Výsledky vyhľadávania

ústroj

orgán gréc. biol.
organo- (útvar tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou, ústrojenstvo) gréc. v zlož. sl.
trakt (ústroje, ústrojenstvo) lat. anat.
mukokéla (dutý orgán vyplnený hlienom) lat. + gréc. lek.
rudiment (nedostatočne vyvinutý, zakrpatený orgán al. zvyšok orgánu bez funkcie, významu) lat. biol.
organela gréc.-lat.
organoid (orgán bunky al. jednobunkového organizmu špecializovaný na určitú funkciu) gréc. biol.
adnex (pripojený, vedľajší orgán) lat. lek.
transplantát (orgán prenášaný na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (orgán toho istého jedinca prenesený na iné miesto v organizme) lat. lek.
valvula (priehradka, chlopňa umožňujúca prietok len jedným smerom) lat. anat.
septum (priehradka, napr. nosná, srdcová) lat. anat.
perikard (tenkostenný vakovitý orgán, v kt. je uložené srdce, osrdcovník) gréc. anat.
receptor (orgán citlivý na zmenu prostredia, podnety) lat. fyziol.
termoreceptor (receptor na vnímanie tepla) gréc. + lat. biol.
baroreceptor (receptor na vnímanie zmeny tlaku) gréc. + lat. fyziol.
haustórium (orgán cudzopasných rastlín prenikajúci do pletiva hostiteľa a čerpajúci z neho živiny) lat. bot.
perceptor (zmyslový orgán) lat. psych.
senzila (malý zmyslový orgán na vímanie plynných látok u hmyzu) lat. biol.
osfradium (čuchový orgán hlavonožcov spojený s nervovou uzlinou) gréc.-lat. zool.
palpa (hmatový a čuchový orgán hmyzu) lat. zool.
genitál (pohlavný orgán) lat. anat.
genitálie (pohlavné orgány, rodidlá) lat. anat.
falos gréc. anat.
penis lat. anat.
fas maď.? slang. vulg.
lofas (mužský pohlavný úd) maď.? slang. vulg.
robertko (umelý mužský pohlavný úd) vl. m. hovor.
orchido- (samčí pohlavný orgán, semenník) gréc. v zlož. sl.
vagína lat. anat. biol.
škatuľa (ženský pohlavný orgán, pošva) lat. pren. vulg.
vulva lat. anat.
vulvo- (ženské vonkajšie pohlavné ústrojenstvo) lat. v zlož. sl.
oogónium (samičí pohlavný orgán pri riasach a hubách) gréc. bot.
ovulum (mnohobunkový samičí pohlavný orgán raslín, rastlinné vajíčko) lat. bot.
placenta (orgán samíc väčšiny cicavcov slúžiaci látkovej výmene medzi plodom v maternici a matkou, plodový koláč, plodové lôžko) lat. biol.
branchie (dýchacie ústrojenstvo rýb, žiabre) gréc. zool.
hektokotyl (rameno samca niektorých hlavonožcov prenášajúce spermie k pohlavnému otvoru samice) gréc. zool.
opistonefros (vylučovací orgán rybovitých stavovcov a obojživelníkov) gréc. zool.
nefrídium (vylučovací orgán niektorých bezstavovcov, mäkkýšov) gréc. biol.
protonefrídium (vylučovací orgán vírnikov, lariev mäkkýšov, lariev obrúčkavcov a pod.) gréc. zool.
fylóm (bočný orgán vyrastajúci zo stonky vyšších rastlín, list) gréc. bot. porovnaj žľaza a pod.

tkanivo

tkanivo 1 (súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)
histo- gréc. v zlož. sl.
blastém (zárodočné t., zárodočný list) gréc. biol.
prozenchým (základné t. rastlín) gréc. bot.
epiderma (ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek) gréc. bot.
parenchým (t. rastlín z tenkostenných buniek) gréc. bot.
sklerenchým (t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami) gréc. bot.
pulpa (t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň) lat. bot.
nucellus (t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro) lat. bot.
fibra lat. lek.
fibro- lat. v zlož. sl.
ino- (mäkké spojivové t., väzivo) gréc. v zlož. sl.
granulácia (väzivové t. novoutvorené v období hojenia) lat. lek.
cikatríza (väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva) lat. lek.
kalus (novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny) lat. lek.
pulpa lat. anat.
pulpo- (bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň) lat. v zlož. sl.
medula lat. anat.
medulo- (dreň orgánov, kostí) lat. v zlož. sl.
-myelia (dreň) gréc. v zlož. sl.
špik (kostná dreň) nem. hovor.
osteoid (nespevnené kostné t.) gréc. biol.
spongióza (hubovité kostné t.) gréc.-lat. anat.
retikulum (sieťovité t.) lat. biol.
epitel (t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka) gréc. anat.
dentín (zvápenatelé zubné t., zubovina) lat. lek.
parodont (t. v okolí zubov) gréc. anat.
gangréna (odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť) gréc. lek.
mumifikácia (suchá sneť) arab.-perz. + lat. lek.
sfacelus (vlhká sneť) lat. lek.
emfyzematózna sneť (plynatá sneť) gréc. lek.
sekvester (odumreté t., odumretá časť tkaniva) lat. lek.
dekubitus (odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina) lat. lek.
transplantát (t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme) lat. lek.
embolus (tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.