Výsledky vyhľadávania

kazateľ

rabín hebr. cirk.
rabi (k. a učiteľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
diakon (laický kazateľ protestantskej cirkvi) gréc.-lat.
chatíb (islamský k., rečník, náb.-práv. vzdelanec) arab. porovnaj kňaz

kňaz

farár nem. hovor.
fráter lat. hanl.
pop gréc.-nem. pejor.
teurgus gréc.
farár nem.
parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.
celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.
primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.
manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.
presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.
kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.
koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.
kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.
scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.
oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.
páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.
špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.
neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.
pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.
senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.
vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.
deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.
glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.
reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.
padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)
lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.
prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.
plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.
votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.
kurát lat.-nem.
feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.
pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.
protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.
rabín hebr. cirk.
rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
bonz (budhistický k.) jap.
brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
mág (k. v starovekej Perzii) perz.
horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.
hierofant (najvyšší k.) gréc.
bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.
augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.
flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.
haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.
druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.
vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.
žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

učiteľ

pedagóg (u. a vychovávateľ) gréc.
kantor (u. al. profesor) lat.-čes. slang.
profesor lat.
profák (stredoškolský u.) lat. slang.
suplent (stredoškolský výpomocný u. bez štátnych skúšok) lat.
etopéd (u. sociálne narušenej mládeže) gréc.
lektor (stály odborný prednášateľ, prednášajúci, školiteľ) lat.
lektor (vysokoškolský u. praktických vedomostí, najmä jazykov) lat.
rektor (u., správca školy pracujúci aj ako organista) lat. hist.
scholastik (u. na nižšej škole v stredoveku) gréc.-lat. hist.
examinátor (skúšajúca osoba, skúšajúci) lat.
softa (u. na vysokej škole) perz.-tur.
dekan (u. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
rektor (u. stojaci na čele vysokej školy) lat. škol.
repetítor (domáci u.) lat. hist.
preceptor (domáci u.) lat. zastar.
ras (prísny u.) nem. pren. slang.
katechéta (u. náboženstva) gréc.
abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách) franc. cirk.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný u. filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
rabín hebr. cirk.
rabi (u. a kazateľ židovskej náb. obce, židovský duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský u. al. kňaz, vzdelanec všeobecne) tur.
išán (moslimský u.) arab.
brahman (hinduistický náb. u. al. kňaz) sanskrit
guru (duchovný vodca, náb. u. v hinduizme; u, radca všeobecne) sanskrit
logofet (dvorný u. na byzantskom dvore) gréc. hist.
tancmajster (u. spoločenského tanca, tan. majster) nem. hovor. zastar.
dan (u. al. majster džuda, aikida a karate) jap.
tútor (vychovávateľ na anglosaských univerzitách a internátoch al. súkromný u. vo Veľkej Británii)
alfabetizátor (u. zúčastňujúci sa na hromadnej výučbe čítania a písania) gréc.
majster (vodca smeru, školy) lat.-nem.

besnota

lyssa gréc. veter. lek.
rabies /-és/ (nákazlivá choroba prejavujúca sa zúrivosťou) lat. veter. lek.

