Výsledky vyhľadávania

domnienka

domnienka
konjektúra lat.
špekulácia (dohad, predpoklad) lat.
kombinácia (nepotvrdený úsudok, dohad) lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (predpoklad, výrok, veta, poučka, zásada, prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
prezumpcia lat. kniž. a odb.
supozícia (predpoklad) lat. kniž.
predikcia (predpoveď, predpoklad, odhad, najmä budúcich hodnôt) lat. odb.
premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, úsudok, z kt. sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.
proton preudos (chybný predpoklad v základoch teórie, ideológie) gréc. log.
tip (predpoveď, predpoklad výsledku, odhad) angl.
prognóza (predpoveď, predpovedanie pravdepodobného vývoja javu, najmä spoločenského, odhad vývoja, vedecká výpoveď o možnej budúcnosti) gréc.
hypotéza (vedecký predpoklad, odvodená, ale nedokázaná d., dohad, názor) gréc.
archigónia (d. o vzniku organizmov priamo z neživej hmoty) gréc. biol.
panspermizmus (d. o prenose zárodkov života medzi kozmickými telesami) gréc. biol.
euhemerizmus (d., že bohovia vznikli zbožštením hist. osôb) vl. m.
dedukcia (odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat. porovnaj úsudokpredpoklad 1

predpoklad

predpoklad 1 (domnienka, dohad)
postulát lat. kniž. a odb.
axióma gréc. kniž. a odb.
teoréma (prijatý p., výrok, veta, tvrdenie, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) gréc. kniž.
hypotéza (vedecký p., odvodená, ale nedokázaná domnienka, dohad, názor) gréc.
špekulácia
konjektúra (dohad, domnienka) lat.
prezumpcia lat. kniž. a odb.
supozícia (domnienka) lat. kniž.
predikcia (predpoveď, odhad budúcich hodnôt) lat. odb.
premisa (tvrdenie, súd, úsudok, z ktorého sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.
tip (p., predpoveď výsledku, odhad) angl.
proton preudos (chybný p. v základoch teórie, ideológie) gréc. log. porovnaj teória

úsudok

úsudok
inferencia (usudzovanie vo vlastnom slova zmysle) lat. log.
premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, ú., z kt. sa vyvodzuje iný súd, ú. al. záver) lat. log.
trilema (ú. s troma možnosťami v premise) gréc. log.
dedukcia (myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat.
indukcia (myšlienkový postup od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
sylogizmus (deduktívny ú. založený na sústave troch výrokov) gréc.-lat. log.
entyméme (deduktívny ú. v kt. nie je explicitne vyjadrená niektorá jeho súčasť) gréc. log.
epagoga (ú. z jedinečného na všeobecné) gréc. log.
kombinácia (nepotvrdený ú., dohad, domnienka) lat.
konklúzia (konečný ú., rozhodnutie, výsledok, záver) lat. kniž.
sofizmus (nesprávny ú., súd, záver al. dôkaz vedome vydávaný za správny, vedome použitý logický klam al. úskok) gréc. kniž. a odb.
paralogizmus
paralógia (nesprávne odvodenie, vyvodenie, chybný ú., v kt. bola chyba urobená neúmyselne, nevedomky, neúmyselný omyl) gréc. log.
apodiktikum (nepochybný, nezvratný, bezpodmienečne platný, istý ú.) gréc. kniž.
asertorický súd (ú., v kr. sa potrvdzuje al. odmieta existencia niečoho, súd platnosti) lat. log. porovnaj záver 2

vznik

vznik
genéza gréc.
-genéza (pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-genesis (vývin) gréc. v zlož. sl.
-gónia (pôvod, zrod) gréc. v zlož. sl.
syngenéza (súčasný, spoločný v.) gréc. kniž. a odb.
osteogenéza (v. a vývoj kostí) gréc. biol.
psychogenéza (v. a vývoj duševna, duševného života) gréc.
patogenéza (v. a vývoj chorobných zmien v tele) gréc. lek.
metastáza (v. druhotného ložiska rozšírením, zavlečením chorobného procesu, zhubných buniek na iné, vzdialené miesto v organizme) gréc. lek.
speciácia (v. nového samostatného druhu) lat. biol.
habituácia (vytváranie, v. návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.
biogenéza (v. a vývin organizmov z iných organizmov, tvorba organických látok živými organizmami) gréc. biol.
abiogenéza (v. života z látok neživej prírody) gréc. biol.
archigónia (v. organizmov priamo z neživej hmoty, ako domnienka) gréc. biol.
orogenéza (v. pohorí deformáciou zemskej kôry) gréc. geol.
ab origine mundi /-rí- -dí/ (v. od stvorenia, po stvorení sveta) lat. kniž. porovnaj tvorenie 1vývoj

názor

názor
koncepcia (chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) lat.
doktrína (učenie, súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel) lat.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. polit. porovnaj názor|súhrn-názorovsmer
atitúda (postoj, vzťah) franc. sociol.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
hypotéza (vedecký predpoklad, odvodený, ale nedokázaný n., domnienka, dohad) gréc.
metateória (teória zaoberajúca sa inou teóriou) gréc.
konsenzus (zhodný n., súhlasné stanovisko, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.
opozícia (opačný n., opačné stanovisko, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.
votum separatum (odlišný n.) lat. kniž.
signál (priamo nevyslovený n.) lat.-franc.
fórum (verejná mienka) lat.
imidž
image /imidž/ (zámerne vytváraná predstava s cieľom získať úspech, prospech; n. verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme, dobré meno výrobku, firmy ekon.) angl. porovnaj povesť 1
mýtus (nekriticky prijímaná, uctievaná predstava o niekom al. niečom) gréc. m. solidarity
radikalizmus (rázny, rozhodný n. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
anachronizmus gréc.
paseizmus (zastaraný n., prežitok) franc. kniž.
stereotyp (ustálená, opakovaná, navyknutá predstava) gréc. psych.
heterostereotyp (predstava spoločenskej skupiny o inej skupine) gréc. sociol.
optimizmus (n. zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
imágo (nevedomá predstava o iných osobách vytvorená v detstve) lat. psych. porovnaj smer 3viera 1presvedčeniepredstava 2postoj 1hlas 4