zárodočný, zárodkový

emryonálny gréc. biol. lek. porovnaj začiatočný

obal

obal 2 (obkladajúca látka)

integument (povrch, pokrývka, vonkajší o. živočíšneho organizmu, koža) lat. zool.

cysta (ochranný o. niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja, mechúr) gréc. zool.

kokón (o. vajíčok niektorých bezstavovcov, zámotok z vlákien u lariev hmyzu) franc.

amnión (vnútorný zárodkový o. priamo obklopujúci zárodok, vnútorná plodová blana) gréc. biol.

chorión gréc. biol.

seróza (vonkajší zárodkový o.) lat. biol.

periant (dvojitý kvetný o., okvetie) gréc. bot.

perigón (kvetný o. zložený z rovnakých lístkov, okvetie) gréc. bot.

testa (o. semena rastlín, osemenie) lat. bot.

geosféra (o. Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný o. okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (vrstva medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (vrstva medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (vrstva atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (vrstva medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (vrstva atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (vrtsva atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (vrstva atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (vrstva atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (vrstva atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (vrstva atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný o. okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný o., súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol. porovnaj vrstva Zeme

fotosféra (plynný o. okolo Slnka, najnižšia tenká vrstva, do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný o. okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný o. okolo Slnka, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný o. jadra kométy) gréc. astron.

list

list 3 (plochý (zelený) orgán (rastliny))

fylóm (bočný orgán vyrastajúci zo stonky vyšších rastlín) gréc. bot.

sepalum

sepala (kališný l. v kvetoch rastlín) lat. bot.

sporofyl (výtrusný l. nesúci rozmnožovacie orgány, výtrusnica) gréc. bot.

tabak indián.-špan.

dohán (sušené listy určitej rastliny používané ako fajčivo) tur.-maď. zastar.

machorka (hrubý tabak v Rusku) rus.

knaster nem.

shag /šeg/ (jemný fajkový tabak) angl.

trèfle /trefl/ (ornament v tvare ďatelinového trojlista, trojlístka) franc. výtv.

palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.

miri (štylizovaný palmový l. na kobercoch a pod.) irán. výtv.

blastém (zárodočný l., zárodočné tkanivo) gréc. biol.

ektoblast

ektoderma

exoderma

epiblast (vonkajší zárodočný l. vznikajúci pri vývoji živočíchov a človeka) gréc. biol.

zárodkový

zárodkový pozri zárodočný

začiatočný

iniciálny (počiatočný) lat. kniž.

emryonálny (základný, zárodočný) gréc. pren.

incipientný (začínajúci) lat. lek.

nultý (overovací, o sérii nových výrobkov) lat.-tal.

pilotný (úvodný, uvádzací, vstupný) franc. angl. p. projekt

debutantský (súvisiaci s prvým verejným vystúpením, začiatočnícky) franc.

primánsky (začiatočnícky) lat. hovor. porovnaj základný

základný

centrálny (ústredný, hlavný) lat.

dominantný (prevládajúci, hlavný) lat.

prioritný (hlavný, prvoradý, prvý v poradí, prednostný, dôležitý) lat. kniž.

primárny (hlavný, prvotný) lat. kniž. a odb.

fundamentálny (hlavný, podstatný) lat.

esenciálny

esencionálny (podstatný) lat. zastar.

generálny (hlavný, ústredný) lat.

meritórny (podstatný, zásadný, vecný) lat. kniž. a odb.

principiálny (podstatný, zásadný) lat.

eminentný (hlavný, prvoradý, najdôležitejší) lat. kniž.

kapitálny

kardinálny lat. kniž.

substantívny (podstatný, hlavný) lat. kniž. zried.

substanciálny

substančný (podstatný) lat.

štrukturálny

štruktúrny (podstatný, zásadný, týkajúci sa vnútorného usporiadania, organizácie) lat. š. reforma, š. rozbor

bazálny

bázový (nulový, východiskový, hlavný) gréc. lat.-tal.

konštitutívny (podstatný, utvárajúci, ustanovujúci) lat. kniž.

emryonálny (začiatočný, zárodočný) gréc. pren.

primitívny

elementárny

triviálny lat.

rudimentárny (jednoduchý, najjednoduchší) lat. kniž.

primordiálny (pôvodný, prvotný) lat. biol.

titulný (hlavný, predný, čelný) lat. t. postava, stránka

prezenčný (o voj. službe) lat. voj. zastar.

nultý lat.-tal.

greenwichský /grinič-/ (o poludníku) angl. vl. m. geogr.

tkanivo

tkanivo 1 (súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)

histo- gréc. v zlož. sl.

blastém (zárodočné t., zárodočný list) gréc. biol.

prozenchým (základné t. rastlín) gréc. bot.

epiderma (ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek) gréc. bot.

parenchým (t. rastlín z tenkostenných buniek) gréc. bot.

sklerenchým (t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami) gréc. bot.

pulpa (t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň) lat. bot.

nucellus (t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro) lat. bot.

fibra lat. lek.

fibro- lat. v zlož. sl.

ino- (mäkké spojivové t., väzivo) gréc. v zlož. sl.

granulácia (väzivové t. novoutvorené v období hojenia) lat. lek.

cikatríza (väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva) lat. lek.

kalus (novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny) lat. lek.

pulpa lat. anat.

pulpo- (bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň) lat. v zlož. sl.

medulla

medula lat. anat.

medullo-

medulo- (dreň orgánov, kostí) lat. v zlož. sl.

myelo-

-myelia (dreň) gréc. v zlož. sl.

špik (kostná dreň) nem. hovor.

osteoid (nespevnené kostné t.) gréc. biol.

spongióza (hubovité kostné t.) gréc.-lat. anat.

retikulum (sieťovité t.) lat. biol.

epitel (t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka) gréc. anat.

dentín (zvápenatelé zubné t., zubovina) lat. lek.

parodont (t. v okolí zubov) gréc. anat.

gangréna (odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť) gréc. lek.

mumifikácia (suchá sneť) arab.-perz. + lat. lek.

sfacelus (vlhká sneť) lat. lek.

emfyzematózna sneť (plynatá sneť) gréc. lek.

sekvester (odumreté t., odumretá časť tkaniva) lat. lek.

dekubit

dekubitus (odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina) lat. lek.

transplantát (t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.

implantát (t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme) lat. lek.

embolus (tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.