Výsledky vyhľadávania

nezvratný

nezvratný 2 (nepochybný, presvedčivý)
apodiktický (bezpodmienečne platný, istý, nepochybný) gréc. kniž. a odb. porovnaj nepochybný

nezvratný

nezvratný 1 pozri stály 2

nepochybný

nepochybný
evidentný (zjavný, zrejmý, jasný, očividný, preukázateľný) lat.
apodiktický (bezpodmienečne platný, istý, nezvratný) gréc. kniž. a odb. porovnaj istý

istý

istý
apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, nezvratný) gréc. kniž. a odb.
verifikovaný (dokázaný, overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.
pozitívny (dokázaný, skutočný, pravdivý, overený) lat.
garantovaný franc.
tutový román. hovor.
betónový (zaručený) franc. hovor. expr.
taký i., ten i., to. i. pozri rovnaký

platný

platný 2 (účinný)
efektívny (účinný) lat.
funkčný (majúci úlohu, poslanie, význam) lat.
kategorický (bezpodmienečne p., bezpodmienečný, jednoznačný, rázny, rozhodný) gréc.
apodiktický (bezpodmienečne p., nepochybný, istý, nezvratný) gréc. kniž. a odb.
ekvivalentný (rovnako p., účinný, rovnocenný) lat. odb.
gnómický (časovo neobmedzený, nadčasový, stále p.; stručný, hutný, všeobecne p.) gréc. kniž. g. výrok, myšlienka
absolútny (všeobecne, nepodmienene p., nepodmienený, nezávislý) lat.

dokázaný

dokázaný
verifikovaný (overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.
pozitívny (skutočný, pravdivý, istý, overený) lat.
apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, istý, nezvratný) gréc. kniž. a odb.

bezpodmienečný

bezpodmienečný
absolútny lat.
suverénny (úplný, bezvýhradný, dokonalý) franc. s. presvedčenie
kategorický (bezpodmienečne platný) gréc.
radikálny (rozhodný, rázny, dôsledný, zásadný) lat.
apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, istý, nezvratný) gréc. kniž. a odb.

úsudok

úsudok
inferencia (usudzovanie vo vlastnom slova zmysle) lat. log.
premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, ú., z kt. sa vyvodzuje iný súd, ú. al. záver) lat. log.
trilema (ú. s troma možnosťami v premise) gréc. log.
dedukcia (myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat.
indukcia (myšlienkový postup od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
sylogizmus (deduktívny ú. založený na sústave troch výrokov) gréc.-lat. log.
entyméme (deduktívny ú. v kt. nie je explicitne vyjadrená niektorá jeho súčasť) gréc. log.
epagoga (ú. z jedinečného na všeobecné) gréc. log.
kombinácia (nepotvrdený ú., dohad, domnienka) lat.
konklúzia (konečný ú., rozhodnutie, výsledok, záver) lat. kniž.
sofizmus (nesprávny ú., súd, záver al. dôkaz vedome vydávaný za správny, vedome použitý logický klam al. úskok) gréc. kniž. a odb.
paralogizmus
paralógia (nesprávne odvodenie, vyvodenie, chybný ú., v kt. bola chyba urobená neúmyselne, nevedomky, neúmyselný omyl) gréc. log.
apodiktikum (nepochybný, nezvratný, bezpodmienečne platný, istý ú.) gréc. kniž.
asertorický súd (ú., v kr. sa potrvdzuje al. odmieta existencia niečoho, súd platnosti) lat. log. porovnaj záver 2