Výsledky vyhľadávania

neodbornosť

laickosť gréc.-lat.
náturizmus (neškolenosť, neprofesionálnosť) lat.
amatérstvo (neprofesionálnosť, babráctvo) franc. aj iron.
diletantizmus (povrchná znalosť odboru, neodbornosť, neodborný prístup, povrchnosť) lat. aj pejor.
fušerstvo (nešikovnosť, babráctvo, povrchnosť) nem. hovor. pejor. f. v práci
mantáctvo (nešikovnosť, babráctvo, nemotornosť, ťažkopádnosť) ? slang. voj.
inkompetencia (neschopnosť, nespôsobilosť rozhodovať) lat.

babráctvo

fušerstvo (neodbornosť, nešikovnosť, povrchnosť) nem. hovor. pejor.
diletantstvo (neodbornosť, povrchnosť) lat. aj pejor.
amatérstvo (neodbornosť, neprofesionálnosť) franc. aj iron.
mantáctvo (neodbornosť, nešikovnosť, nemotornosť, ťažkopádnosť) ? slang. voj.

nešikovnosť

fušerstvo (neodbornosť, babráctvo, povrchnosť, o práci) nem. hovor. pejor.
mantáctvo (neodbornosť, babráctvo, nemotornosť, ťažkopádnosť) ? slang. voj. porovnaj neodbornosť

neschopnosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.
inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.
maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.
inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.
negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.
impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.
invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
bankrot tal.-nem.
krach nem. hovor.
krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.
kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.
inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.
deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.
hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.
pojmy z medicíny
afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.
abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.
akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
afágia gréc.
aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.
inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.
anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.
anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
dyzopia gréc. zastar.
myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.
hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.
daltonizmus vl. m.
parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.
astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.
aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.
agnózia (n. chápania) gréc. lek.
agrypnia gréc. lek.
hyposomnia gréc. lat. lek.
insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.
afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.
rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.
pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.
legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.
grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.
gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.
impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.
infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.
aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.
debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.
agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

nemotornosť

mantáctvo (nešikovnosť, neodbornosť, babráctvo, ťažkopádnosť) ? slang. voj. porovnaj neodbornosť

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

znalosť

informovanosť (z. vecí) lat.
orientovanosť (z. vecí, rozhľad, prehľad) lat.-franc.
horizont (z. vecí, rozsah znalostí, duševný obzor, rozhľad) gréc. pren.
rudimentum (základné znalosti, vedomosti) lat. kniž.
gramotnosť (z. čítania a písania; vzdelanosť v určitom odbore) gréc.
profesionalizmus (odbornosť) lat. odb.
suverénnosť (dokonalé ovládanie niečoho) franc.
majstrovstvo (dokonalosť, zručnosť, odbornosť) lat.-nem.
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť, obratnosť) franc.
brilantnosť franc.
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
erudícia (dôkladné vzdelanie, najmä vedecké, skúsenosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
polyhistória (z. mnohých vedných odborov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
kvalifikovanosť (schopnosť, spôsobilosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
špecializácia (zameranie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť, odbornosť) lat.
diletantizmus (povrchná z. odboru, neodbornosť, neodborný prístup) lat. aj pejor.
bilingvizmus (aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) lat.
biglotizmus lat. lingv.
diglosia (ovládanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) gréc. lingv.
polyglotstvo (ovládanie viacerých jazykov, mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť) gréc. kniž. a lingv.
know-how (súbor výrobných, tech. a obchodných znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
kulinárstvo (z. použitia potravín pri príprave jedál, kuchárstvo) lat.
ezoterika (vedomosti a znalosti určené len zasväteným, tajnosť, utajenosť, uzavretosť) gréc. kniž.