choroba

noso- /noso/
patho- /pato/
-pathia /patia/
-patia gréc. v zlož. sl.
traumatizmus (s. organizmu po úraze, telesnom al. duševnom zranení) gréc. lek.
idiopatia (ch. bez vzťahu k inej, základnej chorobe, ch. jednotlivého orgánu) gréc.
rachitída (ch. prejavujúca sa krivením kostí, krivica) gréc.
lumbago lat.
lumbalgia (ch. prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, úsad, húser) lat. + gréc.
reuma (zápalová bolestivá, ch. kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc.
podagra gréc.
gicht (metabolická ch. kĺbov, lámka, pakostnica, dna) ?
chiragra (reuma kĺbu ruky) gréc.
omagra (reuma kĺbu ramena) gréc.
gonagra (reuma kĺbu kolena) gréc.
podagra (reuma palca na nohe) gréc.
osteoartróza (degeneratívna ch. kĺbu) gréc.
gonartróza (artróza kĺbu kolena) gréc.
tábes (ch. miechy po neliečenom syfilise) lat.
myopatia (ch. svalstva prejavujúca sa úbytkom a ochabovaním svalstva) gréc.
myotónia (ch. prejavujúca sa spomaleným uvoľňovaním svalov) gréc.
paramyotónia (myotónia pod vplyvom chladu) gréc.
myasténia (ch. prejavujúca sa nadmernou únavou svalov) gréc.
elefantiáza (ch. prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc.
kalcinóza (ch. vyznačujúca sa tvorbou vápenných ložísk) lat.
skleróm (chronická nákazlivá ch. nosovej sliznice, nosa a dýchacích ciest) gréc.
astma (ch. prejavujúca sa záchvatmi dušnosti, dýchavičnosť, záduch) gréc.
alergóza (ch. vznikajúca na základe zvýšenej citlivosti, precitlivenosti organizmu, napr. astma) gréc.
bronchiektáza (ch. priedušiek, ich rozšírenie) gréc.
bronchostenóza (ch. priedušiek, ich zúženie) gréc.
tracheopatia (ch. priedušnice) gréc.
insperzia (choroba spôsobená zaprášením) lat.
pneumokonióza (choroba spôsobená zaprášením pľúc) gréc.
tabakóza (zaprášenie tabakovým prachom) indián.-špan.
antrakóza (zaprášenie uhoľným prachom al. sadzami) gréc.
silikóza (zaprášenie kremenným prachom, prachom oxidu kremičitého) lat.
azbestóza (zaprášenie azbestovým prachom) gréc.
aluminóza (zaprášenie hliníkovým prachom) lat.
sideróza (zaprášenie železom, zlúčeninami železa) gréc.
stanóza (zaprášenie prachom oxidu ciničitého) lat.
talkóza (zaprášenie mastencom) arab.-franc.
coryza /ko-/ gréc.
influenza (chrípka) tal.
španielska chrípka (chrípka na konci 1. svetovej vojny s vysokou úmrtnosťou) vl. m.
morbily (nákazlivá vírusová ch. horných dýchacích ciest prejavujúca sa horúčkou, kašľom, chrípkou, vyrážkou, osýpky) lat.
kinetóza (ch. z pohybu v dopravných prostriedkoch prejavujúca sa nevoľnosťou, najmä morská nemoc) gréc.
naupatia (morská nemoc) gréc.
stomatóza (ch. úst) gréc.
trofopatia (ch. spôsobená poruchou výživy) gréc.
diabetes (ch. látkovej premeny, cukrovka) gréc.
soor /sór/ hol.
moniliáza (ch. postihujúca sliznicu dutiny úst a tráviaceho traktu bielym povlakom, múčnatka) lat.
teniáza (črevná ch. vyvolaná pásomnicou) lat.
rusiopatia (nákazlivá črevná choroba prenosná z ošípaných na človeka, červienka, úplavica) gréc.
cholera (nákazlivá črevná ch. prejavujúca sa vracaním, kŕčmi) gréc.
salmonelóza (nákazlivá črevná ch. vyvolaná baktériami) vl. m.
týfus (ťažká nákazlivá ch. s hnačkou, horúčkou, so stratou vedomia) gréc.-lat.
hepatóza (neurčená degeneratívna ch. pečeňového tkaniva) gréc.
ikterus (žltačka) gréc.-lat.
pankreatopatia (neurčená ch. podžalúdkovej žľazy) gréc.
proktodýnia (ch. konečníka) gréc.
sprue /sprú/ (ch. tenkého čreva prejavujúca sa poruchou vstrebávania, hnačkami) angl.
nefropatia (ch. obličiek) gréc.
nefróza (nezápalová ch. obličiek) gréc.
cystalgia (ch. prejavujúca sa pomalým a bolestivým močením s častým nutkaním) gréc.
skleróza (chorobné tvrdnutie tkaniva, kôrnatenie) gréc.
artérioskleróza (ch. tepnových ciev v dôsledku ich zrubnutia, kôrnatenie ciev) gréc.
