Výsledky vyhľadávania

stanovisko

stanovisko
moment lat.
perspektíva (hľadisko) lat.
aspekt lat.
prizma (s., hľadisko pri posudzovaní niečoho) gréc. mat. hľadieť cez p. doby
komentár (výklad, vysvetlenie, poznámka, vysvetlivka) lat.
konsenzus (súhlasné s., zhodný názor, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.
opozícia (opačné s., opačný názor, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat. porovnaj hľadisko 1názor

názor

názor
koncepcia (chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) lat.
doktrína (učenie, súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel) lat.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. polit. porovnaj názor|súhrn-názorovsmer
atitúda (postoj, vzťah) franc. sociol.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
hypotéza (vedecký predpoklad, odvodený, ale nedokázaný n., domnienka, dohad) gréc.
metateória (teória zaoberajúca sa inou teóriou) gréc.
konsenzus (zhodný n., súhlasné stanovisko, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.
opozícia (opačný n., opačné stanovisko, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.
votum separatum (odlišný n.) lat. kniž.
signál (priamo nevyslovený n.) lat.-franc.
fórum (verejná mienka) lat.
imidž
image /imidž/ (zámerne vytváraná predstava s cieľom získať úspech, prospech; n. verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme, dobré meno výrobku, firmy ekon.) angl. porovnaj povesť 1
mýtus (nekriticky prijímaná, uctievaná predstava o niekom al. niečom) gréc. m. solidarity
radikalizmus (rázny, rozhodný n. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
anachronizmus gréc.
paseizmus (zastaraný n., prežitok) franc. kniž.
stereotyp (ustálená, opakovaná, navyknutá predstava) gréc. psych.
heterostereotyp (predstava spoločenskej skupiny o inej skupine) gréc. sociol.
optimizmus (n. zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
imágo (nevedomá predstava o iných osobách vytvorená v detstve) lat. psych. porovnaj smer 3viera 1presvedčeniepredstava 2postoj 1hlas 4

zhodný

zhodný
kongruentný
kongruenčný lat.
identický (z. vo všetkých vlastnostiach, totožný, rovnaký) lat. odb. a kniž.
konformný (súhlasný, rovnaký, jednotný, prispôsobený) lat.
homologický
homológny (rovnaký, súhlasný) gréc. kniž. a odb.
koincidenčný (súhlasný, splývajúci) lat.
konkordantný
konzistentný lat.
konsenzuálny (súhlasný) lat. práv. k. stanovisko
adekvátny lat.
akurátny
akurát (primeraný, zodpovedajúci, náležitý, vhodný, úmerný, príslušný, súhlasný) lat. hovor.
homo- (rovnaký, totožný) gréc. v zlož. slov.
iza-
izo- gréc. v zlož. sl.
tauto- (rovnaký, taký istý) gréc. v zlož. sl. porovnaj rovnaký

nesúhlasný

nesúhlasný 1 (odmietavý)
negatívny
negačný (odmietavý, záporný) lat.
negativistický (odmietavý voči niečomu, vyjadrujúci nesúhlas, záporný) lat.
kritický (odmietavý, nepriaznivý, záporný) gréc.
protestný (odporujúci, odbojný) lat.
opozičný
opozitný (opačný, protikladný) lat. o. stanovisko

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionalizmus
racionalita
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepsa
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutralita
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasivita
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantstvo
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

protikladný

protikladný 1 (úplne odlišný)
kontrapozičný lat.
polárny (protiľahlý) gréc.-lat. kniž.
diametrálny (protichodný, opačný, odporujúci si, celkom rozdielny) gréc.
opozičný
opozitný (protikladný, nesúhlasný) lat. o. názor, stanovisko
kontrastný (úplne odlišný, nepodobný, opačný, nápadne rozdielny) tal.
antipodiálny
antipodický (protichodný, protiľahlý, opačný) gréc. kniž.
antonymický
antonymný (s opačným, protikladným významom) gréc. lingv.
kontra- (proti-, oproti, opačný, protichodný) v zlož. sl.

