Výsledky vyhľadávania

vajíčko

oo- gréc. v zlož. sl.
ovi- lat. v zlož. sl.
ovium (zrelá vajcová bunka) lat. biol.
(zrelá vajcová bunka živočícha al. človeka) lat. biol.
ovulum (zrelá vajcová bunka živočícha al. človeka; rastlinné v., mnohobunkový samičí pohlavný ústroj raslín) lat. bot.

tkanivo

tkanivo 1 (súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)
histo- gréc. v zlož. sl.
blastém (zárodočné t., zárodočný list) gréc. biol.
prozenchým (základné t. rastlín) gréc. bot.
epiderma (ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek) gréc. bot.
parenchým (t. rastlín z tenkostenných buniek) gréc. bot.
sklerenchým (t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami) gréc. bot.
pulpa (t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň) lat. bot.
nucellus (t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro) lat. bot.
fibra lat. lek.
fibro- lat. v zlož. sl.
ino- (mäkké spojivové t., väzivo) gréc. v zlož. sl.
granulácia (väzivové t. novoutvorené v období hojenia) lat. lek.
cikatríza (väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva) lat. lek.
kalus (novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny) lat. lek.
pulpa lat. anat.
pulpo- (bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň) lat. v zlož. sl.
medula lat. anat.
medulo- (dreň orgánov, kostí) lat. v zlož. sl.
-myelia (dreň) gréc. v zlož. sl.
špik (kostná dreň) nem. hovor.
osteoid (nespevnené kostné t.) gréc. biol.
spongióza (hubovité kostné t.) gréc.-lat. anat.
retikulum (sieťovité t.) lat. biol.
epitel (t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka) gréc. anat.
dentín (zvápenatelé zubné t., zubovina) lat. lek.
parodont (t. v okolí zubov) gréc. anat.
gangréna (odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť) gréc. lek.
mumifikácia (suchá sneť) arab.-perz. + lat. lek.
sfacelus (vlhká sneť) lat. lek.
emfyzematózna sneť (plynatá sneť) gréc. lek.
sekvester (odumreté t., odumretá časť tkaniva) lat. lek.
dekubitus (odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina) lat. lek.
transplantát (t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme) lat. lek.
embolus (tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.

ústroj

orgán gréc. biol.
organo- (útvar tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou, ústrojenstvo) gréc. v zlož. sl.
trakt (ústroje, ústrojenstvo) lat. anat.
mukokéla (dutý orgán vyplnený hlienom) lat. + gréc. lek.
rudiment (nedostatočne vyvinutý, zakrpatený orgán al. zvyšok orgánu bez funkcie, významu) lat. biol.
organela gréc.-lat.
organoid (orgán bunky al. jednobunkového organizmu špecializovaný na určitú funkciu) gréc. biol.
adnex (pripojený, vedľajší orgán) lat. lek.
transplantát (orgán prenášaný na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (orgán toho istého jedinca prenesený na iné miesto v organizme) lat. lek.
valvula (priehradka, chlopňa umožňujúca prietok len jedným smerom) lat. anat.
septum (priehradka, napr. nosná, srdcová) lat. anat.
perikard (tenkostenný vakovitý orgán, v kt. je uložené srdce, osrdcovník) gréc. anat.
receptor (orgán citlivý na zmenu prostredia, podnety) lat. fyziol.
termoreceptor (receptor na vnímanie tepla) gréc. + lat. biol.
baroreceptor (receptor na vnímanie zmeny tlaku) gréc. + lat. fyziol.
haustórium (orgán cudzopasných rastlín prenikajúci do pletiva hostiteľa a čerpajúci z neho živiny) lat. bot.
perceptor (zmyslový orgán) lat. psych.
senzila (malý zmyslový orgán na vímanie plynných látok u hmyzu) lat. biol.
osfradium (čuchový orgán hlavonožcov spojený s nervovou uzlinou) gréc.-lat. zool.
palpa (hmatový a čuchový orgán hmyzu) lat. zool.
genitál (pohlavný orgán) lat. anat.
genitálie (pohlavné orgány, rodidlá) lat. anat.
falos gréc. anat.
penis lat. anat.
fas maď.? slang. vulg.
lofas (mužský pohlavný úd) maď.? slang. vulg.
robertko (umelý mužský pohlavný úd) vl. m. hovor.
orchido- (samčí pohlavný orgán, semenník) gréc. v zlož. sl.
vagína lat. anat. biol.
škatuľa (ženský pohlavný orgán, pošva) lat. pren. vulg.
vulva lat. anat.
vulvo- (ženské vonkajšie pohlavné ústrojenstvo) lat. v zlož. sl.
oogónium (samičí pohlavný orgán pri riasach a hubách) gréc. bot.
ovulum (mnohobunkový samičí pohlavný orgán raslín, rastlinné vajíčko) lat. bot.
placenta (orgán samíc väčšiny cicavcov slúžiaci látkovej výmene medzi plodom v maternici a matkou, plodový koláč, plodové lôžko) lat. biol.
branchie (dýchacie ústrojenstvo rýb, žiabre) gréc. zool.
hektokotyl (rameno samca niektorých hlavonožcov prenášajúce spermie k pohlavnému otvoru samice) gréc. zool.
opistonefros (vylučovací orgán rybovitých stavovcov a obojživelníkov) gréc. zool.
nefrídium (vylučovací orgán niektorých bezstavovcov, mäkkýšov) gréc. biol.
protonefrídium (vylučovací orgán vírnikov, lariev mäkkýšov, lariev obrúčkavcov a pod.) gréc. zool.
fylóm (bočný orgán vyrastajúci zo stonky vyšších rastlín, list) gréc. bot. porovnaj žľaza a pod.

