remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

striedanie

oscilo- lat. v zlož. sl.

oscilácia (chvenie, kmitanie, kolísanie) lat. kniž. a odb.

periodicita

periodickosť (pravidelné opakovanie určitého javu, obeh) gréc.

takt (pravidelné s. fáz, prvkov určitého deja, napr. reči, hudby a pod.) lat.

rytmus (pravidelné s. fáz, prvkov určitého deja, napr. reči, hudby a pod.; pravidelné s. prízvučných a neprízvučných dôb hud.) gréc.

biorytmus (pravidelné s., opakovanie životných procesov) gréc. + lat. biol.

synkopa (rytmický útvar vznikajúci presunutím prízvuku z ťažkej doby na ľahkú) gréc. hud.

alla breve /bré-/ (dvojdobý rytmus) tal. hud.

metafónia (s. hlások, najmä samohlások, ako prostriedok na tvorenie gramatických tvarov) gréc. lingv.

ablaut (s. hlások, najmä samohlások, v kmeni slova, napr. v nemčine) nem. lingv.

kaleidoskop (rýchle s. obrázkov, obrazov, dojmov, vnemov, predstáv) gréc.

alternát (s. poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

fluktuácia (časté a neodôvodnené menenie zamestnania, prechod pracovníkov zo zamestnania do iného) lat.

alternácia (s. dvoch al. viac hercov v jednej úlohe div.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.

rotácia (pravidelné postupné s. zamestnancov, osôb vo funkcii, výmena zamestnancov) lat. hovor.

polygamia (s. partnera pri párení) gréc. zool.

polygýnia (párenie jedného samca s viacerými samicami) gréc. zool.

polyandria (párenie jednej samice s viacerými samcami) gréc. zool.

promiskuita (pohlavný styk bez citového vzťahu k partnerovi) lat.

heterizmus (vzťah medzi mužom a ženou založený na častom s. partnerov) gréc. hist. porovnaj výmena

maľba

maľba 1 (maľovanie)

akvarel (m. vodovými farbami) tal. výtv.

kvaš

gvaš (m. vodovými farbami zmiešanými s krycou bielobou, 19. st.) franc.

tempera (maliarska technika používajúca rýchloschnúce krycie farby rozpustné vo vode) tal. výtv.

pastel (technika maľovania farebnými kriedami na plátno al. papier) tal. výtv.

impasto (m. farbami, najmä temperovými, pod olejomaľbu v silnej vrstve) tal. výtv.

pastóznosť (husté nanášanie farieb v olejomaľbe) tal. výtv.

alla prima /prí-/ (m. bez podmalieb, t. j. postupného prekrývania farebných vrstiev) tal. výtv.

alfresco /-sko/

al fresco /-sko/

freska (nástenná m. na čerstvú, mokrú omietku) tal. výtv.

al secco /-ko/ (nástenná m. na suchej omietke) tal. výtv.

frescosecco /-koseko/ (zmiešaná nástenná m.) tal. výtv.

stereochrómia (technika nástennej m. spočívajúca v pravidelnom rozotieraní farby) gréc. výtv.

sgrafito /zgra-/ (technika nástennej výzdoby vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.

dekalk (odkrytie časti vrchnej vrstvy maľby) franc. výtv.

eglomizovanie (ozdobovanie skla na spodnej strane kresbou, maľbou al. kovovou fóliou) franc. vl. m.

grisaille /-zaj-/ (m. sivou farbou na sivý podklad, napodobňujúca reliéf) franc.

sfumato (šerosvitná m. s mäkkým neurčitým polotieňom, rozplývavými obrysmi) tal. výtv.

chiaroscuro /kiaroskúro/ tal.

clair-obsucure /klér opskür/ tal.-franc.

camaieu /kamajé/ franc. výtv.

tenebrizmus (šero na obraze dosahované rôznymi maliarskymi al. grafickými technikami, šerosvit, polosvit, tmavosvit) lat.-franc. výtv.

koloristika

kolorizmus (m. s uprednostnením použitia farieb pred kresbou) tal.

lavírovanie (maliarska technika, kt. sa kresbe dodáva hĺbka, rozotieranie, rozmývanie obrysových línií kresby domäkka) franc.-nem.

tupovanie (nanášanie vrstvy farby štetkou, štetcom, hubkou a pod. v reštaurátorstve) nem. výtv.

enkaustika (antická maliarska technika, nanášanie farieb rozpustených vo vosku) gréc. výtv.

informel (m. vznikajúca spontánne a odmietajúca pravidlá, zásady, od 1945) lat.-franc.

lubok (výrazne farebná rus. ľudová m.) rus. výtv.

luminizmus (maliarska technika pracujúca so svetlom ako tvárnym prvkom) lat. výtv.

dripping /draj-/ (voľné striekanie a stekanie farieb na plátne) angl.

pochod 2. marcia

pochod 2. marcia /marča/ tal. hud.

marš (pochodová skladba) franc.-nem. zastar. hovor.