opačný

opačný 2 (protikladný)
para-
par- gréc. v zlož. sl.
kontrastný (úplne odlišný, nepodobný, protikladný, nápadne rozdielny) tal.
diametrálny (protikladný, protichodný, odporujúci si, celkom rozdielny) gréc.
recipročný (vzájomný) lat. kniž. a odb.
opozičný
opozitný (protikladný, nesúhlasný) lat. o. názor, stanovisko
antonymický
antonymný (protikladný, s opačným, protikladným významom) gréc. lingv.
contra- /kon-/
kontra- (protikladný, protichodný) lat. v zlož. sl.

hľadisko

hľadisko 1 (východisko posudzovania, stanovisko)
moment lat.
perspektíva lat.
aspekt lat.
prizma gréc. mat. hľadieť cez p. doby
optika (uhol pohľadu, spôsob nazerania, vnímania) gréc. žurn.
gard (uhol pohľadu) franc.
koncepcia lat.
filozofia (chápanie, ponímanie, myšlienka, názor, sústava názorov) gréc.
kritérium gréc.
benchmark /benč-/ (meradlo pri posudzovaní, porovnávaní, triedení) angl. ekon.

objasniť

objasniť
interpretovať (vyložiť, vysvetliť) lat.
explanovať (vysvetliť určitý jav al. proces) lat.
explikovať (vyložiť, vysvetliť) lat.
exemplifikovať (vyložiť, vysvetliť, osvetliť, znázorniť príkladmi, dokladmi) lat. odb.
ilustrovať (o. príkladmi) lat.
demonštrovať (ukázať pri výklade, prednáške) lat.
definovať (slovne vyložiť, vymedziť, určiť obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
komentovať (vyložiť, vysvetliť, zaujať stanovisko) lat.

vykladať

vykladať 2 (vysvetľovať)
pertraktovať
traktovať lat. kniž.
interpretovať (vysvetľovať) lat.
definovať (slovne vymedzovať, určovať, objasňovať obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
tradovať
tradovať sa (v. na základe tradícií, zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.
glosovať (v. pomocou glos, stručných poznámok na vysvetlenie) gréc.
explanovať (vysvetľovať určitý jav al. proces) lat.
komentovať (vysveľovať, hodnotiť, zaujímať stanovisko) lat.
exemplifikovať (vysvetľovať, objasňovať, osvetľovať, znázorňovať príkladmi, dokladmi) lat. odb.
explikovať (vysvetľovať, objasňovať) lat.
vulgarizovať (zjednodušene, skreslene vysvetľovať, hrubo, skresľujúco zjednodušovať podstatu, skresľovať, zovšeobecňovať) lat.

hodnotiť

hodnotiť
kvalifikovať (posudzovať, najmä odb.) lat.
klasifikovať (h. školský prospech, výkon, známkovať) lat.
degradovať (nedostatočne, nízko h., podceňovať, zľahčovať) lat.
taxovať lat. odb.
šacovať (určovať, vyčísľovať cenu, hodnotu, cenu, oceňovať, ohodnocovať, h. odhadom, odhadovať) nem. lat. hovor. odb.
bilancovať (h. súhrnne určitú činnosť, porovnávať klady a nedostatky) lat.
kritizovať (posudzovať, vytýkať chyby, poukazovať na nedostatky, vyčítať) gréc.
pranierovať (ostro verejne kritizovať, verejne karhať, odsudzovať) nem. pren.
recenzovať (posudzovať umelecké al. vedecké dielo) lat.
lektorovať (odborne posudzovať umelecké al. vedecké diela) lat.
komentovať (vykladať, vysveľovať, zaujímať stanovisko) lat.
degustovať lat.
koštovať (h. kvalitu potravín zmyslami, zisťovať chuť, ochutnávať) nem. hovor. potrav.
oponovať (posudzovať vedeckú al. odbornú prácu) lat.
atestovať (skúšať, h. kvalifikáciu, schopnosti al. spôsobilosť, napr. lekára) lat.
bonitovať (zisťovať akosť, oceňovať) lat.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 22. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.