Výsledky vyhľadávania

východiskový

východiskový
bazálny
bázový (nulový, základný, hlavný) gréc. lat.-tal. porovnaj základný

hlavný

hlavný
centrálny (ústredný) lat.
bazálny
bázový gréc.
nulový (základný, východiskový) lat.-tal.
primárny (základný, prvotný) lat. kniž. a odb.
prioritný (základný, prvoradý, prvý v poradí, prednostný, dôležitý) lat. kniž.
principiálny lat.
kapitálny lat. kniž.
kardinálny lat. kniž.
substantívny lat. kniž. zried.
substanciálny
substančný lat.
fundamentálny lat.
esenciálny
esencionálny (základný, podstatný, zásadný) lat. zastar.
dominantný (základný, prevládajúci) lat.
generálny (základný, ústredný) lat.
eminentný (základný, prvoradý, najdôležitejší) lat. kniž.
titulný (základný, predný, čelný) lat. t. postava
pilotný (vedúci) franc. a angl. publ.
prominentný (významný, popredný, čelný) lat.
hegemónny (vedúci, nadradený, majúci nadvládu) gréc.
meritórny (základný, podstatný, zásadný, vecný) lat. kniž. a odb.
strategický (významný, dôležitý pre určitú, najmä voj. činnosť, zámer, cieľ) gréc. s. suroviny
proto- gréc. v zlož. sl.
protero- (prvý, prvotný, prvo-, pra-) gréc. zried. v zlož. sl.
šéf- (najvýznamnejší) franc. v zlož. sl.
alfa et omega
alfa a omega (začiatok aj koniec, to h., podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz.

základný

základný
centrálny (ústredný, hlavný) lat.
dominantný (prevládajúci, hlavný) lat.
prioritný (hlavný, prvoradý, prvý v poradí, prednostný, dôležitý) lat. kniž.
primárny (hlavný, prvotný) lat. kniž. a odb.
fundamentálny (hlavný, podstatný) lat.
esenciálny
esencionálny (podstatný) lat. zastar.
generálny (hlavný, ústredný) lat.
meritórny (podstatný, zásadný, vecný) lat. kniž. a odb.
principiálny (podstatný, zásadný) lat.
eminentný (hlavný, prvoradý, najdôležitejší) lat. kniž.
kapitálny
kardinálny lat. kniž.
substantívny (podstatný, hlavný) lat. kniž. zried.
substanciálny
substančný (podstatný) lat.
štrukturálny
štruktúrny (podstatný, zásadný, týkajúci sa vnútorného usporiadania, organizácie) lat. š. reforma, š. rozbor
bazálny
bázový (nulový, východiskový, hlavný) gréc. lat.-tal.
konštitutívny (podstatný, utvárajúci, ustanovujúci) lat. kniž.
emryonálny (začiatočný, zárodočný) gréc. pren.
primitívny
elementárny
triviálny lat.
rudimentárny (jednoduchý, najjednoduchší) lat. kniž.
primordiálny (pôvodný, prvotný) lat. biol.
titulný (hlavný, predný, čelný) lat. t. postava, stránka
prezenčný (o voj. službe) lat. voj. zastar.
nultý lat.-tal.
greenwichský /grinič-/ (o poludníku) angl. vl. m. geogr.

základ

základ 2 (najdôležitejšia časť, podstata)
etymón (koreň slova, východiskový al. základný tvar) gréc. lingv.
sémantéma (z. slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv. porovnaj podstata

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
faktív
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

spojka

spojka
konektor (s. kábla, súčiastka na spájanie častí elektronických prístrojov, zariadenie na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
holender (rozoberateľná skrutková s. rúrok s presuvnou maticou, nákrutka) vl. m. tech. slang.
fiting
fitink (tvarovaná s. potrubia so závitom) angl. tech. slang.
konjunkcia (druh slova) lat. gram.
funktor (logická s., kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
implikácia (výrok zložený z dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. log.
ekvivalencia (vzájomné vyplývanie dvoch výrokov zo seba samých) lat. log.
konjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (výrok s opačnou hodnotou ako východiskový výrok) lat. log.