Výsledky vyhľadávania

čínsky

sino- lat. v zlož. sl.

poviedka

humoreska (p. so žartovným obsahom) nem. lit.

arabeska (krátka a jednoduchá p., najmä humorná) tal.-franc. lit.

švank (krátka žartovná veršovaná al. prozaická p. v nem. literatúre, 13. – 17. st.) nem. lit.

fabliaux /-lio/ (starofranc. veršovaná epická p., komický príbeh zo života zosmiešňujúci hlúposť, 12. – 14. st.) franc. lit.

lai /lé/ (starofranc. veršovaná epická p. s námetmi z kelt. povestí, ľudových rozprávok a povestí, 2. polovica 12. st.) franc. lit.

skaz

skazka (rus. ľudový rozprávačský útvar používajúci hovorovú reč) rus. lit.

chua-pen (čínsky poviedkový, rozprávačský útvar, 10. – 14. st.) čín. lit.

rozprávanie

narácia lat. štyl.

rétorika (rečnenie) gréc. hovor.

fabula (vymyslený príbeh, rozprávka, povesť) lat.

sága (stará severská hrdinská povesť v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

mýtus (vymyslené r. s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.

legenda (vymyslené r. o skutočnej osobe, mieste al. udalosti, povesť, výmysel) lat.

skaz

skazka (rus. ľudový rozprávačský útvar používajúci hovorovú reč) rus. lit.

latina (zveličené, často vymyslené r.) vl. m. expr.

exemplum (kratšie dejové r. uvádzajúce príkladné al. neprípustné správanie, objasňujúce morálny problém) lat. lit.

ich-forma (r. príbehu v prvej osobe jednotného čísla) nem. lit.

logo- (spôsob rozprávania, hovorenie, reč) gréc. v zlož. sl.

glosolalia

glossolalia (extatický modilitebný prejav v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.

suna

sunna (ústne odovzdávané výroky a skutky Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u sunitov) arab. náb.

achbar (ústne odovzdávané výroky a skutky Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u šiitov) arab. náb.

hadís (krátke r. o výrokoch a činoch Mohameda) arab. náb.

chua-pen (čínsky poviedkový, rozprávačský útvar, 10. – 14.st.) čín. lit. porovnaj reč 3prejav 2príbehhovorenie

hodnostár

funkcionár lat.

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.

cirkevní hodnostári

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.

protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.

familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.

abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

imám (titul hlavy šíitov) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený

iní hodnostári

rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.

dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.

pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.

prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.

taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

hypatos (h. v Byzancii) gréc.

čorbadši (voj. tur. h.) tur.

beg

bej (nižší islamský h.) tur.

ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.

paša

baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.

vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

píšťala

píšťala 1 (dychový hud. nástroj)

trembita

trombita (dlhý pastiersky dychový nástroj) rum.

syrinx (Panova p., starogréc. ľudový dychový nástroj zložený z radu spojených p. s rôznou dĺžkou) gréc. hud.

fistola (pastierska p.) tal. hud.

šalmaj (stará európska drevená dvojplátková pastierska p.) franc.-nem.

rifovka (drevená píšťalka) nem. hud.

svirba (srbská píšťala na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (albánska drevená píšťalka) alb.

košnaj (uzb. ľudová fúkacia dvojitá trsťová p.) uzb.

čeng (čínsky dychový nástroj, 13 – 24 p. rôznej veľkosti) čín. porovnaj nástroj 2