bunka

celula lat.
-cytus gréc. v zlož. sl.
karyot (b. obsahujúca jadro) gréc. biol.
fagocyt (b. schopná pohlcovať cudzorodé častice) gréc. biol.
osteoblast (kostná nevyzretá b.) gréc. anat.
osteocyt (kostná zrelá b.) gréc. anat.
trichoblast (b. pokožky, z kt. vyrastajú chlpové výrastky) gréc. bot.
exteroceptor (zmyslová b. zachytávajúca podnety zvonka, u živočíchov) lat. fyziol.
neurocyt (nervová b.) gréc. biol.
neuroblast (nedozretá nervová b.) gréc. biol.
neurón (nervová b. s výbežkami, základná b. nervového systému) gréc. anat.
mikrogaméta (samčia pohlavná b.) gréc. biol.
makrogaméta gréc. biol.
megagaméta gréc. biol.
oogaméta gréc. biol.
oosféra (samičia pohlavná b.) gréc. bot.
oocyt gréc.
ovocyt (vajcová b. v rastovej fáze) lat. + gréc. biol.
ooblastéma gréc. biol.
oosperm gréc. biol.
zygota (oplodnená vajcová b.)
speramtozoón (samčia, mužská pohlavná b., výronová b.) gréc. biol.
gaméta gréc. biol.
gameto- (zrelá pohlavná b.) gréc. v zlož. sl.
ovium (zrelá vajcová b.) lat. biol.
ovulum (zrelá vajcová b. živočícha al. človeka, vajíčko) lat. biol.
spóra (b. nižších rastlín slúžiaca na nepohlavné rozmnožovanie, výtrus) gréc. biol.

