dokázaný

verifikovaný (overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.

pozitívny (skutočný, pravdivý, istý, overený) lat.

apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, istý, nezvratný) gréc. kniž. a odb.

overený

verifikovaný (dokázaný čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.

pozitívny (dokázaný, skutočný, istý, overený) lat.

verifikovaný (dokázaný, overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat. porovnaj skutočný 1

apodiktický (bezpodmienečne platný, nepochybný, nezvratný) gréc. kniž. a odb.

verifikovaný (dokázaný, overený čo do správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.

pozitívny (dokázaný, skutočný, pravdivý, overený) lat.

garantovaný franc.

tutový román. hovor.

betónový (zaručený) franc. hovor. expr.

taký i., ten i., to. i. pozri rovnaký