hemofília (dedičná krvácavosť u mužov prenášaná ženami) gréc. biol.
leukóza (ch. krvi prejavujúca sa nadmernou tvorbou bielych krviniek, bielokrvnosť) gréc.
cirhóza (ch. orgánu, zatvrdnutie prestavbou tkaniva a zmnožením väziva) gréc.
dermatóza gréc.
erupcia (ch. kože rôzneho pôvodu, všeobecne) lat.
keratóza (nadmerné al. chorobné rohovatenie kože) gréc.
sklerodermia (ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc.
lichen (ch. kože rôznej povahy, lišaj) gréc.
ekzém (zápalová ch. kože spôsobená precitlivenosťou, lišaj) gréc.
ichtyóza (rohovatenie, šupinatosť kože) gréc.
sklerodermia (ch. kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc.
pityriáza (plesňová ch. kože s pľuzgiermi, kt. sa olupujú, šupinatosť kože) gréc.
psoriáza (ch. kože s tvorbou ošupujúcich sa striebrolesklých šupín na kolenách, lakťoch a pod., lupienka) gréc.
vitiligo (ch. kože s bielymi škvrnami citlivými na svetlo) lat.
trichofýcia (nákazlivá plesňová ch. kože spôsobená hubami) gréc.
sykóza (ch. kože na tvári, vo fúzoch a na brade) gréc.
trichofytóza (ch. kože spôsobená rozsevom plesne krvnou cestou do kože) gréc.
epizoonóza (ch. kože spôsobená parizitmi žijúcimi na koži, napr. svrab) gréc.
kondylóm (ch. kože spôsobená vírusom v zaparených miestach, bradavica) gréc.
ektyma (vredovitá ch. kože vyvolaná streptokokmi a stafylokokmi, s chrastou) gréc.
herpes gréc.
herpeti- (vírusová ch. kože al. sliznice v podobe pľuzgierikov, opar) gréc. v zlož. sl.
eflorescencia (chorobné zmeny kože, vyrážka) lat.
skabióza (nákazlivá ch. kože spôsobená roztočmi, svrab, prašivina) lat.
papula (ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec) lat.
tinea (plesňová ch. kože, kožná vyrážka) lat.
rozeola (plošná kožná jasnočervená vyrážka) lat.
urtikária (ch. kože prejavujúca sa vyrážkami, žihľavka) lat.
akné gréc.
komedo (ch. kože prejavujúca sa zápalom mazových žliaz kože, uhrovitosťou, uhry, pupence, vyrážky, vriedok) lat.
exantém (vyrážka) gréc.
pomfus (žihľavkový pupenec) gréc.
melazma (ch. kože prejavujúca sa čiernymi škvrnami, najmä na nohách) gréc.
prurigo (ch. kože prejavujúca sa silným svrbením, svrbľavka) lat.
strofulus (ch. kože prejavujúca sa drobnými svrbiacimi pupencami, u detí od 1 do 3 rokov) gréc. lek.
pemfigus (ch. kože prejavujúca sa pľuzgiermi) lat.
seborea (ch. kože prejavujúca sa nadmerným vylučovaním kožného mazu, mazotok) lat. + gréc.
xeroderma (vrodená suchosť kože) gréc.
fotodermatóza (ch. kože vyvolaná al. zhoršená slnenčným žiarením) gréc.
makula (ch. kože, chorobná škvrna) lat.
papula (ohraničené a vystupujúce ložisko na koži, pupenec) lat.
variola (nákazlivá ch. s vyrážkami, horúčkou a pod., pravé kiahne) lat.
varicela (detská vírusová nákazlivá ch. so svrbivými pľuzgiermi, ovčie kiahne) lat.
šarlach lat.-nem.
skarlatina (nákazlivá ch., najmä detská, prejavujúca sa horúčkou, bolesťou hrdla a vyrážkami) perz.-tal.
rubeola (nákazlivá ch. prejavujúca sa ružovou vyrážkou, ružienka) lat.
onychóza (ch. nechtov) gréc.
venereo- (pohlavná ch.) lat. v zlož. sl.
gonorea gréc.
triper (nákazlivá pohlavná ch., kvapavka) nem. hovor. zastar.
lues lat.
syfilis (nákazlivá chronická pohlavná ch.) vl. m.
metalues (lues objavujúci sa mnoho rokov po nakazení) gréc. + lat.
ovariopatia (ch. vaječníka) lat. + gréc.
dysfrénia (duševná ch.) gréc.
mánia gréc.
-mánia (duševná ch. prejavujúca sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. v zlož. sl.
hebefrénia (duševná ch. prejavujúca sa protikladmi v konaní) gréc.
pitiatizmus (duševná ch. prejavujúca sa nestálymi náladami, snahou upútať pozornosť, neprimeranými reakciami, zveličovaním) gréc.