odchýlka

par- gréc. v zlož. sl.
latitúda lat. odb.
parenklíza gréc. filoz.
dukcia (odklon, naklonenie) lat. lek.
deviácia (úchylka, odklon od normy) lat.
aberácia (o., výchylka od normálneneho stavu, smeru, odklon, úchylka) lat. kniž. a odb.
diformita (mierna o. od normálneneho stavu) lat.
atypickosť (o. od pravidla, normy, osobitosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť) gréc. kniž. a odb.
paratypia (odchylnosť od obvyklých vlastností a vzhľadu, nezvyčajnosť) gréc. odb.
derivácia (odchýlenie, napr. letiacej strely) lat. fyz.
perturbácia (o. v pohybe nebeského telesa, porucha dráhy nebeského telesa) lat. astron.
anomálnosť (odchylnosť, úchylka od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelnosť, výnimočnosť, výnimka, nenormálnosť) gréc.
abnormita lat. kniž.
anormálnosť (odchylnosť od normy, normálneho stavu, nepravidelnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, úchylka, vymykanie sa norme) gréc. + lat. kniž.
monštruóznosť (veľká záporná o. od normálnenej podoby, veľkosti, obludnosť, zvrátenosť) lat. kniž.
monorchia (vývojová o. u samcov, keď sa vyvinie len jedno vajíčko) gréc. veter.
ekolínia gréc. + lat.
ekomorfóza (o. v rámci druhu spôsobená podmienkami životného prostredia) gréc. biol.
deflexia lat.
paralaxa (úchylka) gréc. odb.
amplitúda (o., výchylka od základnej, rovnovážnej polohy) lat.
tolerancia (prípustná o., rozsah povolenej nepresnosti rozmeru, hmotnosti a pod.) lat. tech.
fluktuácia (o. strednej hodnoty, kolísanie hodnoty, najmä fyz. veličiny, okolo rovnovážnej hodnoty fyz.; stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy) lat.
irelevantnosť (bezvýznamná, nepatrná, nezávažná o.) lat. kniž.
divergencia (odchýlenie, odklon, rozbiehanie) lat. odb.
deformácia (zmena tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie, znetvorenie, odklon) lat. aj pren.
degenerácia (o. od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, rozdiel) lat. kniž.
variant (odchylná obmena, obmenená podoba) lat.
remedium (o. od hmotnosti mince dovolená zákonom) lat. peňaž.
trim (výchylka plavidla, rozdiel medzi ponorom lode na korme a na čele) angl. lod.
licencia (o. od jaz. nomy al. obsahovej vernosti kvôli rytmu, rýmu a pod.) lat. bás.
nutácia (periodické výkyvy zemskej osi v precesnom pohybe, kolísanie) lat. geofyz.
librácia (malá zmena polohy Mesiaca, kývavý pohyb, výkyv Mesiaca) lat. astron.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (o., odpadnutie od časti kresťanskej viery, bludárstvo) gréc.
heterodoxia (o. od pravej viery, nepravovernosť, inoverectvo, neverectvo) gréc. porovnaj úchylkanezhodavýnimka

rozmnožovanie

rozmnožovanie 1 (zväčšovanie počtu al. rozsahu)
propagácia lat. biol.
pleo- gréc. v zlož. sl.
reprodukcia (r. organizmov) lat. biol.
protogenéza (r. pučaním) gréc. bot.
kryptogamia (r. výtrusmi) gréc. bot.
tokogónia (pohlavné a nepohlavné plodenie a rodenie) gréc. biol.
amixia (nepohlavné r.) gréc. biol.
schizogónia (nepohlavné r. rozpadom jadra materskej bunky) gréc. biol.
schizogenéza (nepohlavné r. delením v určitých častiach tela) gréc. biol.
fisipária (nepohlavné r. rozdelením tela mnohobunkového živočícha, bezstavovca) lat. biol.
strobilácia (nepohlavné r. mechúrnikov oddeľovaním kocových častí tela) gréc. biol.
gemiparia (nepohlavné r. tvorbou púčikov, z kt. vzniká nový organizmus) lat. biol.
gamogónia (r. organizmov tvorbou pohlavných buniek) gréc. biol.
viviparia (r., keď samica rodí živé mláďatá, živorodosť) lat. biol.
oogamia gréc.
ovogamia (pohlavné r., keď je veľké nepohyblivé vajíčko oplodnené malou pohyblivou spermiou) lat. + gréc.
amfigónia (pohlavné r. splývaním pohlavných buniek) gréc. biol.
partenogenéza (pohlavné r., pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka, vývoj vajíčka bez oplodnenia spermiou) gréc. biol.
amfimixia (normálny spôsob pohlavného r., keď splývajú gaméty dvoch rôznych jedincov) gréc. biol.
telygénia (r. potomstva prevažne al. výlučne samičieho pohlavia) gréc. biol.
ovoviviparia (rodenie živých mláďat z vajíčok zadržaných v pohlavných vývodoch samice, vajcoživorodosť) lat. zool.
oviparia (r. živočíchov vajcami, vajcorodosť) lat. zool.