Výsledky vyhľadávania

teleso

teleso
corpus /ko-/
korpus lat. lek.
polyéder (t. ohraničené mnohouholníkmi) gréc. mat.
prizma (hranol) gréc. mat.
kváder (t. ohraničené šiestimi obdĺžnikmi, z kt. protiľahlé sú zhodné) lat.-nem.
kónus (kužeľ) gréc. geom.
pyramída (ihlan al. čo ihlan pripomína) egypt.-gréc.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
sféra (guľa, guľová plocha) gréc. mat.
valec (t. ohraničené dvoma rovnobežnými kruhovými základňami a plášťom) nem. geom.
cylinder (valec, najmä dutý) gréc.-lat.
diéder (dvojsten) gréc. geom.
tetraéder (štvorsten) gréc. mat.
pentaéder (päťsten) gréc. geom.
hexaéder gréc. geom.
kubus (šesťsten, kocka) gréc.-lat.
heptaéder (sedemsten) gréc. geom.
oktaéder (osemsten) gréc. geom.
dodekaéder (dvanásťsten) gréc. geom.
ikosaéder (dvadsaťsten) gréc.
kvadrika lat. geom.
hyperboloid
paraboloid
elipsoid (plocha druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovoid (t. vajcovitého tvaru vzniknuté rotáciou oválovitej krivky) lat. + gréc. mat.
kryštál (pevné, tuhé t. s pravidelnou štruktúrou) gréc.
satelit lat. astron. kozm.
trabant (nebeské t. obiehajúce okolo centrálneho telesa, družica, obežnica) nem. astron. zried.
planéta (veľké t. obiehajúce okolo Slnka, obežnica) gréc. astron.
asteroid
planétka
planetoid (malé t. obiehajúce okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom, napr. Ceres, Pallas, Juno, Vesta) gréc. astron.
kométa (malé t. obiehajúce okolo Slnka po elipse, často s tzv. chvostom) gréc.
sputnik (prvá umelá družica, 1957) rus.
meteoroid (nebeské t., častica medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom) gréc. astron.
magnet (t. schopné priťahovať niektoré kovy) gréc. fyz.
magnetka (ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla, strelka) gréc. fyz.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové t. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
bója (zakotvené plávajúce orientačné t. pre riečnu al. námornú dopravu) hol. dopr.
radiátor (vyhrievacie t., najmä článkové) lat.
konvektor (vykurovacie t. teplovzdušného vykurovania) lat. tech. porovnaj telieskokameň 2

častica

častica 1 (malá, nepatrná časť)
partikula (čiastočka, nepatrná časť) lat. odb.
atóm (najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie; čiastočka, neptraná časť expr.) gréc. fyz. chem.
izotop (atóm toho istého prvku s rozličným počtom neutrónov v atómovom jadre) gréc. chem.
molekula (najmenšia č. schopná samostatnej existencie zložená z atómov spojených chemickou väzbou) lat.-franc. chem. fyz.
kvark (základná hypotetická č. hmoty) angl. fyz.
protón (základná č. s kladným elektrickým nábojom) gréc. fyz.
elektrón (základná č. so záporným elektrickým nábojom) gréc. fyz.
neutrón (elektricky nevyhranená č., jedna z dvoch základných č. jadra atómu) lat. fyz.
ión /jón/ (č. vzniknutá z atómu pridaním al. ubratím elektrónu) gréc. chem. fyz.
anión (ión so záporným elektrickým nábojom) gréc. odb.
katión (ión s kladným elektrickým nábojom) gréc. odb.
tachyón (predpokladaná č. s nadsvetelnou rýchlosťou) gréc. fyz.
probiont (najmenšia č. vykazujúca vlastnosti živej hmoty) gréc. biol.
meteoroid (č. medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom, nebeské teleso) gréc. astron.
meteorit (kozmická č. spadnutá na zemský povrch) gréc. astr.
siderolit (meteorit zložený zo železa, z niklu a kameňov) gréc. geol. astron.
aerolit (meteorit zložený najmä z kremičitanov) gréc. geol. astron.