mnemasténia (duševná ch. prejavujúca sa ochabovaním, stratou pamäti) gréc.
absesia lat.
anankazmus (duševná ch. s nutkavými, vtieravými stavmi, myšlienkami, konaním) gréc.
schiza (duševná ch. spojená s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. slang.
neuróza (duševná ch. spôsobená poruchou vyššej nervovej činnosti) gréc.
psychasténia (úzkostná neuróza s príznakmi nerozhodnosti, pochybností, nedôvery, neistoty) gréc.
autizmus (duševná ch., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie)
kleptománia (chorobná náklonnosť k bezdôvodným krádežiam) gréc.
neuropatia (bližšie neurčená nervová ch.) gréc.
chorea (porucha centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc.
epilepsia gréc.
beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.
ischias (ch. sedacieho nervu prejavujúca sa bolesťami v krížoch vystreľujúcimi do dolnej končatiny) gréc.
tetanus gréc.-lat.
tetan (nákazlivá ch. nervovej sústavy prejavujúca sa zmeravením šije a kŕčmi) gréc.-lat. zried.
epidémia (hromadný, časovo a miestne ohraničený výskyt nákazlivej choroby) gréc.
pandémia (hromadný výskyt nákazlivej choroby bez priestorového obmedzenia) gréc.
endémia (dlhodobý výskyt nákazlivej choroby v určitej oblasti) gréc.
epizootia (hromadná nákaza zvierat vyskytujúca sa na veľkých územiach) gréc.
panzootia (hromadná nákaza zvierat rozšírená na území celého štátu al. svetadielu) gréc. zool.
enzootia (hromadná nákaza zvierat miestneho rozsahu, najmä pravidelná) gréc.
traumatóza (ch. vznikajúca pri vniknutí infekcie do rany) gréc.
antropozoonóza (nákazlivá ch. prenosná zo zvieraťa na človeka) gréc.
zoonóza (ch. zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka) gréc.
sodoku (ch. krýs, potkanov uhryznutím prenosná na človeka) jap.
tularémia (nákazlivá ch. hlodavcov prenosná na človeka) vl. m.
šarlach (nákazlivá detská ch.) lat.-nem.
pertussis (nákazlivá detská ch. so záchvatmi kašľa, čierny kašeľ) lat.
diftéria (nákazlivá ch., záškrt) gréc.-lat.
malária tal.
paludizmus (nákazlivá horúčkovitá ch. prenášaná komárom rodu Anopheles) lat.
lyssa gréc.
rabies /-és/ (nákazlivá ch. prejavujúca sa zúrivosťou, besnota) lat.
lepra (tropická a subtropická nákazlivá ch. spôsobujúca rozpad tkaniva, malomocenstvo) gréc.
tubera lat. hovor. pejor.
ftíza (zdĺhavá nákazlivá ch. postihujúca všetky tkanivá a orgány, vyvolaná tzv. Kochovým bacilom, suchoty, suchotiny) gréc. zastar.
lupus (tuberkulóza kože) lat.
antrax (celková nákazlivá ch. ľudí a zvierat, sneť slezinná) gréc.
aids (ch. spôsobená vírusom HIV, so stratou imunity voči infekčným chorobám) angl. skr.
parazitóza (ch. spôsobená cudzopasným organizmom, cudzopasníkom) gréc.
helmintóza (ch. spôsobená cudzopasnými červami) gréc.
mykóza (ch. spôsobená plesňami al. hubami) gréc.
viróza (ch. vyvolaná najjednoduchšími nebunkovými mikroorganizmami) lat.
toxikopatia (ch. vyvolaná jedovatými látkami) gréc.
flykténa (detská alergická ch. očnej rohovky a spojovky) gréc.
keratopatia (nezápalová ch. očnej rohovky) gréc.
retinopatia (ch. očnej sietnice) lat. + gréc.
otopatia (ch. ucha) gréc.
avitaminóza (ch. z nedostatku vitamínov) gréc. + lat.
hypovitaminóza (chorobný stav vyvolaný nedostatkom vitamínov) gréc. lek.
hypervitaminóza (chorobný stav vyvolaný nadbytkom vitamínov) gréc. lek.
pelagra (avitaminóza z nedostatku vitamínu PP) tal.
beri-beri (avitaminóza z nedostatku vitamínu B1) ind.
skorbut (avitaminóza z nedostatku vitamínu C prejavujúca sa zvýšenou krvácavosťou) germ.
Alzheimerova ch. /alchajm-/ (ch. prejavujúca sa senilnou demenciou) vl. m.
Parkinsonova ch. (degeneratívna ch. mozgu prejavujúca sa strnulosťou, trasením a pod.) vl. m. porovnaj poruchanedostatok 1otrava 2krvácaniezápalopuchbolesťslabomyseľnosť