Výsledky vyhľadávania

knieža

knieža

knieža 1 (vládca)
kurfirst (k. oprávnené voliť cisára v stredovekej nem. ríši, 7 kniežat) nem. hist.
šenk (jeden z kurfirstov, najvyšší čašník) nem. hist.
serenissimus (titul k. v niektorých krajinách) lat. hist.
emír (titul arab. vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
maharadža (ind. vládca, kráľ) sanskrit
daimio (titul jap. feudálneho k. do 1868) jap.
pekelné k. pozri čert porovnaj vládca

šľachtic

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

čert

krampus nem. zastar. žart. kniž.
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch) gréc.-lat.
satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla) hebr.
lucifer lat.
beliál (satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.
belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) bibl.
inkubus (diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.
Antikrist (diabol ako protivník Krista podľa novozákonnej predstavy) gréc. + vl. m.
šejtan (diabol, zlý duch v moslimskom prostredí) hebr.-arab.
ancikrist (diabol, aj v kliatbach, nadávkach) gréc. hovor. expr.
sakrament (dočerta, do č., ako zahrešenie) lat. hovor.
helement (č. v nadávkach) lat. hovor. expr.
šľak nem. hovor. expr.
fras (č. v kliatbach) maď. hovor. expr.
beťah (č. v nadávkach, kliatbach) maď.
apage, satanas! (odíď, odstúp, ustúp, satan!) lat. + hebr.

bytosť

subjekt tal. kniž.
existencia lat. expr.
kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.
zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.
animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.
zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.
monštrum lat. lek. a kniž.
terátum (netvor, obluda) gréc. lek.
terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.
moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.
behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.
mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.
bosorka maď.
striga (čarodejnica) lat.-rum.
ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.
baba jaga mytol.
povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.
drak gréc.-lat.
šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.
anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.
cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.
serafín hebr.
seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.
archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.
daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.
satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.
lucifer (čert, diabol) lat.
beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.
belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.
krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.
inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.
džin (zlý duch v islame) arab.
šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.
bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.
Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.
hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.
kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.
hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.
mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.
amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.
geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.
gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.
sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.
hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.
Kerberos gréc. mytol.
triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.
satyr gréc.
faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.
sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.
gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.
permoník (banský al. skalný škriatok) nem.
puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.
fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.
troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.
pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.
najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.
nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.
nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.
Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (vodná víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.
hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.
norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.
apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.
peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.
Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.
kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.
Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.
Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.
marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.
ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.
lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

kráľ

kráľ 1 (panovník v monarchii)
jarl (k. kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bazileus (titul k., vládcu, v starom homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
rex (vládca s nedeliteľnou a doživotnou mocou, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
maharadža (ind. k., vládca, knieža) sanskrit porovnaj vládca

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca