Výsledky vyhľadávania

zákon

zákon 2 (práv. postup, pravidlo)
lex scripa /skrip-/ (písaný z.) lat.
legislatíva (platné zákony a práv. predpisy) lat. práv.
konštitúcia (základný z. štátu, ústava) lať. práv. zastar.
politeiá (ústava v starom Grécku) gréc. hist. práv.
lex (z. prijatý ľudovým zhromaždením v starom Ríme) lat.
sankcia (základný ústavný z. vydaný nariadením panovníka) lat. hist. práv.
pragmatická sankcia (nezrušiteľný a nezmeniteľný základný z. vo feudálnom práve) gréc. a lat. práv. hist.
Magna charta libertatum (Veľká listina slobôd, základný z., ústava) lat.
suprema lex /-ré-/ (najvyšší z.) lat. práv.
novela (z. meniaci al. doplňujúci predchádzajúci z.) lat. práv.
lex imperfecta (právna norma, kt. neobsahuje trest) lat.
dekrét (rozhodnutie najvyššieho štátneho orgánu s povahou z.) lat.
patent (listina, kt. sa zverejňuje rozhodnutie vydavateľa, najmä panovníka, s platnosťou z.) lat. hist. práv.
bill (právna listina, návrh z. al. platný zákon, najmä vo Veľkej Británii a USA) angl. práv.
lege artis /lé-/ (podľa z.) lat. kniž.
ex lege
e lege (zo z., podľa z.) lat. práv.
extra legem (mimo zákona) lat. práv.
ex lex (mimo z., o stave osoby) lat. práv.
contra leges /kon-/ (proti zákonom) lat.
de iure /jú-/ (podľa z., podľa práva, právne) lat.
iuxta legem /jux-/ (podľa z., v zmysle z.) lat.
de lege lata (na základe platného z.) lat. práv.
in custodia legis /kus-/ (pod ochranou z.) lat. práv.
intra legem (v rámci z.) lat.
legali modo (ako káže z.) lat.

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
cheirofázia
cheirológia
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčtina
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
landsmál
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
pidžin
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilália
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingva
interlingua
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

duša

duša 1 (vnútorný myšlienkový svet človeka, myseľ, vedomie, duch)
mento-
-mentia lat. vl. m. v zlož. sl.
psycho-
-phrenia /frénia/
-frénia
phreno- /freno/
freno-
-noia gréc. v zlož. sl.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
psycha
psyché (duch, myseľ, vedomie) gréc. kniž.
senzórium (vedomie) lat. lek. psych.
tabula rasa /ráza/ (vedomie, myseľ v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv) lat.
de profundis /dé profundís/ (z hlbín (duše)) lat.
mens sana in corpore sano /méns sána korpore sánó/ (v zdravom tele zdravý duch) lat.

honosný

honosný
komfortný (pohodlný, prepychový) angl.
luxusný lat.
luxuriózny zried. kniž.
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
exkluzívny lat.
salónny (prepychový) franc.
pompézny (honosne, prepiato nádherný, okázalý, veľkolepý, prepychový) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, nádherný, veľkolepý, prepychový) lat. kniž. zastar.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, ale vnútri prázdny) lat. kniž. pejor.

blahobytný

blahobytný
komfortný (pohodlný, prepychový) angl.
luxusný lat.
luxuriózny zried. kniž.
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
exkluzívny lat.
salónny (prepychový) franc.
pompézny (honosne prepiato nádherný, okázalý, honosný, veľkolepý) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, nádherný, veľkolepý, honosný) lat. kniž. zastar. porovnaj bohatý 1

hĺbka

hĺbka
bato-
baty- gréc. v zlož. sl.
batysféra (morská hlbina, priestor pod hladinou vody) gréc.
profundita (hlbina) lat. kniž. a odb.
de profundis /dé profundís/ (z hlbín <i>duše</i>) lat.
ab imo pectore /pek-/ (z h. srdca) lat.

modlitba

modlitba
orácia
oratio /-ráci-/ (bohoslužobná m. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
tercia (m. breviára) lat. cirk.
ofícium (denná povinná m. breviára) lat. cirk.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas m., hodinka) lat. náb.
matitínum (prvá hóra, ranná časť) lat. cirk.
laudá (modlitby pred svitaním) lat. cirk.
nóna (m. o 9. dennej hodine, prípadne o 13., 15. hodine) lat. cirk.
litánie (modlitby zložené z krátkych prosieb k bohu a svätým, kt. prednáša striedavo predriekavač, kňaz a ľud, veriaci) gréc. cirk.
lavabo /-vá-/ (m. pri symbolickom umývaní rúk kňaza po obetovaní) lat. cirk.
aprekácia (m. za platnosť listiny uvedená v jej závere) lat.
obsekvie (modlitby pri pohrebe) lat. cirk.
žalm (náb. m. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná m., žalm, pieseň, t. j. z hlbín duše) lat.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka m.) gréc. cirk.
tefila (žid. m.) hebr.
maref (žid. večerná m. po vyjdení hviezd) hebr. náb.
habdala (žid. ďakovná m. vyslovená pánom domu na ukončenie sabatu a pod.) hebr. cirk.
salát arab.
namáz (islamská m. odriekavaná päťkrát denne, jedna z piatich základných povinností islamu) perz.

prepychový

prepychový
luxusný lat.
luxuriózny lat. zried. kniž.
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
exkluzívny lat.
salónny franc.
komfortný (pohodlný) angl.
pompézny (honosne prepiato nádherný, okázalý, honosný, veľkolepý) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
opulentný (bohatý, hojný) lat. kniž.
lukulský (bohatý, hojný) vl. m. l. jedlo, hostina

znova, znovu

znova, znovu
de integro
de novo
in vicem
invicem lat.
repete (ešte raz, opakovať!) lat. hovor.
bis (dvakrát, dva razy, opakovať) lat.
re- (opäť, opätovne, nanovo, opakovane, zase) lat. v zlož. sl. porovnaj opakovaný

pieseň

pieseň
melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hit
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
pop-song
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introit
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skólia
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómium
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
duma
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
barkarola
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alboráda
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

nádherný

nádherný
de luxe /de lüx/ franc. kniž.
exkluzívny lat.
luxusný lat.
luxuriózny zried. kniž.
salónny (prepychový) franc.
pompézny (honosne prepiato n., okázalý, honosný, veľkolepý) gréc. kniž.
splendidný (skvelý, veľkolepý, honosný) lat. kniž. zastar.
parádny (nápadne pekný, slávnostný, sviatočný, ozdobný) špan. hovor.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 57. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.